Už ako kardinál potom viackrát navštívil Kostol Najsvätejšej Panny Márie v centre hlavného mesta, ktorý uchováva znamenie tohto divu a viedol tam eucharistickú aoráciu. Ide o málo známy prípad, ktorý vďaka múdremu rozhodnutiu farára a veriacich nevzbudil mediálny rozruch. Do pozornosti prišiel až po menovaní kardinála Bergoglia na Petrov stolec (2013, kedy sa o ňom zmienila poľská a talianska tlač.

Opis udalosti

Príbeh začína v roku 1992, v mesiaci, kedy bol budúci pápež František vymenovaný za pomocného biskupa Buenos Aires. Farár Kostola Najsvätejšej Panny Márie Alejandro Pezet našiel v piatok 1. mája 1992 dva úlomky premenej hostie na korporále vo svätostánku. Podľa zavedenej liturgickej praxe ich uložil do nádobky s vodou a uschoval vo svätostánku. I po niekoľkých dňoch sa však partikuly nerozpustili a v piatok 8. mája získali krvavo červenú farbu. V nedeľu 10. mája si celebrant pri večernej svätej omši všimol niekoľko kvapiek krvi na paténe, ich bližší rozbor miestnym lekárom a niekoľkých hematológov dokázal, že ide o ľudskú krv.

Po týchto znameniach o štyri roky neskôlr, 15. augusta 1996, pri svätej omši na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, pristúpila k otcovi Pezetovi žena, ktorá ho informovala o tom, že v zadnej časti kostola našla hostiu. Farár ju opäť zalial vodou, aby sa rozplynula a ablučnú misku vložil do svätostánku. Po niekoľkých dňoch, 26. augusta, si všimol, že partikula sa nielen nerozložila, ale zmenila sa na krvácajúce tkanivo. O tejto premene bol informovaný priamo arcibiskup Quarracino a pomocný biskup Bergoglio, budúci pápež, ktorý odporučil profesionálnu fotografickú dokumentáciu a všetko potom poslal do Ríma.

Vedecký rozbor vzoriek

Po niekoľkých rokoch, keď sa zistilo, že nedochádza k rozkladu hostií, dal arcbibiskup Bergoglio (ktorý medziným nahradil svojho predchodcu, kard. Quarracina vo vedení diecézy) pokyn k hlbšej vedeckej analýze. Vzorky boli odoslané do jedného laboratória v Buenos Aires, ktoré zistilo, že červené a biele krvinky z predloženej krvi i tkaniva pochádzajú z ľudského srdca. Laboratórium tiež informovalo o tom, že vzorka tkaniva má vlastnosti doteraz žijúceho človeka, s pulzujúcimi srdcovými bunkami, videnými pri miliónovom zväčšení. Nie je potrebné dodávať, že zadávatelia odbornej expertízy udržiavali v tajnosti pôvod vzoriek, aby nenarušili výsledný posudok.

Na sklonku tisícročia (1999) bol požiadaný známy bolivijský lekár Ricardo Gomez Castañón, znalec v oblastich neuropsychológie a neurofyziológie, aby urobil dodatočné testovanie oboch prípadov z rokov 1992 a 1996. Ako povedal v periodiku argentínskej armády, vzorku zaslal na forenznú analýzu do San Francisca. V januári 2000 bolo verejné oznámené, že v materiáli boli nájdené stopy ľudskej DNA, čím sa potvrdilo predchádzajúce skúmanie, teda skutočnosť, že ide o ľudskú krv s genetickým kódom človeka.

Vzorky ďalej prešetril profesor Joh Walker z univerzity v austrálskom Sydney, ktorý potvrdil, že ide o svalové bunky a biele krvinky, obe v nepoškodenom stave. Bádanie ďalej dokázalo, že sa na tkanive prejavujú zápalové zmeny a že človek, ktorému toto tkanivo patrí, utrpel traumu. V roku 2003 informoval profl Walker bolivíjskeho kolegu Castañónak, že vzorky “môžu zodpovedať” srdcovému tkanivu.

Buenosaireskými vzorkami sa potom zaoberal jeden z najvýznamnejších forenzných expertov v Spojených štátoch amerických, dr. Frederic Zugibe z newyorskej Columbia University. V jeho správe datovanej 26. marca 2005 čítame: “Analyzovaný materiál je fragmentom tkaniva srdcového svalu, vyňatý z ľavej srdcovej komory v blízkosti chlopne. Tento sval zodpovedá za kontrakciu srdca je potrebné pripomenúť, že ľavá srdcová komora vháňa krv do všetkých častí tela. Tkanivo skúmaného srdcového svalu vykazuje zápal, čo dokladá zvýšený počet bielych krviniek, čo dosvedčuje, že v momente odobrania vzorky bolo srdce živé, pretože biele krvinky mimo žijúci organizmus umierajú. Biele krvinky naviac prenikli do svalového tkaniva a táto skutočnosť nasvedčuje, že srdce utrpelo ťažký stres, akoby na hrudník jeho majiteľa dopadali tvrdé rany.”

Zigibov záver komentovali dva Austrálčania – novinár Mike Wilesee (ktorý neskôr konvertoval na katolícku vieru) a právnik Ron Tesoriero, ktorý newyorskému kardiológovi vysvetlil, že vzorka, predložená na skúmanie, bola odobraná v roku 1996, a potom udržiavaná mesiac vo vode a tri roky v destilovanej vode. Prekvapenie doktora Zigiba naďalej vzrástlo, keď sa dozvedel od svojho bolivíjskeho kolegu Castañóna, že tento fragment “žijúceho” ľudského srdca bol pôvodne úlomnkom posvätenej hostie. Ako je možné, že čiastočka chleba sa zmení na kúsok ľudského srdca? A ako je možné, že vzorka odňatá mŕtvemu mužovi, pokiaľ nechceme veriť na zázrak, môže mať povahu žijúceho tkaniva aj niekoľko rokov potom (bunky analyzovanej vzorky sa totiž pohybovali)? Biele krvinky sa rozpadajú po pätnástich minútach, ako je možné, že sú pozorovateľné i v roku 2005, keď bola vzorka odobraná pred takmer desiatimi rokmi (1996)? Na všetky tieto otázky profesor Zugibe odpovedal úplne jasne: “Ako a prečo sa posvätená hostia môže stať telom a krvou žijúcj ľudskej bytosti je tajomstvom, na ktoré veda nemá vysvetlenie a je to mimo jej kompetenciu.”

Porovnanie s eucharistickým zázrakom v Lanciane a Turínskym plátnom

Údaje newyorského laboratória boli neskôr konfrontované s iným eucharistickým zázrakom v talianskom Lanciane, aj v tomto prípade bez toho, aby sa odhalil pôvod testovaných vzoriek. Odborníci po porovnaní vzoriek vyhlásili, že patria tiež osobe a že analyzovaná krv patrí do krvnej skupiny Ab Rh+. Zistená DNA sa zhoduje s nálezom na Turínskom plátne a rúšku z Ovieda a vykazuje charakteristiky muža, ktorá sa narodil a žil v oblasti Blízkeho východu. Vatikán sa doteraz nevyjadril k pravosti buenosaireského eucharistického zázraku. V každom prípade môže byť užitočné, keď o jeho existencii vieme. Odkazuje totiž na oveľa väčší zázrak, ktorý sa odohráva denne vo všetkých kostoloch a pri ktorom sa chlieb a víno premieňa na Kristovo Telo a Krv.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.