Môj profil 
Predplatné
“Existujú obavy, že pán (Nicolás) Maduro môže zabaviť zlato vlastnené venezuelskou vládou a predať ho na vlastný prospech,” vysvetľujú noviny.
Zásoby venezuelskej tvrdej meny výrazne klesli, akonáhle vláda prezidenta Nikolasa Madura dostala zákaz pôžičiek na medzinárodných trhoch na základe súčasných amerických sankcií. Na posilnenie tlaku na Madura administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v utorok 6. novembra vydala ďalšie sankcie zakazujúce občanom USA akýkoľvek styk s osobami, ktoré sa podieľali na skorumpovanom alebo klamlivom predaji zlata z Venezuely, uvádza Mayela Almas pre agentúru Reuters.
Podľa zdrojov Reuters vláda venezuelského prezidenta Madura už dva mesiace usilovala o návrat do vlasti 14 ton zlata z Banky Anglicka. Jeden z úradníkov prezradil, že anglická banka vyžaduje účel, na ktorý sa tieto zdroje hodlajú získať späť. Plán na repatriáciu zlata bol takmer dva mesiace držaný kvôli obtiažnosti získania poistenia prepravy, ktoré je potrebné k presunu veľkého nákladu zlata, povedal jeden z úradníkov pre Reuters.
Armas uvádza, že vo Venezuele už piaty rok panuje recesia preukazujúca ročnú infláciu viac ako 400 000 percent, čo vedie k výskytu hladu, chorôb a exodu takmer dvoch miliónov občanov. Prezident Maduro tvrdí, že jeho vláda je obeťou ekonomickej vojny vedenej opozíciou pod tlakom sankcií Washingtonu. Jeho kritici zároveň vinia štátny ekonomický model prísne devízovej kontroly a znárodňovania súkromných spoločností.
Z týchto dôvodov je strata zlata významným úderom na finančný systém krajiny. Nedostatok tvrdej meny môže spôsobiť aj nedostatok základných tovarov od základných potravín po drogy a automobilové diely.
Spriaznené krajiny
Venezuelská vláda sľúbila, že vydraží dve miliardy eur v cudzej mene za neurčený časový rámec, bez toho, aby uviedla, kde plánuje tieto prostriedky získať. Avšak aj keby Venezuela dokázala repatriovať zlato, nové sankcie USA by mohli predaj tvrdej meny znemožniť.
“Ak chce vláda uskutočniť operácie so zlatom, ktoré má v úmysle vrátiť, musela by tieto operácie kvôli sankciám vykonávať so spriaznenými štátmi,” povedala Tamara Herrera, ekonómka Sinesis Financière.
Od minulého roka Venezuela vyvážala zlato do Turecka. Tento obchod sa značne rozrástol, keďže Maduro si vytvoril väzby s tureckým prezidentom Tayyipom Erdoganom. Preto by predaj zlata zahraničnému kupcovi napriamo z Banky Anglicka bol logisticky jednoduchší ako zaslanie, ale mohol by tiež byť riskantným a nezlučiteľnými kvôli sankciám.
Ako je zvykom v rozvojových krajinách, Venezuela už desaťročia skladovala zlato, ktoré tvorilo rezervy centrálnej banky, v trezoroch zahraničných bánk. Bývalý vodca krajiny, socialista Hugo Chávez však ospravedlňoval potrebu mať fyzickú kontrolu nad aktívami centrálnych bánk. Tak v roku 2011 repatrioval okolo 160 ton zlata z bánk v Spojených štátoch a Európe do centrálnej banky v Caracase.
Napriek tomu časť venezuelského zlata zostala v Banke Anglicka. Od roku 2014 Venezuela použila túto zásobu zlata pre swapové operácie, pri ktorých svetové banky so zárukou zlata požičali Venezuele niekoľko miliárd dolárov. Štatistiky venezuelskej centrálnej banky z júna 2018 ukazujú, že zlaté zásoby centrálnej banky od roku 2014 klesli na 160 ton z 364 ton, pretože niektoré dohody o swapoch vypršali bez toho aby Venezuela vrátila požičané finančné prostriedky, preto zlato zostalo v rukách bánk. Ako uvádza Amas, v roku 2017 sa takéto swapové dohody stali náročnými kvôli sankciám v USA, ktoré zablokovali americkým finančným inštitúciám vykonanie nových finančných operácií.
.JPG)
