Je to po prvýkrát, že niečo také bolo objavené v našej slnečnej sústave, mimo našej planéty. Tento mesiac patrí k najextravagantnejším a najfascinujúcejším telesám nášej slnečnej sústavy.
Pod jeho hustou atmosférou sa skrýva kolobeh tekutiny, ktorý možno porovnať s pozemským kolobehom vody. V jeho prípade ale ide o kolobeh tekutého metánu a etánu. Zmienené jazero na Titane objavila sonda Cassini už v roku 2008 a do neho vtekajúcu rieku v roku 2014. Rieka, v ktorej tečie metán a etán, sa nachádza v oblasti severného pólu Titanu.
Nakoľko sa na snímkach, ktoré k nám vyslala sonda Cassini, javí tento Malý-Níl ako tmavý, tak astronómovia sú toho názoru, že jeho koryto je hladké a že cezeň skutočne prúdia tekuté uhľovodíky – metán a etán. Malý-Níl má aj viaceré krátke prítoky. Do objaveného jazera na Titane vteká ešte niekoľko menších riek.
Je veľmi pravdepodobné, že na Titane existujú aj ďalšie veľké jazerá s riekami, ktoré sa do nich vlievajú.
Rieka Malý-Níl sa vlieva do jazera, ktorého veľkosť leží medzi veľkosťou Kaspického mora a Stredozemného mora. Titan je jediným miestom našej slnečnej sústavy, okrem Zeme, na ktorom existuje neustály pohyb – kolobeh – tekutín na jeho povrchu.
Je svetom, ktorý sa neustále mení a tým je jedinečným a svojráznym exótom. Aj prší na ňom – jeho dážď je metánovým dážďom. Rieky potom túto tekutinu dopravujú do jazier a morí, kde sa koná, podobne ako v moriach našej planéty, odparovanie tekutiny a jej kolobeh pokračuje ďalej.
Na Zemi je to voda, na Titane metán a etán, ktorých kolobeh ovplyvňuje takmer všetko, čo sa na nich odohráva.
Roman Bednár