Brusel 20. júna 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
Bežná pracovná agenda dvojdňového summitu Európskej únie, ktorý sa začína vo štvrtok popoludní o 15.00 h, bude zatienená diskusiami premiérov a prezidentov členských krajín EÚ o tom, aké mená navrhnúť na obsadenie troch najvyšších pozícií v Európskej komisii a Európskej rade
Ak sa hlavy vlád a štátov vo štvrtok alebo piatok nedohodnú na tom, kto bude nasledujúcich päť rokov predsedom Európskej komisie, Európskej rady a šéfom diplomacie EÚ, v priebehu desiatich dní sa lídri stretnú na ďalšom mimoriadnom summite.
V rámci bežného programu čakajú lídrov EÚ väčšie témy, ako sú strategická agenda, boj proti klimatickým zmenám a prípravy viacročného finančného rámca, kde debaty zrejme vyvrcholia až na jeseň.
V rámci “menších” tém sa budú venovať otázkam rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu, spolupráci s krajinami Východného partnerstva – programu, ktorý tohto roku oslavuje desať rokov svojej existencie -, ako aj problematike hybridných hrozieb.
Piatkový program začne najskôr eurosummitom, čiže stretnutím najvyšších lídrov z krajín eurozóny, kde hlavy vlád a štátov zhodnotia stav budovania bankovej únie a dotknú sa aj citlivej otázky spojenej s návrhom na vytvorenie vlastného rozpočtu eurozóny a reformy Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM).
Na záver summitu lídri – už v plnej zostave – zhodnotia vývoj politickej situácie v Spojenom kráľovstve v súvislosti s prípravami na brexit.
Z hlavných tém sa najdlhšie debaty očakávajú v oblasti klimatickej politiky, kde sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť jednotu ohľadom stanovenia roku 2050 za hraničný termín prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku. Tieto debaty budú pokračovať zrejme až do októbrového a decembrového summitu EÚ, lebo mnohé krajiny Únie, vrátane Slovenska, súhlasia s názorom, že treba rozšíriť ambície v tejto oblasti, ale poukazujú aj na to, že nestačí iba stanoviť nejaký dátum, ale treba myslieť pri tomto procese aj na nemalé finančné náklady, na dosah na priemysel a sociálny sektor.
Najočakávanejšie a mediálne najsledovanejšie však budú debaty lídrov počas štvrtkovej pracovnej večere, zamerané na obsadzovanie vrcholových pozícii v štruktúrach Európskej únie. Lídri majú ambíciu dohodnúť sa na “balíku” troch mien – na pozície šéfa eurokomisie, Európskej rady a diplomacie EÚ -, pričom musia brať do úvahy snahy o politickú a zemepisnú rovnováhu a rodovú vyváženosť.
Diplomati z prostredia EÚ naznačili, že tieto debaty zrejme potrvajú dlho do noci, môžu sa preklenúť aj do piatkového programu summitu a v prípade, že nedôjde ku konsenzu, bude nevyhnutný ďalší summit, do 2. júla, keď si poslanci Európskeho parlamentu zvolia nového predsedu a nové vedenie.
Predseda Európskej rady Donald Tusk deň pred začatím summitu nepredstavil zoznam mien kandidátov, o ktorých by sa malo rokovať pre obsadenie top pozícií, a nie je isté, že to budú len kandidáti, ktorých navrhli hlavné európske politické sily (tzv. špicenkandidáti).
Slovensko, podobne ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), bude v tomto procese podporovať princíp zemepisnej rovnováhy, čo znamená, že jednu z vrcholových pozícií by mal obsadiť kandidát alebo kandidátka z krajín strednej a východnej Európy.
Slovensko bude na dvojdňovom summite EÚ zastupovať premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).
Európski lídri budú na summite rokovať aj o kandidátovi na post predsedu EK
Lídri členských krajín Európskej únie budú počas dvojdňového summitu EÚ, ktorý sa vo štvrtok začína v Bruseli, rokovať o kandidátoch na najvyššie pozície v štruktúrach Únie. Hovoriť budú predovšetkým o kandidátoch na predsedu Európskej komisie, šéfa Európskej rady a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Pri výbere kandidáta na post predsedu Európskej komisie (EK) sa zohľadnia výsledky májových volieb do Európskeho parlamentu (EP), informuje na svojej webstránke EP a uvádza, ako tento proces – od výberu až po zvolenie – nového šéfa EK prebieha.
Meno, na ktorom sa lídri v prípade obsadenia tohto postu dohodnú a ktoré schvália, bude následne súčasný predseda Európskej rady Donald Tusk konzultovať s Európskym parlamentom.
Poslanci EP by mali potom o tomto kandidátovi hlasovať v polovici júla, a to počas svojho druhého plenárneho zasadnutia.
Po zvolení nového predsedu EK budú spoločne s ním členské štáty EÚ navrhovať kandidátov na eurokomisárov. Tí budú musieť prejsť verejnými pohovormi v parlamentných výboroch zaoberajúcich sa témami, respektíve rezortmi, ktoré by im mali byť pridelené.
Nová komisia by mala začať oficiálne fungovať od 1. novembra.
Ak sa však európski lídri vo štvrtok či v piatok na riadnom summite EÚ nedohodnú na mene šéfa EK (ani ďalších dvoch vyššie uvedených postov), je pravdepodobné, že sa bude konať ďalší, mimoriadny summit. Ten by sa musel uskutočniť najneskôr do 1. júla, keďže 2. júla už bude prvé zasadnutie EP, na ktorom si europoslanci zvolia svojho nového predsedu.
Kandidátmi hlavných politických rodín v EÚ na post šéfa Európskej komisie sú doterajší volební lídri ich jednotlivých frakcii, tzv. špicenkandidáti. Európski ľudovci (EPP) nepripúšťajú inú možnosť ako získať funkciu predsedu budúcej Európskej komisie pre šéfa tejto skupiny v Európskom parlamente Manfreda Webera z Nemecka.
Rovnaké signály vysiela aj tábor európskych socialistov v prípade Holanďana Fransa Timmermansa, doterajšieho prvého podpredsedu Európskej komisie. V diplomatických kuloároch EÚ sa však hovorí, že je ideálnym kandidátom na post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý v súčasnosti patrí Federice Mogheriniovej.
Európski liberáli, ktorí sa s podporou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona stali treťou najvýznamnejšou silou v EP, si vedia predstaviť na poste šéfa exekutívy EÚ dánsku eurokomisárku Magrethe Vestagerovú. Nie je pritom tajomstvom, že Macron nechce v tejto funkcii Webera, ktorý má však aj podporu kancelárky Angely Merkelovej.
V hre je okrem toho i možnosť dohodnúť sa na iných menách, mimo systému špicenkandidátov, čo však bude musieť odobriť Európsky parlament. V tejto súvislosti sa často hovorí, že Junckera by mohol nahradiť Francúz Michel Barnier, hlavný vyjednávač EÚ pre brexit, alebo bývalá bulharská eurokomisárka Kristalina Georgievová, ktorá v súčasnosti pôsobí vo Svetovej banke. V neprospech Barniera hovorí jeho vyšší vek i to, že nemá podporu Nemecka. Ďalším menom v hre – aspoň podľa európskych médií – bola litovská prezidentka Dalia Grybauskaité, ktorá však nemá dostatočnú podporu zo strany lídrov členských krajín EÚ.