Môj profil 
Predplatné
Vyjadril sa v ňom pozitívne k nariadeniu o kríži v Bavorsku: „Teším sa z každého kríža, ktorý vidím v bavorských úradoch, štátnych orgánoch – a v budúcnosti ešte viac uvidím. Pravdaže o motívoch politikov sa možno sporiť. Je premiér Söder tým, kto koná z kresťanského presvedčenia a skutočne chce aj posilniť vieru, kresťanskú identitu ľudí? Chcel by naozaj ukázať, že kríž je hlboko zakorenený v tom, čo robí našu kultúru a históriu, bytie a rast nášho národa a slobodného štátu?“
Biskup Oster si tiež prirodzene kladie otázku, či je to vypočítavosť. Pre premiéra Södera samotného je podľa jeho výpovedí kríž v štátnych orgánoch „znamením pripomínania dôstojnosti človeka, lásky k blížnemu a tolerancie“. Aj biskup Oster vidí kríž rovnako, ale aj širšie a hlbšie a píše:
„Kríž je aj znamením Božej lásky, potreby vykúpenia človeka, víťazstva Ježiša nad hriechom a smrťou, otvoreného neba, spoločenstva veriacich, súdržnosti neba a zeme, ľudstva a Boha, Otca všetkých ľudí.“
Pre biskupa Ostera nemožno kríž vôbec „v poslednom zmysle“ len použiť, lebo dokonca aj keď sa použije a sa ním disponuje, vždy zostane „zvyšok nedisponovateľnosti“, pretože „Ukrižovaný len z ľudského pohľadu ešte nie je znamením spásy, ale iba biblicky „pohoršením alebo bláznovstvom“. „Kríž prichádza natrvalo zvonka, prichádza od Boha do ľudského sveta, do nášho sveta, v ktorom tak radi všetkým disponujeme a nezriedka chceme všetko premeniť na peniaze alebo volebné víťazstvo, na slávu, či vonkajší blahobyt. Kríž prekríži takéto ambície a poukazuje stále nanovo na to podstatné, ktoré jednotlivý človek ani štát nedokáže sám vyprodukovať, ale iba prijímať.“
Vzhľadom na pochybnosti o motívoch premiéra Markusa Södera si biskup Oster kladie otázku, kto z nás je už len jednoznačný v motívoch svojho konania. „Alebo inak: ktorý politik v demokracii je vo svojom konaní slobodný vzhľadom na účinky na potenciálnych voličov?“ Oster by chcel Söderovi „podsunúť“, že chce pre krajinu a jeho obyvateľov len dobro a píše: „A myslím si, že Bavorov chce aj posilniť vo vedomí, že kresťanstvo a jeho chápanie Boha ešte len umožnilo a priaznivo podporilo moderné chápanie štátu a náboženstva – aj keď sa toto chápanie muselo dosiahnuť zápasom v priebehu histórie a nebolo tu už stále ako samozrejmosť. Aj čas a skúsenosť osvietenstva a sebapoznanie kresťanstva patrí však rovnako hlboko do našej histórie spolu s inými javmi, ktoré formovali náš život a naše myslenie.“
