V Guatemale sa pred štyrmi rokmi prihlásilo ku Katolíckej cirkvi takmer 80% obyvateľov. Posledné desaťročie krajina zaznamenala nárast protestantov a tiež niektorých siekt. Tie majú zväčša finančnú podporu od organizácií z USA a šíria sa najmä medzi chudobnými. Jedno percento sa dokonca hlási k tradičnému kultu Mayov.

Zaujímavosťou je, že Konferencia biskupov Guatemaly podporila preklad Biblie do jedného z najpoužívanejších dvadsiatich dvoch mayských jazykov. Od roku 2011 tak môžu Guatemalčania čítať Božie slovo aj v jazyku k´iché. Krajina má dve katolícke arcidiecézy, desať diecéz a dva apoštolské vikariáty.

Ovocie prenasledovania kresťanov v Guatemale

O výzvach, ktorým Katolícka cirkev čelí v Guatemalskej republike viac pre Vatikánsky rozhlas prezradil predseda Konferencie biskupov Guatemaly Mons. Gonzalo De Villa y Vásquez:

„Sme Cirkev, ktorá má nedávnu minulosť mučeníkov. Pred tridsiatimi až triadsiatimi piatimi rokmi došlo k veľkému prenasledovaniu v kontexte vnútorného vojnového konfliktu a 23. septembra tohto roku bude blahoslavený prvý mučeník Guatemaly z tej doby (o. Stanley Francis Rother – pozn. red.).

Najskôr sme zažili prenasledovanie zo strany liberálnych režimov. Na začiatku 20. storočia vyhnali kňazov a rehoľníkov. V tom období udržiavali nábožnosť živou laici a komunity s pôvodným obyvateľstvom.

V polovici 20. storočia začala guatemalská Cirkev dostávať misionárov, ktorí v priebehu menej než jednej generácie urobili veľa. Vďaka nim sa zvýšila prítomnosť kňazov, predovšetkým v tých oblastiach krajiny, kde stabilní kňazi chýbali po dobu päťdesiatich rokov.

Ku koncu 70. rokov sa začalo nové obdobie prenasledovania s mnohými mučeníkmi. V posledných rokoch Cirkev v Guatemale naopak dostala viacero milostí: zvýšil sa počet povolaní, máme viac seminaristov a kňazských vysviacok než sme mali v celej našej histórii.

Na druhej strane je tiež pravda, že sme videli mnohých bratov vzdialiť sa od Katolíckej cirkvi, pridávajúc sa najmä k letničným skupinám, a toto je dnes jedným z problémov guatemalskej Cirkvi.“

Cirkev v Guatemale bojuje za základné ľudské práva

Cirkev v Guatemale sa snaží hájiť ľudské práva od počiatku až po prirodzenú smrť. Do dnešného dňa je v krajine oficiálne povolený potrat len v prípade, že ide o život matky. Vo februári však veriacich pobúrila iniciatíva holandskej neziskovej spoločnosti, ktorá ponúkla ženám možnosť absolvovať zdarma potrat na lodi 100 kilometrov od hlavného mesta Guatemaly, teda v medzinárodných vodách. Ďalej už Mons. Gonzalo De Villa:

„Téma ľudských práv bola pre Cirkev veľmi dôležitá v rokoch, kedy hovoriť o ľudských právach bol v krajine príliš komplikované a v tomto zmysle bol jej hlas tým, ktorý bolo najviac počuť. Samozrejme hovoríme o základných ľudských právach, počnúc tým na život, ale tiež o slobode slova, práve nebyť prenasledovaný pre vlastné politické názory, o sociálnych právach, akými sú právo na vzdelanie a zdravie.

Je tiež pravda, že v posledných rokoch Cirkev bojuje s vytváračmi takých práv, ktoré sú otvorene proti katolíckej náuke. Mám na mysli genderovú ideológiu, potrat, homosexuálne manželstvá. Zatiaľ ich v Guatemale nelegalizovali, avšak tlak v tomto zmysle je veľký.

Pravdou je, že robíme všetko, čo je v našich silách, ale sme ako Dávid proti Goliášovi. Tieto organizácie majú veľký ekonomický vplyv, obrovskú schopnosť preniknutia do médií a tešia sa z podpory OSN, ktorá uvaľuje na túto malú krajinu so slabou vládou politickú agendu, ktorá sa orientuje na prijatie tých zákonov.

Toto všetko si vyžaduje zo strany Cirkvi obrovské úsilie, ale napriek tomu naďalej bojujeme za život. Je jasné, že keď hovoríme o ochrane života, nemáme na mysli len potrat, ako si to myslia mnohí katolíci, ale tiež dôstojnosť života ľudí, ktorí keď sa narodia, majú právo netrpieť detskou podvýživou a majú právo žiť dôstojným spôsobom.“

Ochrana a práva domorodého obyvateľstva v Guatemale

Ďalšou dôležitou oblasťou, v ktorej sa angažuje Katolícka cirkev sú práva a ochrana pôvodného obyvateľstva, ktoré stále tvorí veľkú časť ľudu Guatemaly.

„Pravdou je, že Guatemala je krajina s prevažne pôvodným obyvateľstvom. Ja osobne som biskupom diecézy, v ktorej 93% obyvateľstva sú domorodci a väčšina kňazov a seminaristov patrí k pôvodnému obyvateľstvu.

Otázka ťažobného priemyslu vytvorila názorové rozdiely, odpor a konflikty. Cirkev sa k tejto otázke tiež vyjadrila. Je však potrebné pozrieť sa aj na druhú stranu mince. V prostredí ľudových vrstiev sa rozšírila akási averzia voči akejkoľvek zahraničnej investícii, a toto tiež neosoží.

Napríklad, čo sa týka vodných elektrární, Cirkev nie je proti. My, biskupi, sme povedali, že je to čistá energia, lacnejšia, i keď je pravda, že treba brať do úvahy a rešpektovať práva miestnych obyvateľov. Nemôžeme sa však stavať proti všetkému, čo prináša rozvoj, ako je to v prípade vodnej energie.

Stále teda existujú hlasy proti, i keď často za tými, čo volajú po právach pôvodného obyvateľstva, stoja nátlakové skupiny so zlomyseľnými záujmami, ako napríklad priekupníci drog. Problém je teda oveľa komplexnejší. Nie je to len otázka práv domorodého obyvateľstva, lebo myslím si, že tá najdôležitejšia vec je obhajovať ich práva na rozvoj, výchovu svojich detí a zlepšenie ich životnej úrovne.“

Problematika migrácie Guatemalčanov do USA

Guatemala je tiež krajina s vysokým počtom migrantov. Mons. Gonzalo De Villa vysvetľuje, že guatemalskí biskupi upozornili americkú vládu na problém „vykorisťovania zo strany drogových priekupníkov a členov organizovaného zločinu, ktorí vidia v migrantoch možnosť nezákonného obohatenia sa“. Podľa slov predsedu Konferencie biskupov Guatemaly počet deportácií zo Spojených štátov po nástupe prezidenta Donalda Trumpa nie je nijak výrazný:

„V Spojených štátoch žije viac než tri milióny Guatemalčanov, z ktorých – zdá sa mi – 75% nemá dokumenty. Vďaka zásielkam od týchto migrantov do našej krajiny prúdia milióny dolárov. Len uplynulý rok to bolo 7 miliárd, čo je sedemkrát viac než z vývozu kávy.

To znamená, že exportujeme ľudí, čo má tiež dramatické dôsledky na rodiny, lebo i keď je pravda, že mať niekoho z rodiny v USA zlepšuje životnú úroveň, stáva sa, že ženatí muži odchádzajú a zakladajú si ďalšiu rodinu. Niektorí naďalej posielajú peniaze svojej rodine do Guatemaly, iní zase nie. Rodiny sú preto zničené. Máme deti a mládež, ktorí vyrastajú bez otca, ktorí trpia a ľahšie sa dajú na zlú cestu.“