Londýn 26. marca (TASR) – Výsledky pitvy tela ruského oligarchu Borisa Berezovského poukazujú na to, že zomrel udusením, pričom však ani na mieste smrti, ani na jeho tele sa nenašli žiadne stopy po násilí, informovala dnes britská polícia obvodu Thames Valley.
Polícia tak podľa britských denníkov pripúšťa, že Berezovskij mohol spáchať samovraždu, v jej vyhlásení sa však slovo “samovražda” nespomína.
Predtým polícia hovorila o tom, že na smrti oligarchu nevidí účasť tretej osoby. Policajní vyšetrovatelia zdôrazňujú, že formálna procedúra identifikácie sa ešte neuskutočnila – stane sa tak až dnes.
Britské médiá dnes informovali, že Berezovskij v sobotu strávil posledných päť hodín pred smrťou v dome v dedine Ascot v grófstve Berkshire úplne sám. Jediného ochrankára, ktorého mal, poslal vybaviť nejaké záležitosti. Keď sa ochrankár vrátil, všimol si Berezovského telefón a v ňom tri neprijaté hovory, čo ho znepokojilo, preto vylomil zamknuté dvere kúpeľne, kde našiel veľkopodnikateľovo telo.
Berezovského priateľovi, spisovateľovi Jurijovi Dubovovi, sa podarilo skontaktovať sa s ochrankárom, ktorého podľa britských médií polícia považuje za kľúčového svedka. Ochrankár uviedol, že pri tele nebol žiaden list na rozlúčku. “Berezovskij bol oblečený, nikde neboli stopy po krvi,” citoval spisovateľ ochrankárove slová v rozhovore pre ruské médiá.
Berezovského priatelia s odvolaním sa na jeho bývalú manželku Galinu, ktorá je majiteľkou sídla v Ascote, tvrdia, že v blízkosti tela údajne ležal šál, na základe čoho britské médiá prišli s hypotézou, že ruský oligarcha mohol byť zavraždený.
Tvrdil to aj bývalý námestník generálneho riaditeľa spoločnosti Aeroflot Nikolaj Gluškov, ktorý neverí, že Berezovského smrť by mohla byť samovraždou. Vylúčila to aj Marina Litvinenková, vdova po zavraždenom bývalom dôstojníkovi ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Alexandrovi Litvinenkovi, ktorá v rozhovore pre ruské médiá vyhlásila, že Berezovského zdravotný stav sa v poslednom období zlepšil a magnát sa začal zaujímať o svojich priateľov.
Verziu o samovražde však podporujú vyhlásenia samotného Berezovského v poslednom rozhovore, ktorý poskytol pred smrťou. “Stratil som zmysel života. Politike sa nechcem venovať… Neviem, čo mám robiť. Mám 67 rokov a neviem, čo si počať,” povedal novinárom z magazínu Forbes.
Berezovskij patril v 80. a 90. rokoch k ľuďom, ktorí v bývalom Sovietskom zväze počas privatizácií bánk, ropných a leteckých spoločností a médií získali obrovský majetok a vplyv. Bol veľkým priateľom vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.
Od roku 2000, keď ušiel z Ruska do Británie, kde žil pod menom Platon Yelenin, sa stal jedným z najostrejších kritikov Jeľcinovho nástupcu Vladimira Putina. V roku 2003 získal v Británii politický azyl.
V Rusku bol v neprítomnosti odsúdený na 13 rokov väzenia za vytunelovanie automobilky AvtoVaz. Súdne vyšetrovanie voči nemu sa viedlo ešte aj v ďalších kauzách týkajúcich sa korupcie, prania špinavých peňazí a pokusu o prevrat. Z korupcie a prania peňazí bol obvinený aj v Brazílii a vo Švajčiarsku.
V roku 2008 magazín Forbes odhadol, že Berezovského majetok má hodnotu približne 1,3 miliardy dolárov. Ku koncu života sa však jeho majetkové pomery výrazne zhoršili, takže musel časť majetku rozpredávať, aby mal na splatenie dlhov.
Ako napísala agentúra Reuters, zničujúci účinok na Berezovského psychiku mala prehra v spore s iným ruským oligarchom a majiteľom futbalového klubu Chelsea, Romanom Abramovičom, s ktorým sa súdil o päť miliárd dolárov, ale proces vlani prehral.
Berezovskij obvinil svojho bývalého chránenca, že ho v roku 2000 donútil predať pod cenu akcie ruskej energetickej spoločnosti Sibnefť a pripravil ho o päť miliárd dolárov.
Abramovič podľa žaloby Berezovskému hrozil, že keď akcie Sibnefti nevýhodne nepredá, postará sa, aby zasiahol ruský prezident Vladimir Putin a jeho akcie vyvlastnil. Abramovič následne v roku 2005 predal svoj balík akcií v Sibnefti koncernu Gazprom údajne za 13 miliárd dolárov.
Abramovič, ktorý má podľa britských médií majetok v hodnote okolo desať miliárd libier a je známy hlavne ako majiteľ klubu Chelsea, obvinenia poprel. Tvrdil, že Berezovskij vôbec podiel v Sibnefti nevlastnil a že mu platil za ochranu a kontakty, predovšetkým na vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.
Ďalšiu ranu jeho financiám zasadil rozvod s manželkou Galinou v roku 2011, ktorej musel podľa britských médií v rámci majetkového urovnania vyplatiť 100 miliónov dolárov, čo je jedna z najvyšších súm v dejinách britského súdnictva.



















