Dohoda vymenúva dvanásť charakteristík „evanjeliovej ekonomiky“ inšpirovanej sv. Františkom z Assisi a encyklikami Laudato si‘ a Fratelli tutti. Je to ekonomika „mieru, a nie vojny“, ekonomika, „ktorá bojuje proti biede vo všetkých jej formách, znižuje nerovnosti a vie povedať s Ježišom a sv. Františkom: Blahoslavení chudobní“, ekonomika, „ktorá sa riadi etikou … a je otvorená transcendencii“.

Medzi tisícku účastníkov zo stovky krajín rôznych kontinentov, ktorí sa v Assisi stretli od 22. do 24. septembra, v záverečný deň osobne prišiel pápež František. Z dôvodu pandémie boli predchádzajúce dva ročníky podujatia zatiaľ vždy iba formu „online“.

V piatok 23. septembra mladí ekonómovia, aktivisti a vedci debatovali v skupinách o témach ako „energia a chudoba“, „financie a ľudskosť“, „poľnohospodárstvo a spravodlivosť“ či „manažment a darcovstvo“. Na známych františkánskych miestach, ako je Porciunkula, Svätyňa zrieknutia sa šiat sv. Františka, či ústredná bazilika sa snažili namotivovať pre odkaz svätca z Assisi, ktorým je neoddeliteľné spojenie dobra človeka s dobrom životného prostredia.

Pri stretnutí so Svätým Otcom, ktoré bolo zakomponované do hudobno-dramatického programu, zaznelo osem svedectiev mladých účastníkov o tom, že tu nejde o utópiu, ale o konkrétnu prácu, ktorá sa už deje na lokálnej úrovni. Zazneli svedectvá z Afganistanu, Nigérie, Beninu, Kene, Thajska, Argentíny, Poľska a Talianska. Ukázali tvorivosť mladých profesionálov a študentov, ich odvahu, priekopníckeho ducha, radosť a spoluprácu, ako aj vďačnosť a dôveru v Božie sprevádzanie.

Svedectvá účastníkov

Prvá prehovorila Talianka Serena, doktorandka v odboru ekonómie, kde sa špecializuje na ekonomickú štruktúru štátov a ich výkonnosť na trhoch.

Druhé svedectvo predniesol Henri z Beninu, ktorý vedie mimovládnu organizáciu JEVEV v Benine a venuje  sa štúdiu zelených a obehových ekonomík. Podelil sa so skúsenosťou, ako sa im podarilo vysporiadať sa z inváznou vodnou burinou zvanou  vodný hyacint, ktorá napáda hladinu jazier a riek a robí ich aj nepriechodnými pre lodnú dopravu:

„V roku 2009 som začal skúmať, ako túto nepriaznivú situáciu, ktorú zažila celá generácia poľnohospodárov mojich rodičov, premeniť na príležitosť na nápravu v poľnohospodárskom aj remeselnom sektore. V roku 2015 prišla odpoveď: premena hyacintu, šikovne zmiešaného s inými prírodnými zložkami, na akúsi čarovnú zmes, ktorá má na jednej strane hlavný cieľ stať sa vynikajúcim hnojivom a na druhej strane sa vďaka vláknam získaným jeho rozkladom môže premeniť aj na umelecké predmety, nábytok a osobné doplnky.

Niečo takmer jedovaté sa premenilo na to, čo dnes nazývame „zelené zlato“. Je to inovatívny prístup, ktorý zlepšuje miestny život a umožňuje, aby sa rodinné poľnohospodárstvo v regióne vyvinulo v niečo organizované, odolné a príkladné aj pre mnohé územia s podobnými podmienkami.

Teraz v týchto komunitách rozvíjame malé podniky, kooperatívne družstvá zamerané na inkluzívnu a participatívnu ekonomiku, ktorá rešpektuje environmentálne zásady a prispieva k sociálnej spravodlivosti zhodnocovaním invazívnej rastliny, vodného hyacintu, na organický kompost, umelecké predmety, organický uhlík, absorpčné vlákno a bioplyn. Okrem výrobnej časti dnes mimovládna organizácia JEVEV s ohľadom na udržateľnosť dokončila svoj projekt vytvorenia centra na propagáciu „zázračného kompostu“ v Dangbe.“

Argentínčan Facundo porozprával o projekte s názvom „Stonásobné Assisi“ (Cien Asis):

„Projekt vznikol po výzve Svätého Otca na podujatie Assisi v roku 2019 a jeho hnacou silou je skupina finančných konzultantov, ktorí pracujú na Fakulte sociálnych vied Národnej univerzity v Lomas de Zamora, odkiaľ sa snažíme znásobiť a uviesť do praxe Františkovo slovo po celej Argentíne uskutočňovaním „malých Assisi“ v rozvojových spoločnostiach, v sídliskových susedských kluboch, v rámci odborov, na univerzitách, v družstvách, komunitných jedálňach, nápravných zariadeniach a malých a stredných podnikoch.“

Štvrtou v poradí bola len 14-ročná environmentálna aktivista Lilly z Thajska:

„Svoju aktivitu som začala, keď som mala osem rokov. Bolo to v boji s plastovými odpadmi rozptýlenými na piesku a plávajúcimi do oceánu, ktorý tak veľmi milujem. Žiadne dieťa by nemalo byť vystavené krutej realite sveta a nemalo by mu byť povedané, že je príliš malé na to, aby niečo zmenilo. Vedela som, že to nie je správne a že sa niečo musí zmeniť, ale naučila som sa, že zmena musí byť najprv vnútorná. (…)

Potom som si uvedomila, že zmena sa nedá urobiť individuálne. Musela som požiadať o  pomoc. Zavolala som na miestnu samosprávu a povedala som im o škodlivosti jednorazových plastov a o svojom zámere zastaviť používanie plastov. (…) Napokon, na začiatku roka 2020, bol vo viac ako 70 veľkých maloobchodných predajniach v Thajsku zavedený celonárodný zákaz jednorazových plastových tašiek.

Som veľmi vďačná za túto príležitosť prehovoriť k Tebe, pápež František, a ďakujem Ti, že si vydláždil cestu mladým ľuďom, ako som ja a moji dnešní rovesníci, aby sme využili svoj hlas na zlepšenie situácie.“

Po thajskej tínedžerke sa ujal slova Samuel z Kene, mladý muž oblečený v červenom tradičnom odeve kmeňa Masajov:

„Syn nomád z Masailandu, ktorý má veľké sny. Som čerstvý absolvent univerzity; s bakalárskym titulom z ekonómie a štatistiky. Svoju kariérnu cestu som začal ako dobrovoľný učiteľ v materskej škole v masajskej dedine. (…) Vďaka internetu je svet malou dedinou. Teším sa z dobrých stránok technológie. Počas pasenia na páliacom slnku kenských plání sa mi podarilo spojiť sa s pani Mariou Ceciliou, ktorá ma zoznámila s projektom Františkova ekonómia. (…)

Dnes mám skupinu 20 detí, ktoré boli zachránené pred negramotnosťou a poslané do školy. Utvárali sme povedomie o otázkach zdravia a životného prostredia. Taktiež sme zmenili spôsob života pastierov. Pastieri, ktorí sa spoliehali len na kravy a ročné obdobia, sa teraz tešia udržateľnému poľnohospodárstvu. Počas dlhotrvajúceho sucha sa nám podarilo vypracovať opatrenia a krízový plán, ktorý výrazne pomohol znevýhodneným ľuďom a vdovám v spoločnosti. To by nebolo možné, keby nebolo úsilia a lásky komunity Františkova ekonómia.“

Šiestou v poradí bola mladá aktivistka za práva žien v Afganistane, s hlavou pokrytou šatkou:

„Som Afganka, vo svojej krajine som bola učiteľkou a aktivistkou za práva žien. Pri vykonávaní svojej práce som čelila mnohým prekážkam a hrozbám, ale nikdy som sa nevzdala, pretože som verila tomu, čo robím. Život afganských žien sa skutočne zmenil, došlo k výraznému pokroku v politickej a sociálnej oblasti. Ale keď bol vo vláde Taliban, videla som, že výsledky 20 rokov tvrdej práce sú zmarené. V Afganistane teraz vládne tyrania, nezamestnanosť a chudoba. Ženy už nie sú slobodné, nemôžu študovať ani pracovať. Tí, ktorí demonštrujú za práva, sú brutálne potláčaní. Už len počúvanie hudby v aute je dôvodom na zabitie.

Keď prišiel Taliban, my ženy sme sa rozhodli, že nebudeme akceptovať jeho požiadavky: vždy sme bránili občianske práva a nemohli sme robiť kompromisy. Demonštrovali sme a bojovali rôznymi spôsobmi, ale výsledkom boli len vyhrážky, bitie, únosy, mučenie a dokonca smrť niektorých aktivistov. Môj manžel sa tiež zúčastnil niekoľkých demonštrácií proti novému režimu: jeho miesto v zamestnaní dostal stúpenec Talibanu a náš dom bol vypálený. (…)

Nepoznala som Františkovu ekonomiku a nevedela som, že v tom čase organizovali po celom svete podujatia na podporu afganských žien. Ale viem, že vďaka nim sme s manželom v apríli minulého roka pristáli v Taliansku. Už sme dostali štatút utečenca a dúfame, že čoskoro prídu aj naše rodiny, ktoré sú, žiaľ, stále v Afganistane. Teraz študujem taliančinu a čoskoro by som sa chcela opäť angažovať v prospech žien. Ďakujem pápežovi Františkovi, ďakujem Františkovej ekonómii.“

Predposledné svedectvo predniesol v angličtine Poliak Mateusz. Farmár zo severu Poľska v súčasnosti realizuje projekt v piatich dedinách v Nigérii na podporu a zvyšovanie podnikateľskej odolnosti farmárov. Spolupracuje s miestnym tímom v arcidiecéze Ibadan.

V sále mimoriadne zarezonovalo posledné svedectvo. Talian Andrea, robustný mladý muž, je študentom fyziky. Ocitol sa vo väzení za zabitie človeka pri ruvačke, ktorú už dávno oľutoval. Patrí k tým šťastlivcom, ktorí si svoj trest odpykávajú v milánskej väznici Bollate, kde sa dbá o spoločenskú rehabilitáciu a zaradenie do života po odpykaní trestu. Andrea, ktorý je ešte stále vo výkone trestu, dostal možnosť pokračovať v štúdiu a po ukončení odboru poľnohospodárskeho technika sa zapísal na Fakultu fyziky Štátnej univerzity v Miláne:

„Nie som ekonóm, ale zdá sa mi celkom logické, že aby sa väzenie stalo pre spoločnosť dobrou investíciou, musí dosahovať konkrétne výsledky, a tie sú v zásade dva: bezpečnosť a nulová recidíva. Ľudia, ktorí vychádzajú z väzenia, sa musia zmeniť a premeniť z „nákladovej položky“ na „zdroj“ pre spoločnosť. Človek, ktorý pochopí svoju chybu, sa s väčšou pravdepodobnosťou nedopustí chyby znova: spoločnosť má podľa môjho názoru povinnosť zamyslieť sa nad týmto dôležitým aspektom.

Svojou prítomnosťou tu dnes chcem – ako raz ktosi povedal – „dať hlas tým, ktorí nemajú hlas“; chcel by som dať svoju tvár, svoj hlas, svoje srdce a byť hovorcom všetkých tých „spoluväzňov“, ktorí v súčasnosti ležia na lôžku v cele, zoslabnutí na tele a zničení na duchu; chcel by som tu byť aj a predovšetkým pre tých, ktorí už pred sebou nevidia horizont, nedokážu dať svojmu životu zmysel a chuť. (…)

Som človek so zranením, ale aj ja som mladý muž hlásiaci sa k pápežovi Františkovi. Na začiatku môjho uväznenia v roku 2013 som mu napísal list, v ktorom som ho prosil o odpustenie za to, čo som urobil, a nečakane som dostal odpoveď vo veľmi krátkom čase. Vďaka tomuto odpusteniu sa môj život mohol začať odznova… a dnes som tu s týmito tisíckami spoločníkov na ceste vzkriesenia na tejto zemi: ktorá pokračuje.“

Toľko zo svedectiev účastníkov stretnutia Františkova ekonómia, ktorým sa následne prihovoril Svätý Otec.

Z príhovoru pápeža Františka

„V mnohých krajinách sa vzťahy ľudí ochudobňujú. Najmä na Západe sú komunity čoraz krehkejšie a roztrieštenejšie. Rodina v niektorých regiónoch sveta prežíva vážnu krízu a s ňou aj prijatie života a starostlivosť oň. Súčasný konzum sa snaží vyplniť prázdnotu ľudských vzťahov stále sofistikovanejším tovarom – osamelosť je v dnešnej dobe veľký biznis! –, ale týmto spôsobom vytvára hladomor po šťastí.

Napokon, náš kapitalizmus je duchovne neudržateľný. Ľudská bytosť, stvorená na Boží obraz a podobu, je hľadačom zmyslu, skôr než hľadačom statkov. Preto je prvým kapitálom každej spoločnosti duchovný kapitál, pretože práve ten nám dáva dôvod, prečo každý deň vstať a ísť do práce, a vytvára radosť zo života, ktorá je potrebná aj pre ekonomiku. Náš svet rýchlo spotrebúva túto základnú formu kapitálu, ktorá bola po stáročia zhromažďovaná náboženstvami, tradíciami múdrosti a ľudovou zbožnosťou.“

Po príhovore Svätého Otca prečítali text Dohody z Assisi 2022, pod ktorý pripojil svoj podpis pápež František a spolu sním v mene všetkých účastníkov najmladšia z nich, už spomenutá environmentálna aktivistka Lilly z Thajska.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Vaticannews.

Súvisiace články: Dohoda z Assisi: „Františkova ekonómia“ 2022

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.