Napätie v miestnosti vzrástlo v momente, keď Róbert Fico prehlásil, že naďalej trvajú na tom, že v rokoch 2020-2023 pôsobila na Slovensku organizovaná skupina zložená z policajtov, vyšetrovateľov NAKA, prokurátorov ÚŠP a žiaľ aj niektorých sudcov. Aj na najvyššom súde a špecializovanom trestnom súde. Táto skupina konala plánovite na základe rôznych dohôd a prijímala rozhodnutia, ktoré dnes narážajú na rozhodnutia sudcov Ústavného súdu. Premiér dal do pléna rečnícku otázku: „Ako je možné, že najčastejšie porušujúcim útvarom, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv na Slovensku, je jeden zo senátov Najvyššieho súdu SR. Ako je možné, že tu máme jedného sudcu, voči ktorému už bolo 6 rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktoré konštatovali, že tento sudca konal ako nezákonný sudca“. Róbert Fico pokračoval vyjadrením, že išlo o systém, v ktorom títo ľudia pracovali na politickú objednávku, na likvidáciu opozície. V závere svojho vyjadrenia vyzval na urgentné konanie kompetentných orgánov. Novinárom konkretizovali premiérove vyjadrenia jeho poradcovia Marek Para, David Lindtner ako aj predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar.

O svoj názor na TK premiéra na pôde Ministerstva Spravodlivosti SR (MSpr) sa s redaktorom Hlavných správ podelila sudkyňa Bratislavského krajského súdu, členka Súdnej rady Ayše Pružinec Eren.

Mňa ako sudcu TK potešila, pretože sme sa dozvedeli, že po rokoch ignorancie zo strany pani Kolikovej, sa MSpr plánuje zaoberať zlepšením katastrofálneho materiálno-technického zabezpečenia všetkých slovenských súdov.

Obzvlášť oceňujem to, že sa nové vedenie MSpr ide venovať aj platom justičnej administratívy, ktorá je pre každého jedného sudcu alfou a omegou pri jeho dennodennej práci.

Vyjadrenia na adresu sudcov najvyššieho sudcu odsúdila celá opozícia na čele s bývalou ministerkou spravodlivosti. Označila ich za opakovaný útok Róberta Fica na právny štát. Vnímate vyjadrenia premiéra ako útok na právny štát?

Vyjadrenia predsedu vlády nepovažujem za útok na právny štát. Spomeňme si na už skoro zabudnutú dôvernú (tajnú) správu SIS z mája 2021, ktorá podľa medializovaných informácií mala informovať o skupine policajných vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí manipulujú vyšetrovanie v exponovaných kauzách.

Pán Mazák sa vyjadril, že Súdna rada bude tú TK riešiť. Považuje to rovnako ako celá opozícia na čele s bývalou ministerkou spravodlivosti za bezprecedentný útok vládnej moci na súdnu moc. Ako takéto medializovanie konania sudcov NS, ktoré označil ÚS SR za ústavne netolerovateľné vnímate Vy?

Pán Mazák sa síce vyjadril, že sa touto TK budeme zaoberať na najbližšom zasadnutí Súdnej rady, avšak do programu tento bod ešte oficiálne nezaradil. V prípade, ak bude súčasťou programu zasadnutia, svoj názor verejne odprezentujem. V tejto súvislostí sa mi však žiada dodať, že pán Mazák je pre mňa permanentným zdrojom prekvapení, pretože až z jeho včerajšieho stanoviska som sa dozvedela, že aj sudca Kliment je jeho blízky priateľ. Keď aj v nedávnej minulosti, až po jeho mediálnom vystúpení sme zistili, že sudkyňa Záleská s pani Tódovou tvorí vlastne rodinu a rovnako sme sa opäť až z jeho mediálneho výstupu dozvedeli, že aj pán Lipšic je jeho dobrým priateľom.

Za bezprecedentný útok na nezávislosť justície som považovala akciu NAKA na OS BA 3 v dňoch 25. a 26. 4. 2022, kedy sa opakovane a protizákonne vyšetrovatelia domáhali vydania spisu v trestnej veci obvinených L. Makoa a Borisa Beňu s utajenou prílohou. Zákonnosť postupu sudcov, ktorí sa odmietli podriadiť nátlaku príslušníkov NAKA a spis im nevydali, “ocenila” práve pani Kolíková odvolaním JUDr. Romana Fitta z funkcie predsedu tohto súdu.

Za bezprecedentný útok na nezávislosť a rovnako dôveryhodnosť justície považujem vyjadrenia práve pána Mazáka a pani Kolikovej v rokoch 2020-2023, ktorými označovali sudcov-oponentov legislatívnych zmien v oblasti justície za skorumpovaných, resp. pán Mazák všetkých sudcov za tých, ktorí korumpovali a nechali sa korumpovať, t. j. práve títo najvyšší predstavitelia justície bez akýchkoľvek zábran verejne uplatňovali princíp kolektívnej viny na SKORO všetkých sudcov.

Bude riešiť Súdna rada aj samotných sudcov senátu 5T v súvislosti s medializovanými nálezmi ÚS SR?

Čo bude riešiť Súdna rada záleží od toho, čo bude obsahom návrhu bodu, ktorý avizuje predseda Súdnej rady.

Kto môže iniciovať disciplinárne konanie voči JUDr. Klimentovi na Najvyššom správnom súde?

Návrhovú disciplinárnu právomoc má predseda Súdnej rady (nie celá Súdna rada), minister spravodlivosti a predseda súdu, na ktorom pôsobí sudca, voči ktorému má byť návrh podaný.

Podnet na začatie disciplinárneho stíhania sudcu môže podať ktokoľvek. NSS môže začať konať iba vtedy, ak niekto s návrhovou právomocou podá na tento súd návrh na začatie disciplinárneho stíhania sudcu.

Čo by mohlo viesť k náprave v prípade, ak ÚS konštatuje u sudcu zámerné, úmyselné rozhodnutia poškodzujúce ľudské práva obvinených na spravodlivý proces od jeho počiatku, aby takýto sudca viac nerozhodoval alebo mal za takéto konanie aspoň nejaký postih, aby bol motivovaný takto viac nekonať?

Každý sudca je pri svojom rozhodovaní viazaný právnym názorom súdu vyššej inštancie. Táto viazanosť je stanovená aj zákonom. Pokiaľ Ústavný súd SR konštatuje porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa Ústavy alebo Dohovoru, je sudca, ktorého rozhodnutie bolo Nálezom ÚS zrušené, povinný v ďalšom konaní postupovať v súlade s vysloveným právnym názorom Ústavného súdu, t. j., je povinný ho rešpektovať.

Spomínam si, že samotná pani Kolíková na stretnutí so sudcami Krajského súdu v Bratislave v roku 2020 uviedla, že v prípade, ak ÚS skonštatuje arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, mal by sudca (autor rozhodnutia) čeliť disciplinárnemu návrhu. Na otázku, prečo v súlade s týmto jej názorom nepostupovala voči sudcom, ktorých 6 väzobných rozhodnutí bolo zrušených za tak krátke obdobie Nálezmi ÚS, v ktorých bola konštatovaná aj svojvôľa pri rozhodovaní, a ako ministerka spravodlivosti nepodala na nich disciplinárny návrh, by mala odpovedať ona.

Považujem za vhodné pripomenúť, že pani Kolíková za nerešpektovanie právneho názoru ÚS, podala disciplinárny návrh na sudcu NS SR JUDr. Martina Piovartsyho.

Ako môžem ako obvinený očakávať spravodlivý proces, ak voči sudcovi, ktorý opakovane porušuje zákon, základné právo obvinených na zákonného sudcu, kompetentní nekonajú?

Právo na spravodlivý súdny proces, je ústavným pravom každého občana a patri medzi absolútne základy právneho štátu.

Nestrannosť sudcu je hodnota, ktorá prispieva k zachovaniu právnej istoty. Sudca pri menovaní do funkcie skladá sľub, ktorým na svoju česť a svedomie sľubuje, že sa bude spravovať ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré SR ratifikovala.

Ústavný súd na položenú otázku odpovedal v Náleze zo dna 31.augusta 2017, sp. zn. I. US/448/2016 jednoznačne: ak sudca porušuje zákon, nerešpektuje práva účastníkov konania a spreneveruje sa úlohe súdnej moci v spoločnosti, môže to byť príčina pre odvolanie sudcu z rozhodovania o konkrétnej veci, či dokonca dôvod pre skončenie jeho pôsobenia vo funkcii sudcu. Avšak môže sa tak udiať iba po splnení všetkých podmienok určených zákonom a spôsobom určeným zákonom. Sudca môže byť postihnutý sankciou za nenáležité uplatnenie súdnej moci buď v disciplinárnom konaní alebo dokonca podľa ustanovení Trestného zákona, predovšetkým za zneužitie zverenej verejnej moci.

Prečo napriek opakovaným Nálezom ÚS SR voči JUDr. Klimentovi NSS doposiaľ nekonal a tento mohol konať svojvoľne opakovane?

V tomto medializovanom prípade ani jeden subjekt s návrhovou disciplinárnou právomocou (predseda NS SR, exministerka spravodlivosti, predseda Súdnej rady) na sudcov disciplinárny návrh nepodali Zrejme z dôvodu, že nepovažovali zákonom určené podmienky na podanie disciplinárneho návrhu pre chyby, ktorých sa pri výkone funkcie sudcu dopustili (6 protiústavných rozhodnutí), za splnené.

Prečítajte si tiež

• Ján Mazák je falošný moralista, konštatuje Kéry. Toto má byť dôkaz
• Mazák sa obáva o právny štát