„Referendum nie je jediný spôsob, posilňovania participácie. My máme resty aj v iných oblastiach. Napríklad na to, aby sa parlament musel zaoberať občianskou iniciatívou je potrebných 100-tisíc hlasov. To je príliš veľa, to má Rusko. Fínsko, ktoré má porovnateľný počet obyvateľov má len 50-tisíc. To je jeden zo spôsobom ako zapájať občanov viac,” hovorí Chmelár v relácií. Prístup k referendu je podľa jeho slov dnes položený na dvoch extrémoch. Jeden z nich je vyzývanie na neúčasti. Pri druhom publicista spomína referendá v nacistickom Nemecku, ktoré potvrdzovali diktátorovu vôľu. „Ten nástroj sa môže stať tak nástrojom prehlbovania demokracie ako aj nebezpečnej demagógie,“ vyjadril sa k téme referenda.

Jeho účasť v polemickej relácií sa nepozdáva europoslancovi Vladimírovi Bilčíkovi. Ten vyjadril svoju nespokojnosť v statuse na sociálnej sieti. Chmelára označuje za konšpirátora či dokonca ako ruského agenta. „Chmelárovo sústavné zľahčovanie ruskej agresie na sociálnych sieťach je ako z kremeľského manuálu. Jeho vyjadrenia už dlhé roky nie sú vyjadreniami analytika či nestranného komentátora, za ktorého sa vydáva,“ píše europoslanec.

Bilčík sa pýta, prečo si tieto skutočnosti nevšimla RTVS či moderátor Jaroslav Daniška. „Je to ďalšie fatálne zlyhanie pri výbere hostí v tejto relácii. Úlohou RTVS je vyváženosť a kvalita. Tieto ciele určite nenapĺňa pozvaním človeka, ktorý nedávno označil Husáka za najväčšieho slovenského štátnika 20. storočia, a ktorý opakovane popiera existenciu štvavej ruskej propagandy,” dodal.

Chmelár nedávno vo svojom statuse usúdil, že mu nevadí len to, že súčasný stav, ktorí už kritizujú všetci – opozícia, koalícia, dokonca aj jeho tvorca Vladimír Mečiar – zabetónovali na desaťročia. Neprijateľný je však aj spôsob, akým sa o tejto téme diskutuje. Podotkol, že nesúhlasí s Pellegriniho návrhom na zmiešaný volebný systém, ale týmto politickým debatám musí podľa publicistu predchádzať tak ako vo všetkých civilizovaných krajinách najprv odborná diskusia.

„Ako môžeme chcieť od bežných ľudí aby boli politicky gramotní, keď ich samotní zvolení zástupcovia, ktorí sú za to platení, vystupujú ako tí poslední diletanti? Potom sa čudujme, keď počúvame na ulici nadávať na opozíciu, že „čo tí tam robia v tej vláde“ – že väčšina ani netuší, aký je rozdiel medzi vládou a opozíciou. A aj títo ľudia majú volebné právo, aj títo rozhodujú o našej budúcnosti. Niekde robíme chybu, občianska náuka je evidentne nedostačujúca,“ skonštatoval.

Chmelár na Bilčíkové slová veľmi rázne odpovedal a vyzval ho, aby sa verejne ospravedlnil

Chmelár Bilčíkovi doslovne odkázal:

Europoslanec za PS-Spolu (vlastne teraz už Dzurindovu Modrú koalíciu) Vladimír Bilčík sa po náročnej noci úplne opustil a po tom, čo ma videl v diskusnej relácii Do kríža, na sociálnej sieti vypenil, že je šokovaný, že „prax pozývania konšpirátorov a ruských agentov do RTVS pokračuje“ a v následnej vášnivej diskusii dodal, že „Eduard Chmelár ako konšpirátor nemá čo hľadať vo verejnoprávnom médiu“. Tvrdí, že „sústavne zľahčujem ruskú agresiu ako z kremeľského manuálu“, že moje vyjadrenia nie sú vyjadreniami nestranného analytika a že „opakovane popieram existenciu štvavej ruskej propagandy“. Obvinil vedenie RTVS „z ďalšieho fatálneho zlyhania pri výbere hostí v tejto relácii“, spýtal sa ho, či si tieto „skutočnosti“ nevšimla a zahlásil, že mojím pozvaním verejnoprávna televízia nespĺňa úlohy vyváženosti a kvality…

No. Keby toto napísal nejaký anonymný hejter, mávnem nad ním rukou, maximálne ho možno vysmejem, ale inak nevenujem viac pozornosti podobne nepríčetným tvrdeniam. Ospravedlňujem sa, ale seriózne vyvracať, že nie som ruský agent, mi príde také hlúpe ako dokazovať, že nelietam na metle a nepraktizujem bosoráctva. Ale keďže takéto veci tvrdí celkom vážne verejný činiteľ, budem sa musieť k celej tejto trápnej záležitosti postaviť otvorene a principiálne.

Vladimír Bilčík vedome klame, zavádza a osočuje čestného človeka. Neviem, prečo to robí, takéhoto ho nepoznám, podľa mňa ešte vnútorne nestrávil poníženie, keď som ho práve pred rokom v diskusnej relácii TA3 u pána Bielika zoči-voči usvedčil z klamstva o vojenskej zmluve s USA, ale jeho komplexom sa na tomto mieste nemienim venovať. Chcem len vecne konštatovať, že nie je pravda, že zľahčujem ruskú agresiu, a on to veľmi dobre vie. V rozpore s tým, čo o mne on a jemu podobní systematicky šíria, som Putinov vpád na Ukrajinu verejne odsúdil ešte v to ráno, 24. februára 2022, a odvtedy najmenej stokrát. Nikdy som žiadnu vojnu neschvaľoval, nepodporoval, ani nezľahčoval – na rozdiel od neho, ktorý hlučne fandil všetkým americkým imperiálnym vojenským agresiám. To je aj hlavný rozdiel medzi nami dnes, keď ja vyvíjam aktivity v prospech mierového riešenia konfliktu, kým on podporuje pokračovanie krviprelievania a eskalácie vojny. Rovnako je čistá lož, že opakovane popieram existenciu ruskej propagandy. Nič z toho som nikdy nepovedal a žiadne z týchto nepravdivých obvinení sa neopiera o reálne fakty. Ako poctivý akademik, ktorý má na túto problematiku patričnú kvalifikáciu, však tvrdím, že informačná vojna nie je totožná s ruskou propagandou, že nás v oveľa masívnejšej miere zasahuje západná propaganda a popieranie jej existencie je tiež naratívom propagandy. Snáď tomu konečne porozumel aj pán europoslanec. Znakom nestranného analytika totiž nie je len to, že na rozdiel od neho nie som členom žiadnej politickej strany, ale najmä to, že dokážem využívať kontextuálne myslenie, ktoré ho buď nenavštívilo alebo bol pri koncipovaní tejto myšlienky intelektuálne indisponovaný.

Vyvracať, že nie som ruský, čínsky, palestínsky, kubánsky, iránsky alebo venezuelský agent, je tiež mimoriadne trápne. Ubezpečujem všetkých svojich paranoidných nepriateľov, že keby som ním bol, určite nemám za tejto vlády a v tomto autokratickom režime existenčné problémy. Bludy by mal dokazovať ten, kto ich šíri. Ja viem naopak dokázať, že jediné záujmy, ktoré som vždy zastával, bránil a presadzoval, sú štátne záujmy Slovenskej republiky – čo sa nedá povedať o poslancovi Európskeho parlamentu Vladimírovi Bilčíkovi, ktorý zradil záujmy SR tým, že hlasoval za rezolúciu EP vyzývajúcu Slovensko, aby uznalo nezávislosť Kosova. Pán europoslanec určite vie, že tento jeho postoj je v rozpore so štátnou doktrínou SR, ktorú uznávajú všetky politické sily naprieč celým spektrom. Keďže beriem do úvahy možné následky týchto jednostranných krokov na územnú celistvosť Slovenskej republiky, vždy som striktne odmietal tak odtrhnutie Kosova, ako aj odtrhnutie Krymu. Pán Bilčík v tomto smere neobhajuje, nepresadzuje a nereprezentuje záujmy Slovenskej republiky, ale záujmy Bruselu a Washingtonu. Napriek tomu si nedovolím nazvať ho americkým agentom.

Na tomto mieste chcem pripomenúť, že bludy, klamstvá a dezinformácie, ktoré o mne systematicky a zámerne šíria niektoré politické kruhy, už odmietol celý rad rešpektovaných osobností. Bývalý minister vnútra Vladimír Palko si myslí, že na rozdiel od mnohých tých, ktorí ma obviňujú zo šírenia propagandy, som názorovo konzistentným dlhodobým odporcom vojen. Na margo množiacich sa osočovaní mojej osoby napísal toto: „Po invázii Ruska na Ukrajine sme sa zmenili na krajinu udavačov. Udáva sa na pracoviskách, na prokuratúre a polícii, na webe, špeciálne na sociálnych sieťach, v médiách. Verejne i v menších spoločenstvách. Udávaní sú obviňovaní zo šírenia „ruskej (kremeľskej) propagandy“, „podporovania vojny“ atď. Udavači si vysvetľujú tieto pojmy – ako to len povedať – značne extenzívnym spôsobom. Výsledkom je obviňovanie aj úplne nevinných ľudí. Obyčajne je v udaniach prítomný značný primitivizmus… Eduard Chmelár nie je žiadnym dezinformátorom. Vždy bol kritikom Putina a jeho vojnu na Ukrajine, samozrejme, odsudzuje. Chmelár len bol proti nerozumnému rozširovaniu NATO a proti základniam NATO na Slovensku.“

Bývalý minister kultúry Marek Maďarič sa zasa vyjadril takto: „Ja s mnohými jeho postojmi nesúhlasím, ale jeho články rád čítam, vždy si v nich niečo nájdem, a keby aj bol proruský, to ešte neznamená, že je putinovský troll.“ Pridal sa k nemu aj sociológ Michal Vašečka, ktorý naozaj, ale naozaj nie je mojím fanúšikom: „Aj ja si rád prečítam texty pána Chmelára, hoci s nimi väčšinou nesúhlasím, ale ja viem, že on nie je človek, ktorý chce poškodiť Slovenskú republiku. V prípade iných tú istotu nemám.“

Niekdajšia odvážna študentská líderka Nežnej revolúcie Henrieta Hrinková, ktorá bola dlhé roky v úzadí, odrazu prehovorila a takto sa postavila na moju stranu: „Keby som bola teraz študentkou, tak patrím ku skupinke, ktorá organizuje demonštráciu za slobodu slova a ďalších základných ľudských práv. Vezmite si napríklad Eduarda Chmelára, a teraz sa, prosím, nebavíme o tom, čo píše, ani či s tým súhlasím, ale nemožno spochybniť, že píše absolútne kultúrne. Má odlišný názor a kritizuje. Myslím si, že to je niečo, z čoho by si mohli všetci tí, ktorí chcú viesť túto krajinu, niečo zobrať. Kritik upozorňuje na zaujímavé mantinely, ktoré prekračujeme. Ale on, myslím, stratil pre svoje názory prácu.“

Samozrejme, že nie sú jediní, ktorí sa ma zastali a ja všetkým, ktorí v dnešnej dobe, keď odvaha už zasa nie je lacná, našli odvahu postaviť sa voči tomuto mocenskému nátlaku, z celého srdca ďakujem a hlboko si to vážim. Keď mi totiž Vladimír Bilčík prirátava k hriechom, že som nedávno vyzdvihol štátnické dielo Gustáva Husáka, nechápe, že som ocenil jeho zásluhy na zorganizovaní Slovenského národného povstania a presadení federalizácie ČSSR, bez čoho by dnešnej nezávislej Slovenskej republiky nebolo – nie jeho normalizačné praktiky, ktorých dedičom a pokračovateľom je on sám. Pretože ak jeho súputník Ondrej Dostál práve mne nadáva do boľševikov a bráni sa, keď mu pripomínajú jeho dogmatické články v straníckom týždenníku Nové Slovo pred rokom 1989, že to sa vtedy „muselo“ – ja mu na to odpovedám, že nie, nemuselo: Kým on šiel ako vždy s dobou, ja som písal do Literárneho týždenníka články požadujúce návrat slovenského štátneho znaku, ako naivný tínedžer som sa pýtal, kedy odídu okupačné vojská z Česko-Slovenska a ako maturitnú otázku z ruštiny som si vybral Tolstého teóriu neprotivenia sa zlu násilím, za čo ma takmer nepripustili k maturite, lebo vraj „marxisticko-leninská filozofia tento buržoázny prežitok vyvrátila“.

Správanie europoslanca Bilčíka vykazuje všetky znaky politického nátlaku na verejnoprávnu televíziu, ktorá je už aj bez toho zúfalo neobjektívna. Keďže relácia Do kríža je jednou z posledných, ktorá pozýva aj hostí s opačným názorom ako je centristický mainstream a našim „demokratom“ to prekáža, chcel by som sa ich spýtať, ako si predstavujú tú „vyváženosť a kvalitu“. Tak, že namiesto dvoch priaznivcov vládnej koalície z troch hostí budú pozývať iba modrých? Neprispieva k polarizácii spoločnosti, o ktorej sa v poslednom čase tak veľa hovorí, práve to, že čoraz väčšia časť spoločnosti má pocit, že ich hlas je očividne potláčaný a nevypočutý? Zabudli títo ľudia na apel prezidenta T. G. Masaryka, že základom demokracie je slobodná diskusia?

A na záver: Vladimír Bilčík patrí k tým pokryteckým moralizátorom, ktorí radi hovoria o slušnosti a potláčaní dezinformácií. Teraz, keď je usvedčený, že ich sám šíri, keď v diskusii dokonca hecuje nenávistné prejavy a keď mu tam dá páčik aj sudca Ústavného súdu SR Rastislav Kaššák na suterénne primitívny výkrik, že „celá relácia Do kríža nemá v RTVS čo robiť“, vyvoláva to otázniky až obavy, v akých rukách je spravodlivosť v tomto štáte. Vzhľadom na vplyv, ktorý má tento politik v spoločnosti a vzhľadom na to, že doteraz nijaký korektný prístup neviedol k tomu, aby ich v tomto zlomyseľnom osočovaní niekto zastavil, vyzývam pána Vladimíra Bilčíka, aby sa mi za svoje nepravdivé obvinenia, zavádzajúce tvrdenia a nepodložené osočovanie okamžite verejne ospravedlnil. V opačnom prípade sa s ním bude rozprávať už len môj právnik. Vás ostatných pozývam pozrieť si z archívu predmetnú reláciu a posúdiť, či bola moja účasť v nej taká škandalózna, nevhodná a nekvalitná. A pánovi Bilčíkovi pripomínam, že napriek môjmu podrobnému vysvetleniu sa mu čas kráti a na tom ospravedlnení tentoraz striktne trvám. Na to môže vziať tie posledné zvyšky jedu, ktoré mu po napísaní toho nehanebného statusu zostali.