Môj profil 
Predplatné
Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Morgan Deann Ortagusová vyhlásila, že Washington „podporuje ťažko skúšaný ľud Iránu, ktorý protestuje proti poslednej nespravodlivosti korumpovaného režimu, ktorý v súčasnosti vládne v Iráne.“ Odsúdila opatrenia Teheránu, ktorý zvýšil ceny benzínu a súčasné vedenie krajiny obvinila z obmedzovania slobody a porušovania ľudských práv: „Odsudzujeme pokusy odpojiť internet,“ zdôraznila Morgan Deann Ortagusová vo svojom príspevku na Twitteri a vyzvala súčasné vedenie Iránu, aby umožnilo obyvateľom krajiny slobodne vyjadrovať svoj názor na internete.
S podobným vyhlásením vystúpil aj americký štátny tajomník Mike Pompeo. „USA sú s vami,“ ubezpečil protestujúcich Iráncov na svojej stránke na Twitteri.
Pripomenieme, že 15. novembra vypukli protestné akcie minimálne v 12 iránskych mestách. Príčinou bolo rozhodnutie prezidenta krajiny Hassana Rúháního, ktorý nariadil zvýšiť cenu benzínu o 50%, ale s tým, že štát prostredníctvom takto získaných peňazí poskytne finančnú pomoc chudobným vrstvám obyvateľstva.
Viacerí iránski analytici a médiá (ako aj zahraniční – napríklad ruskí) podotkli, že tieto demonštrácie sa organizovali a financovali zvonka. Zdôraznili, že Spojené štáty museli „poriadne popracovať“, aby sa podarilo vyvolať nepokoje v krajine. Poukázali na to, že v Bielom dome museli podniknúť inú taktiku, ako, napríklad, na Ukrajine, v Gruzínsku a v iných štátoch, kde americká ambasáda podporuje protivládne protesty a snaží sa pomáhať opozícii. Irán, to je iné kafé: tam nie je americká ambasáda, nie sú americkí diplomati, nemá kto „pracovať na mieste činu“, a preto bolo potrebné nájsť domácich „koordinátorov“…
Je v tom aj ďalšia chybička krásy. Západní a zaoceánski patróni a médiá sa vždy opierajú o opozičných politikov, o populárne opozičné osobnosti, šikovných blogerov, rôznych aktivistov a opozičné médiá. Ale to všetko v Iráne chýba! Washington nemôže tradičnými spôsobmi ovplyvňovať verejnosť v Iráne, ako to robí v iných krajinách. Preto musel hľadať iné možnosti – práve na to sa hodí nekontrolovaný „slobodný“ internet.
Prostredníctvom nekontrolovaného internetu riešia sa viaceré otázky: poukazuje sa na chyby (častejšie na zločiny) súčasného vedenia krajiny, rozdávajú sa „rozumy“ – čo, ako a kedy treba urobiť, aby v krajine nastali zmeny, vyzývajú ľudí, aby sa zúčastnili na protestných akciách, propagujú sa opoziční činitelia, ktorí, ako sa prízvukuje, urobia v krajine poriadok a pod. Skrátka sa pripravuje ďalší Majdan, štátny prevrat, aj keď iným spôsobom.
Ale Teherán urobil krátky proces a „odťal“ internet. Vysvetlil to tým, že situácia v krajine je príliš napätá a využívajú to zahraniční „dobroprajníci“, ktorí sa snažia ovplyvniť dianie v krajine a vyvolať nepokoje. Vedenie Iránu prisľúbilo, že keď sa situácia upokojí a stabilizuje, internet zasa bude fungovať, ako predtým. Zároveň iránska vláda takto zamedzila šíreniu zavádzajúcich informácií a vypuknutiu nových protestov.
Zamedzila tak šíreniu otvorených lží, ktoré ochotne opakujú médiá po celom svete, napríklad, aj o tom, že iránska vláda o polovicu zvýšila ceny benzínu. Slniečkari, ako vždy povedia „a“, ale nepovedia „b“, čím skreslia informácie a často všetko postavia z nôh na hlavu. Iránska vláda nezvýšila plošne ceny benzínu, ale iba ceny nad 60-litrovú normu.
Po lopate: ceny benzínu zostali rovnaké – v prepočte 0,29 amerických dolárov za 1 liter, ale o polovicu sa zvýšili iba ceny benzínu, ktorý osoba natankuje navyše – nad 60-litrovú normu. Číže, ak človek natankuje menej ako 60 litrov, platí v súlade so starou cenou. Ak natankuje vyše 60 litrov, zaplatí o polovicu viac. A to si môžu dovoliť iba tí najbohatší Iránci. Z takto získaných peňazí vláda poskytne finančnú pomoc práve pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Čiže chudobnejší občania a študenti nemuseli sa zúčastňovať na protestoch: ich sa táto novelizácia nijako nedotkne – nebudú tankovať viac, ako 60 litrov…
V súčasnosti je priemerný plat v Iráne v prepočte 400 dolárov mesačne. Benzín je v tejto krajine jeden z najlacnejších na svete. Čiže, ak iránski zbohatlíci zaplatia viac, tí chudobnejší by nemuseli protestovať, skôr naopak – takto sa zozbierajú peniaze, aby sa dalo pomôcť práve tým chudobnejším Iráncom.
Podobný krok mnohí podporili aj v Rusku. Nuž, ozaj, nie je to celkom demokratický a „liberálny“ krok, ale veľmi užitočný. Ruskí experti tvrdia, že práve preto stratégia Moskvy na vybudovanie vlastnej nezávislej autonómnej internetovej siete je správna. Za normálnych podmienok užívatelia internetu si nevšimnú žiadne zmeny a nebudú žiadne obmedzenia. V prípade rovnakého informačného útoku, ako to bolo v Iráne, Moskva odpojí spojenie s celosvetovou sieťou a bude fungovať, takpovediac, iba vnútorný okruh. Čiže Rusi budú môcť pracovať na internete, komunikovať, obchodovať, vykonávať všetky bežné úlohy, iba nebudú dostávať zvonka klamlivé informácie a výzvy na vyvolávanie domáceho Majdanu.
Eugen Rusnák
.JPG)
