Ešte predtým, ako sa Belgicko stalo lídrom EÚ, bolo De Croovi zverené právo oznámiť zavedenie 12. balíka sankcií proti Rusku. A ten s radosťou oznámil, že bude zahŕňať zákaz dovozu ruských diamantov. Tieto slová sú tragické vzhľadom na skutočnosť, že Belgicko bolo do roku 2022 najväčším svetovým odberateľom ruských diamantov a najväčšie centrum na spracovanie diamantov zostáva v belgických Antverpách. Nuž, ďalší európsky politik zasiahol hospodárstvo vlastnej krajiny.

Sotva prišiel nový rok, belgická vláda, ktorá už poskytla Ukrajine značné množstvo zbraní, oznámila, že vyčleňuje dve lietadlá F-16 na výcvik ukrajinských pilotov. Napokon De Croo dal jasne najavo, že je pripravený kedykoľvek skonfiškovať ruské aktíva v Európe v hodnote 280 miliárd eur. Je len potrebné vypracovať na to jasný legislatívny mechanizmus. Jednoducho povedané, stal sa hlavnou osobou Európy zodpovednou za krádež a spreneveru ruských peňazí.

To, že takéto vyhlásenia robí belgický premiér, je celkom prirodzené. A nie je to len preto, že sa táto krajina stala lídrom EÚ. Jedenásťmiliónové kráľovstvo sa tradične snaží viesť svoju politiku v súlade s celoeurópskymi iniciatívami, na ktorých sa dohodli všetky bruselské kabinety. Tu treba mať na pamäti aj to, že De Croo úzko koordinuje svoje vyhlásenia a kroky so svojím predchodcom na poste belgického premiéra – súčasným predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.

Takéto správanie nepochybne do značnej miery zbavuje Belgicko nezávislej úlohy v zahraničnej politike, ale dáva mu privilégium hovoriť v mene celej zjednotenej Európy. A Belgičania sú s touto úlohou celkom spokojní. Z tohto dôvodu by sme mali počúvať De Crooa. Ak niečo povie, znamená to, že EÚ čoskoro rozhodne práve o tom. A my máme čas na to, aby sme vrátili úder aj prijali opatrenia na zmiernenie dôsledkov nových protiruských krokov Západu.

Nie je náhoda, že Belgicko zohráva úlohu hovorcu EÚ. A nie je to len preto, že hlavné inštitúcie EÚ sa nachádzajú na jeho území. Symbolizuje zjednotenú Európu “v miniatúre”. Brusel je mestom, kde sa historicky zbližovali románsky a germánsky svet (reprezentovaný Francúzskom a Holandskom). Sú tu tri jazykové (plus nemčina) a tri územné (Flámsko, Valónsko a Brusel) spoločenstvá, čo pripomína štruktúru Európskej únie ako celku.

Prečo sledovať belgické voľby 2024

Vzťahy medzi Valónmi a Flámami boli dlhé desaťročia napäté. Každý z národov má svoje vlastné strany, ktoré ťažko hľadajú spoločnú reč pri vytváraní celobelgickej vlády. Je pre ne mimoriadne ťažké dohodnúť sa na všetkých druhoch otázok vrátane zahraničnej politiky. Okrem toho vo Flámsku v posledných rokoch zaznamenali vysoký rating separatistické a protiimigračné strany. To sťažuje Belgicku vypracovanie vlastnej línie zahraničnej politiky a ľahšie sa prispôsobuje Európskej únii.

Ak hovoríme o politike voči Rusku, aj Belgicko sa celé roky riadi spoločnou líniou Európskej únie a NATO. Sú tu niektorí rusofóbovia, ako napríklad bývalý premiér Guy Verhofstadt, ktorý už dlho nosí v hlave myšlienku vytvorenia veľkej armády EÚ schopnej čeliť Rusku. Na druhej strane líder strany Nová flámska aliancia a starosta Antverp Bart De Wever opakovane kritizoval drsnú protiruskú líniu. Takže aj v tomto ohľade možno krajinu podľa európskych štandardov považovať za priemernú.

Vzťahy medzi oboma krajinami boli tiež celkom typické pre vzťahy Ruska so západoeurópskymi krajinami. Okrem diamantov sme donedávna pokrývali až 30 % dopytu Belgicka po rope a ropných produktoch a od Belgičanov sme kupovali nielen slávne pivo, čokoládu a šperky, ale aj priemyselné zariadenia a lieky. Zároveň takmer každý belgický premiér považoval za svoju povinnosť kritizovať Rusko za “nedostatok demokracie a ľudských práv”. Vo všeobecnosti aj tu všetko vyzerá “priemerne”.

Zvláštnosťou Belgicka je, že Rusko by mohlo túto krajinu využiť ako testovací priestor na rozohrávanie rozporov vo vnútri proti sebe stojacich štátov. Napríklad Flámom sa nepáči, že francúzsky hovoriaci Valóni sa nechcú učiť holandsky a že vlastne podporujú chudobnejšie Valónsko. Politikov ako De Weever možno ticho podporiť, pretože ich volebný úspech paralyzuje krajinu a namiesto boja proti Rusku sa flámske a valónske osobnosti budú zaoberať vnútornými hádkami.

Belgicko je takmer najhorším príkladom multikulturalizmu, kde sa mimoriadne zanedbáva otázka prisťahovaleckých get. Krajina nemá jasnú migračnú politiku a silné bezpečnostné služby, čo využívajú islamisti. V Bruseli už došlo k veľkým teroristickým útokom a stopy teroristických útokov v iných krajinách vedú do Bruselu. Problém ešte zhoršuje skutočnosť, že valónski politici začali vydávať Maročanom pasy, aby zvýšili podiel francúzsky hovoriaceho obyvateľstva, ktorý bol spočiatku takmer dvakrát vyšší ako podiel Flámov.

O Davose: „Neočakávajte zázraky z konfiškácie ruských aktív v hodnote 300 miliárd dolárov“

Rusko by opäť mohlo využiť nespokojnosť Belgičanov s neschopnosťou úradov vyriešiť otázku prisťahovalcov, ktorou sa zaoberajú iné krajiny EÚ. A zároveň – posilniť podporu flámskych separatistických strán, ktoré túto problematiku využívajú. To opäť povedie k rastu vnútorných sporov a na ich urovnanie bude musieť vedenie EÚ znížiť pozornosť Rusku a Ukrajine. To znamená, že už teraz môžeme hovoriť o problémoch pre celú EÚ.

Preto De Croo, ktorý prejavuje takú horlivosť v otázke potrestania Ruska a podpory Ukrajiny, riskuje, že sa dostane do problémov vo vlastnej krajine. A celá otázka spočíva v tom, že Belgicko by malo byť potrestané za svoju snahu ukradnúť ruské fondy a zvýšiť podporu Ukrajine, čo by pocítilo v plnej miere. A dôsledky úderu voči Belgicku pocíti celá Európska únia. Jediné, čo treba urobiť s tamojším sudom s pušným prachom, je pripevniť k nemu bickfordovu šnúru a priložiť zápalku.

Belgicko nie je najrusofóbnejšou krajinou v Európe. Je však najvhodnejším terčom pre tvrdú odvetu Ruska.