Môj profil 
Predplatné
Podľa správ Dmitrija Peskova, tlačového sekretára ruského prezidenta Vladimíra Putina, uskutočnili ruský prezident Vladimír Putin a turecký prezident Erdogan v posledných dňoch telefonický rozhovor, v ktorom posúdili situáciu v Sýrii. Podľa informácií tureckých žurnalistov išlo o druhý telefonický rozhovor oboch štátnikov po “tomahawkovej kríze”.
O prvom rozhovore informoval Erdogan v priamom vysielaní tureckého Kanal 7. Erdogan vtedy vyjadril podporu americkému útoku proti Sýrii a potvrdil, že o téme útoku hovoril aj s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Podľa Erdoganových slov, “ak ruský prezident Vladimír Putin až doteraz nemohol pochopiť, či za týmto útokom stojí Asad, alebo nie, to nás naozaj znepokojuje”.
Uskutočnil sa aj telefonický rozhovor medzi ministrami zahraničných vecí Ruska (Sergej Lavrov) a Turecka (Mevlüt Çavuşoğlu). Turecký minister zahraničných vecí tvrdil, že Asad sa veľmi osmelil po tom, ako Američania pred niekoľkými dňami vyhlásili, že “otázku budúcnosti Sýrie musia rozhodnúť samotní Sýrčania”. Podľa Çavuşoğluho by Rusko malo prestať s podporou Asada.
Ankara podľa tureckých politických predstaviteľov nechce robiť voľbu medzi Ruskom a USA a túži po tom, aby sa v Sýrii skončila vojna a obnovil sa mier v regióne. Turecko takisto túži potom, aby sa vzťahy medzi Ruskom a USA upravili a vybalansovali. Podľa Turkov by mal Asad odísť a krajinu by mala do nových volieb riadiť dočasná vláda.
Ankara sa teda až príliš zaoberá Asadom a snaží sa, aby sa ISIS a protureckí protiasadovskí bojovníci dostali z epicentra globálnej vojny proti terorizmu, pričom cieľom protiteroristického boja sa má stať Asad. Dôvodom je snaha zachrániť svoju protureckú zástupnú armádu, zloženú z Turkomanov a iných “teroristov”. Ruských politológov a odborníkov však pobavila informácia, že Ankara “nechce robiť voľbu medzi Ruskom a USA”, pretože Turecko nie je v stave, aby si mohlo samo vyberať.
Turecko sa ešte stále úplne nespamätalo s pokusu o prevrat a momentálne, obrazne povedané, “tancuje medzi vajcami”, pričom nie je veľmi isté, či sa mu podarí tento tanec vybalansovať až do konca. Turci sa momentálne snažia zmeniť ústavu, ich protizápadná rétorika sa ukazuje byť problémom vo vzťahoch k EÚ, obávajú sa silných pozícií Fethullaha Gülena, žijúceho v USA, ktorý sa spolieha na americkú podporu či skutočnosť, že Rusko prinútilo po zostrelení SU-24 premyslenými krokmi Turkov takmer bezvýhradne akceptovať ruské postoje a netreba zabúdať ani na iránske snahy, ktoré sa okrem iného prejavujú aj v podpore Kurdov.
Turecko teda vyzerá momentálne ako biela vrana a ostáva čoraz viac osamotené. Nevie sa vymotať z problémov, ktoré sa mu nakopili a lavírovanie medzi proruským a proamerickým postojom poukazuje na silnú nepevnosť Erdoganovho postavenia. Inakšie by situácia samozrejme vyzerala, keby si Turci otvorene vybrali jednu zo strán, to je však práve to, čo Turci nemôžu. A tak sa Ankara postupne stáva “osamoteným bežcom”, ktorý nemá priateľov a pred Erdoganom sa objavujú riešenia, ktoré Turecku nevyhovujú.
Krátko po tom, ako Donald Trump v interview The Wall Street svojho času potvrdil, že Washington nebude nástojiť na odchode Asada, Turci ostali v šoku, pretože niečo takéto Turci neočakávali. Ankara pochopila, že Asad sa stáva kľúčovou figúrkou Blízkeho východu a nie Erdogan. Zmena amerického postoja a útok raketami na sýrsku vojenskú základňu v al-Shayrat Turkov znova prekvapil, a pokúsili sa čiastočne vrátiť ku svojim predchádzajúcim politickým riešeniam a názorom, ktoré predvádzali do vstupu Ruska do sýrskeho konfliktu, zatiaľ bez výraznejšieho úspechu.
Turci momentálne nevedia presne, aká bude Trumpova stratégia na Blízkom východe. V boji proti ISIS sa začali Američania spájať s Kurdmi a odsúvajú bokom Turecko, svojho spojenca v NATO. Pre Turecko je, samozrejme, kurdská karta neprijateľná a Turci sú kategoricky proti Kurdom. Ak sýrski Kurdi získajú bezpečnostnú zónu, hrozí, že sa problémy prelejú aj do Turecka, medzi tureckých Kurdov. Turkom potom bude hroziť občianska vojna, ktorá môže s vysokou pravdepodobnosťou znamenať Erdoganov koniec.
Ak budú Turci pokračovať v tesnom spojenectve s Iránom a Ruskom, ich protiasadovská politika sa skončí totálnym neúspechom. V tom prípade Turecko bojovalo zbytočne proti Asadovi, pretože nesplnilo žiaden zo svojich strategických cieľov a vojna proti Asadovi stála Turkov značné množstvo vojenských i finančných prostriedkov bez výraznejšieho efektu.
Vzrastie význam Ruska a Iránu v regióne a je celkom možné, že po čase budú musieť oslabnutí Turci súhlasiť aj s takým riešením kurdskej otázky, ktoré im absolútne nebude vyhovovať.
Erdogan a Turci sú teda v pozícii spomenutej “bielej vrany” a Ankara si to uvedomuje. Manévrovací priestor Erdogana sa neustále zmenšuje a turecký líder si uvedomuje, že možnosti, ktoré má, sa začínajú deliť len na zlé a ešte horšie.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
