Začalo sa odpočítavanie ukrajinského “protiútoku”. Príchod raketového systému Patriot na Ukrajinu svedčí o rozsahu mobilizácie s cieľom spôsobiť Rusku ťažké straty. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg včera nečakane navštívil Kyjev, prvýkrát od začiatku vojny.

Uniknuté dokumenty Pentagónu sú skeptické voči úspechu ukrajinskej protiofenzívy, ale Moskva si robí vlastné hodnotenia. Neokonzervatívci sa v prvom rade nechystajú vytiahnuť zástrčku Zelenského režimu, pretože to znamená otvoriť Pandorinu skrinku. Prezident Biden sa chystá oznámiť svoju kandidatúru na druhé funkčné obdobie prezidenta a nemôže sa zmieriť s tým, že Ukrajina prehráva vojnu.

V skutočnosti Ukrajina krváca. V povahe útočných vojen je, že v určitom okamihu sa slabšia strana zlomí a následne príde veľmi rýchly koniec. Tak to bolo v Sýrii, kde po víťazstve v päťročnej bitke o Aleppo v decembri 2016 vládne sily prešli krajinou v sérii vojenských víťazstiev, čím sa nad konfliktom zatiahla opona.

Útočná vojna na Ukrajine môže vyzerať “patovo”, ale rozhodujúce bude, ktorá strana spôsobuje väčšie straty. Niet pochýb o tom, že napriek masívnej vojenskej, spravodajskej, finančnej a ekonomickej pomoci Západu ruské sily zničili ukrajinskú stranu na celej línii kontaktu.

Ruský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve nedávno uviedol, že pomer strát vo vyčerpávajúcej vojne je približne sedem ukrajinských vojakov na každého ruského vojaka. Na dokreslenie situácie uvádzame, že podľa správ západných médií sa do nadchádzajúcej protiofenzívy pozdĺž 950-kilometrovej frontovej línie zapojí približne 35 000 ukrajinských vojakov, zatiaľ čo Putin sa vyjadril, že ruské záložné sily na frontovej línii predstavujú 160 000 vojakov!

Ukrajinský systém protivzdušnej obrany je v kritickom stave. Rusi majú prevahu delostrelectva a, Rusi v posledných 5 – 6 mesiacoch silne opevnili frontovú líniu vo viacerých vrstvách obrany, ako sú míny, zemné práce a zátarasy, ktoré majú brániť postupujúcim tankom atď.

Ruská opevňovacia línia

Pre Ukrajinu, ktorá stratila veľkú časť svojich najskúsenejších vojakov (odhaduje sa 120 000 obetí), je to zúfalá hra proti Rusom, ktorí majú vzdušnú a raketovú prevahu, prevahu v protivzdušnej obrane, delostreleckú prevahu a predovšetkým prevahu vo vycvičenej pracovnej sile.

Oblasti, ktoré si Putin vybral na návštevu – Cherson/Zaporožie a Lugansk – sú tie, kde sa najviac očakáva ukrajinská protiofenzíva. Putin si od veliteľov vypočul vojenskú situáciu a samozrejme, s najväčšou pravdepodobnosťou to budú vstupy pre jeho rozhodnutia o ruskej protistratégii, obrannej aj útočnej.

Napriek úniku informácií z Pentagonu a následnému zmätku a rozpakom vo Washingtone a európskych hlavných mestách (a v Kyjeve) bude ukrajinský protiútok pokračovať s cieľom získať späť aspoň časť strateného územia. Ide o zúfalý hod kockou.

Vo Washingtone však stále prevláda klamlivé myslenie. Vyplýva to z nedávneho článku v časopise Foreign Affairs, ktorého spoluautormi sú dvaja veteráni amerického establišmentu – bývalý úradník ministerstva zahraničných vecí Richard Haass a Charles Kupchan, vedúci pracovník Rady pre zahraničné vzťahy – s názvom Západ potrebuje novú stratégiu na Ukrajine: A Plan for Getting From Battlefield to the Negotiating Table (Plán, ako sa dostať z bojiska k rokovaciemu stolu).

Článok sa zväčša drží mýtov, ktoré splodili neokonzervatívci – že ruské špeciálne vojenské operácie zlyhali a vojna “dopadla pre Ukrajinu oveľa lepšie, ako väčšina predpovedala” -, ale občas sa v ňom objavia záblesky realizmu. Vychádza z refrénu, ktorý je v súčasnosti vo Washingtone v móde, že “najpravdepodobnejším výsledkom konfliktu nie je úplné víťazstvo Ukrajiny, ale krvavý pat”.

Haas a Kupchan napísali, že “v čase, keď sa skončí očakávaná ofenzíva Ukrajiny, Kyjev sa môže zahriať aj na myšlienku dohodnutého urovnania, keďže na bojisku vydal zo seba to najlepšie a čelí rastúcim obmedzeniam vlastných ľudských zdrojov aj pomoci zo zahraničia”.

Autori berú na vedomie en passe, že aj ruské vedenie má možnosti a kalkulácie, keďže západné sankcie nedokázali ochromiť ruskú ekonomiku, podpora ľudu pre vojnu je stále vysoká (nad 70 %) a Moskva cíti, že čas je na jej strane, keďže sila Ukrajiny a jej západných podporovateľov a ich odhodlanie bude slabnúť a Rusko by malo byť schopné podstatne rozšíriť svoje územné zisky.

V podstate Haas a Kupčan pochádzajú z inej planéty. Nedokážu pochopiť, že Rusko nikdy nebude akceptovať scenár, v ktorom sa konflikt skončí prímerím, ale NATO bude naďalej posilňovať vojenské kapacity Ukrajiny a postupne začleňovať Kyjev do aliancie.

Prečo by Rusko chcelo hrať ďalšiu hru na hudobné stoličky, kým Západ formalizuje členstvo Ukrajiny v NATO – teda súhlasiť s opakovaním groteskného interregna medzi Minskými dohodami z roku 2015 a špeciálnymi vojenskými operáciami Ruska?

Putinova návšteva nových území v tomto kľúčovom okamihu, keď je vojna na hranici únosnosti, je silným signálom, že aj Rusko má ofenzívny plán a nie je na Bidenovi, aby odpískal a odvolal zástupnú vojnu – či už z únavy, z naliehavých rozptýlení v ázijsko-tichomorskom regióne, z dôvodu trhlín v jednote Západu alebo z iných dôvodov.

Rovnako je nepravdepodobné, že by sa Rusko mohlo niekedy zmieriť so Zelenského vedením, keďže ho Moskva považuje za bábku Bidenovej administratívy. Ako však môže Biden odhodiť alebo stratiť zo zreteľa Zelenského, keď v rodinnej skrini hrkajú kostlivci?

Najdôležitejšie je, že ruská verejná mienka očakáva, že Putin odčiní sľub, ktorý dal pri nariadení špeciálnych vojenských operácií. Všetko, čo sa nepodarí, bude znamenať, že desiatky tisíc ruských životov padli zbytočne.

Nie je v zrne Putinovej politickej osobnosti ignorovať vlnu ruskej verejnej mienky – alebo prehliadať zranenú národnú psychiku, keď sa prehrávajú obrazy násilného vysťahovania stoviek mníchov z Pečerskej lavry, pravoslávneho jaskynného kláštorného komplexu z 11. storočia v srdci Kyjeva, označených za ruskú piatu kolónu. Bol to vypočítaný politický ťah Zelenského s tichou podporou Západu.

Neokonzervatívci v USA zatiaľ nepochopili, že sa im nepodarilo podmaniť si Rusko napriek všetkým poníženiam, ktoré sa vyliali na jeho národnú česť, hrdú históriu a závideniahodne bohatú kultúru. Prečo by sa Rusko normalizovalo so štátmi, ktoré si privlastnili jeho suverénne bohatstvo a uvalili také drakonické sankcie, aby vykrvácali a oslabili jeho hospodárstvo?

Americká ministerka financií Janet Yellenová v televízii CNN priznala, že sankcie môžu v konečnom dôsledku ohroziť hegemóniu amerického dolára. Jej vyjadrenia však nie sú dostatočne hlboké.

Medzitým sa rusko-čínske strategické partnerstvo posilnilo, pričom signálom tohto týždňa bola ochota Moskvy koordinovať s Pekingom boj proti vojenským výzvam na Ďalekom východe.

Rusko nie je zďaleka izolované a v medzinárodnom spoločenstve sa teší strategickej hĺbke. Zatiaľ čo počas uplynulého ročného obdobia sa systémový úpadok Západu a slabnúci globálny vplyv USA stali neúprosným historickým procesom.