Teherán 22. novembra 2019 (HSP/Twitter/Foto:Facebook)

Štátny department USA odsúdil Irán za to, že obmedzoval internet počas protivládnych protestov, a naopak podporil demonštrantov, ktorí protestovali proti najnovším opatreniam vedenia krajiny. Na túto „internetovú vojnu“ medzi USA a Iránom reagovali aj ruskí analytici a médiá, ktorí konanie Teheránu podporili a „korekciu“ internetu zo strany Teheránu označili za správnu, zodpovedajúcu záujmom štátu

Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Morgan Deann Ortagusová vyhlásila, že Washington „podporuje ťažko skúšaný ľud Iránu, ktorý protestuje proti poslednej nespravodlivosti korumpovaného režimu, ktorý v súčasnosti vládne v Iráne.“ Odsúdila opatrenia Teheránu, ktorý zvýšil ceny benzínu a súčasné vedenie krajiny obvinila z obmedzovania slobody a porušovania ľudských práv: „Odsudzujeme pokusy odpojiť internet,“ zdôraznila Morgan Deann Ortagusová vo svojom príspevku na Twitteri a vyzvala súčasné vedenie Iránu, aby umožnilo obyvateľom krajiny slobodne vyjadrovať svoj názor na internete.

S podobným vyhlásením vystúpil aj americký štátny tajomník Mike Pompeo. „USA sú s vami,“ ubezpečil protestujúcich Iráncov na svojej stránke na Twitteri.

Pripomenieme, že 15. novembra vypukli protestné akcie minimálne v 12 iránskych mestách. Príčinou bolo rozhodnutie prezidenta krajiny Hassana Rúháního, ktorý nariadil zvýšiť cenu benzínu o 50%, ale s tým, že štát prostredníctvom takto získaných peňazí poskytne finančnú pomoc chudobným vrstvám obyvateľstva.

Viacerí iránski analytici a médiá (ako aj zahraniční – napríklad ruskí) podotkli, že tieto demonštrácie sa organizovali a financovali zvonka. Zdôraznili, že Spojené štáty museli „poriadne popracovať“, aby sa podarilo vyvolať nepokoje v krajine. Poukázali na to, že v Bielom dome museli podniknúť inú taktiku, ako, napríklad, na Ukrajine, v Gruzínsku a v iných štátoch, kde americká ambasáda podporuje protivládne protesty a snaží sa pomáhať opozícii. Irán, to je iné kafé: tam nie je americká ambasáda, nie sú americkí diplomati, nemá kto „pracovať na mieste činu“, a preto bolo potrebné nájsť domácich „koordinátorov“…

Je v tom aj ďalšia chybička krásy. Západní a zaoceánski patróni a médiá sa vždy opierajú o opozičných politikov, o populárne opozičné osobnosti, šikovných blogerov, rôznych aktivistov a opozičné médiá. Ale to všetko v Iráne chýba! Washington nemôže tradičnými spôsobmi ovplyvňovať verejnosť v Iráne, ako to robí v iných krajinách. Preto musel hľadať iné možnosti – práve na to sa hodí nekontrolovaný „slobodný“ internet.

Prostredníctvom nekontrolovaného internetu riešia sa viaceré otázky: poukazuje sa na chyby (častejšie na zločiny) súčasného vedenia krajiny, rozdávajú sa „rozumy“ – čo, ako a kedy treba urobiť, aby v krajine nastali zmeny, vyzývajú ľudí, aby sa zúčastnili na protestných akciách, propagujú sa opoziční činitelia, ktorí, ako sa prízvukuje, urobia v krajine poriadok a pod. Skrátka sa pripravuje ďalší Majdan, štátny prevrat, aj keď iným spôsobom.

Ale Teherán urobil krátky proces a „odťal“ internet. Vysvetlil to tým, že situácia v krajine je príliš napätá a využívajú to zahraniční „dobroprajníci“, ktorí sa snažia ovplyvniť dianie v krajine a vyvolať nepokoje. Vedenie Iránu prisľúbilo, že keď sa situácia upokojí a stabilizuje, internet zasa bude fungovať, ako predtým. Zároveň iránska vláda takto zamedzila šíreniu zavádzajúcich informácií a vypuknutiu nových protestov.

Zamedzila tak šíreniu otvorených lží, ktoré ochotne opakujú médiá po celom svete, napríklad, aj o tom, že iránska vláda o polovicu zvýšila ceny benzínu. Slniečkari, ako vždy povedia „a“, ale nepovedia „b“, čím skreslia informácie a často všetko postavia z nôh na hlavu. Iránska vláda nezvýšila plošne ceny benzínu, ale iba ceny nad 60-litrovú normu.

Po lopate: ceny benzínu zostali rovnaké – v prepočte 0,29 amerických dolárov za 1 liter, ale o polovicu sa zvýšili iba ceny benzínu, ktorý osoba natankuje navyše – nad 60-litrovú normu. Číže, ak človek natankuje menej ako 60 litrov, platí v súlade so starou cenou. Ak natankuje vyše 60 litrov, zaplatí o polovicu viac. A to si môžu dovoliť iba tí najbohatší Iránci. Z takto získaných peňazí vláda poskytne finančnú pomoc práve pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Čiže chudobnejší občania a študenti nemuseli sa zúčastňovať na protestoch: ich sa táto novelizácia nijako nedotkne – nebudú tankovať viac, ako 60 litrov…

V súčasnosti je priemerný plat v Iráne v prepočte 400 dolárov mesačne. Benzín je v tejto krajine jeden z najlacnejších na svete. Čiže, ak iránski zbohatlíci zaplatia viac, tí chudobnejší by nemuseli protestovať, skôr naopak – takto sa zozbierajú peniaze, aby sa dalo pomôcť práve tým chudobnejším Iráncom.

Podobný krok mnohí podporili aj v Rusku. Nuž, ozaj, nie je to celkom demokratický a „liberálny“ krok, ale veľmi užitočný. Ruskí experti tvrdia, že práve preto stratégia Moskvy na vybudovanie vlastnej nezávislej autonómnej internetovej siete je správna. Za normálnych podmienok užívatelia internetu si nevšimnú žiadne zmeny a nebudú žiadne obmedzenia. V prípade rovnakého informačného útoku, ako to bolo v Iráne, Moskva odpojí spojenie s celosvetovou sieťou a bude fungovať, takpovediac, iba vnútorný okruh. Čiže Rusi budú môcť pracovať na internete, komunikovať, obchodovať, vykonávať všetky bežné úlohy, iba nebudú dostávať zvonka klamlivé informácie a výzvy na vyvolávanie domáceho Majdanu.

Eugen Rusnák