Blaha: Občianska spoločnosť hlavného prúdu na Slovensku je dlhodobo zredukovaná na zopár hlučných mimovládok

Bratislava 18. januára 2018 (HSP/Foto: TASR- Andrej Galica)

Komentár Ľuboša Blahu v kultúrno-politickom magazíne Dav Dva

Ľuboš Blaha reaguje na Marek Maďariča:

Marek Maďarič poskytol pre Denník N dlhý rozhovor, v ktorom označil Kisku za „dobrého prezidenta“, chválil Miku a jeho vedenie RTVS a kritizoval taktiku Roberta Fica brániť sa útokom opozície „dvoma kameňmi“. Podľa môjho názoru je dosť kontroverzné dať rozhovor Denníku N, ktorý má ďaleko od objektívnej žurnalistiky a spadá podľa mňa do kategórie extrémistických médií (v zmysle čierno-biele videnie sveta, vyhranene ideologický pohľad na svet, nekritická obhajoba svojich politikov atď.), ale v pohode, ja som tiež otvorený dávať rozhovory kadekomu, aj extrémistom (s výnimkou neonacistov).

Nebudem komentovať ani Maďaričove názory na Kisku či Miku. Hlboko s nimi nesúhlasím a špeciálne Kisku považujem za najslabšieho politika v takej vysokej ústavnej funkcii, akého kedy Slovensko malo, ale ako správne povedal Marek Maďarič, v strane Smer „ľudia konzervatívne orientovaní a aj krajne marxisticky, ateisti aj veriaci“, no a zjavne je tam jeden aj taký, ktorý nachádza na Kiskovi a Mikovi nejaké pozitíva – našťastie viac ako jedného takého nepoznám.

Jedna vec je však v Maďaričovom rozhovore systémovo zle poňatá, a to je jeho apel na politickú korektnosť: ak by na Slovensku fungovala demokratické prostredie, ako niekde v Škandinávii, kde by pôsobili relatívne objektívne médiá, vecná debata o politických opatreniach, vyspelá občianska spoločnosť a základný konsenzus civilizovanej krajiny na existencii sociálneho štátu, potom by platilo všetko to, čo Marek navrhuje a žiadne „dva kamene“ by nebolo treba. Ale preboha, žijeme na Slovensku.

Namiesto objektívnych médií tu svoje fanatické pravicové katechizmy šíria také neprofesionálne plátky ako Denník N, ktorý celý svoj mikrosvet zúžil na „lebofico“ a každý, kto má iný názor, je boľševik; potom je tu verejnoprávna televízia, ktorá sa za Miku zmenila na hlasnú trúbu neoliberálov. nehovoriac o tom, že hlavné opozičné médium vlastní špinavá finančná skupina Penta. Ešte aj bulvár majú v rukách mentálni zakrpatenci typu Lukačenko, ktorí si vymýšľajú storky na úrovní detičiek v základnej škole. Toto nie je Švédsko, Marek.

Žijeme v krajine, kde namiesto vecnej debaty o politických opatreniach máme proti sebe mafiánov, polobláznov a neonacistov. Nerobia politiku, iba urážajú, podvádzajú a vrieskajú, že každý je zlodej. V takomto prostredí sa nedá robiť politika na spôsob Ingvara Carlssona.

Občianska spoločnosť hlavného prúdu na Slovensku je dlhodobo zredukovaná na zopár hlučných mimovládok, napojených na fondy z USA, ktoré robia politickú nadprácu pre konkrétne veľmoci. Bez úrovne. Týchto pokrytcov nerešpektuje nikto okrem spomínaných opozičných médií, s ktorými vytvárajú jednu veselú nepodstatnú bublinku, na ktorú Slováci zvysoka kašlú.

A sociálny štát sa od roku 1989 dennodenne spochybňuje miestnymi provinčnými neoliberálmi, ktorí by tu najradšej mali jeľcinovské mafiánsko-kapitalistické El Dorado ako za Mikloša. Vzorom nie je civilizované Švédsko, ale Pinochetovo Čile a mäsiar Reagan.

V tomto prostredí volať po tom, aby sme tvrdo nebojovali za ľavicu, ale viedli komorné, akademické debatky pri čajíku, to je ako žiadať od ženy, ktorú doma fackuje manžel, aby sa zmierila so svojim osudom a ďalej mu poctivo vyvárala stejjčíky a prala špinavé prádlo. A občas mu slušne dohovorila, kým nedostane ďalšiu facku.

Slovenská ľavica je dotlačená do toho, aby bola agresívnejšia, pretože funguje v neuveriteľne agresívnom prostredí. V krčme sa proste nedajú spievať operné árie. Aj mne by sa páčilo, ak by sme mohli viesť vecné debaty o družstevnej ekonomike, progresívnych daniach, univerzálnom základnom príjme či vyváženej geopolitike, ale to sa, žiaľ, nedá, ak sú lídrom opozície Sulík, Matovič, Kollár a Kotleba. Nehovoriac o Kiskovi a Bútorovi, ktorí na každú kritiku reagujú ako malí chlapci.

Myslím, že máloktorý rozhovor predstaviteľa Smeru ma dostal do takých rozpakov, ako práve tento: nielenže nesúhlasím s Marekom Maďaričom, ale mám dokonca potrebu to takto verejne skonštatovať. Ale v jednom predsa súhlasím – áno, diskutujme. Je pravda, v Smere je veľa ideových odtieňov sociálnej demokracie a ja som rád, že vďaka mne aj ten „krajne marxistický“ – rozumej klasicky ľavicový. Na diskusiu som pripravený, ale v tomto stojím určite za Robertom Ficom. Za ľavicu musíme bojovať. Tvrdo. Pekný deň, priatelia! 🙂

Marek Maďarič kedysi a dnes (dodatok LP)

Z archívu: Marek Maďarič z rozhovoru pre Postoj.sk

„Globalizáciou, zmenou štruktúry ekonomiky aj pádom socialistického tábora a takisto nástupom ideológie neoliberalizmu sa významne zúžil priestor pre politiku sociálneho štátu. Už aj ľavicové vlády čelili vplyvu globalizácie a nadnárodných spoločností.
…
Pozrime sa však do Grécka. Len čo radikálnejšia ľavicová Syriza pocítila medzinárodný tlak, jej radikálnosť bola preč. To nie je problém ľavice, ale vôbec politiky, ktorá je pod tlakom medzinárodných štruktúr aj nadnárodných korporácií.
…
Sociálnodemokratické strany tomu nedokázali čeliť, stratili svoju agendu, ktorú v západnej Európe nahrádzali ľudskoprávnymi témami. Lenže kľúčovou agendou pre ľavicu sú ekonomicko-sociálne témy, bez nich strácajú dych, a preto neoslovujú zamestnancov ako cieľovú voličskú skupinu.“ a dalo by sa pokračovať…“

25. 08. 2016 • 16:50
Rozhovor: Smer musí prejsť obnovou – Rozhovor s Markom Maďaričom o kríze ľavice