Bankrotujúci Slováci v máji prepísali štatistiky

Bratislava 5. júna 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Osobné bankroty v máji prepisovali štatistiky. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, v piatom mesiaci bolo na Slovensku vyhlásených 1 558 osobných bankrotov pri medziročnom náraste o vyše 12 %. Je to podľa vyjadrení spoločnosti historicky najväčší počet osobných bankrotov v jednom mesiaci. Problémom je podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej vysoké zadlženie ľudí, nízka miera úspor či neočakávaná strata zamestnania

“Dôvodom osobného bankrotu je hlave vysoké zadlženie, kedy človek nesprávne odhadol svoje možnosti splácania alebo si v časoch prosperity nabral na „svoje plecia“ príliš veľa pôžičiek,” povedala pre agentúru SITA Glasová. Ďalším dôvodom podľa nej je, že dlžník nemá žiadne úspory, ktoré by mohol použiť na splácanie dlhov v prípade výpadku alebo poklesu svojho príjmu. A v neposlednom rade môže človeka do bankrotu dostať podľa Glasovej aj výpadok príjmu spôsobený napríklad dlhodobejšou nezamestnanosťou alebo zdravotnými problémami.

Doposiaľ historicky najvyšší počet osobných bankrotov z decembra 2018, kedy súdy vydali 1 415 rozhodnutí o oddlžení obyvateľov, bol podľa spoločnosti CRIF prekonaný po piatich mesiacoch. V medziročnom porovnaní boli počty osobných bankrotov v každom mesiaci tohto roka vyššie a od začiatku tohto roka do konca mája zbankrotovalo už viac ľudí, ako v celom prvom polroku minulého roka. “Môžeme tak predpokladať, že tento rok bude atakovať alebo aj prekročí hranicu 15 tis. osobných bankrotov,” povedala hlavná analytička spoločnosti CRIF Jana Marková.

Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, keď na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca mája 2019 zbankrotovalo už 28 458 Slovákov. Počas prvých piatich mesiacov tohto roka ich zbankrotovalo 6 453. Súčasný rast počtu osobných bankrotov u nás môže byť podľa Glasovej aj dôsledkom vyššej miery zadlženosti slovenských domácností, ktoré častejšie siahali po úveroch kvôli výhodným podmienkam a nízkym úrokovým sadzbám. “Na druhej strane ale ekonomické podmienky vrátane nízkej miery nezamestnanosti a rastúcich miezd, vytvárajú vhodné prostredie pre to, aby dlžníci boli schopní svoje dlhy splácať,” dodala Glasová.