Argentína 24. apríla 2018 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
Obaja vyrastali v katolíckej rodine a keďže sa ich rodičia už od mladosti poznali, Javier a Trinidad sa stretávali už ako deti. Javier spomína, že neskôr prestal chodiť do kostola. Keď mal 19 a vrátil sa z výletu v Peru, stretol sa s Trinidad. Opýtal sa jej, čo si myslí o živote v čistote a panenstve až do manželstva, lebo to pokladal iba za výmysel Cirkvi. „Tak jasne a zrozumiteľne mi vysvetlila základy čistoty z hľadiska viery a zdôvodnila to tak, že to na mne zanechalo hlboký dojem. Stretol som ženu, ktorá vedela v čo verí a súčasne bola aj veľmi inteligentná“, povedal Olivera.
Onedlho po tomto rozhovore začali spolu chodiť. V tom čase obaja študovali právo. Svoje stretnutia obohacovali spoločným čítaním kníh, účasťou na konferenciách katolíckych autorov, bohatým kultúrnym životom plným hudby, literatúry, filozofie, ale aj rastom vo viere. „Začal som znova praktizovať svoju vieru, modliť sa, chodiť na nedeľnú svätú omšu. V značnej miere to bola jej zásluha. Boh bol hlavný dôvod, ale ona bola jeho nástrojom“, povedal kňaz a dodal, že sa začali spoločne modlievať aj ruženec.
Trinidad Maria, rehoľným menom sestra Marie de la Sagesse zasa povedala, že si na vtedajšom svojom chlapcovi vážila „jeho úprimné hľadanie pravdy bez obáv z následkov“.
Po dvoch rokoch chodenia, Keď mali 21 rokov, sa zasnúbili a rozhodli sa, že sa po ukončení vysokoškolských štúdií o dva a pol roka zoberú.
Brat sestry Marie v tom čase doma oznámil, že vstupuje do seminára. Rodina to nečakala a veľmi ich to prekvapilo. Keďže mladí snúbenci mali auto, ponúkli sa, že ho do seminára zavezú a zostanú niekoľko dní v okolí seminára, aby Javier mohol navštíviť svojich priateľov – seminaristov, a ona zasa svoje kamarátky v neďalekom kláštore.
Keď sa vrátili domov, rozprávali o tom, aké je to celé bláznivé, keď sa jej brat všetkého zriekol: možnosti založiť si rodinu i úspešnej kariéry. Aj oni si začali klásť otázku, čo by sa stalo, keby aj ich Boh povolal k zasvätenému životu. „Prvé, čo sme povedali ohľadom duchovného povolania, bolo ‘nie’ a konštatovali sme, že je to bláznivý nápad, pretože sme mali prekrásne zásnuby a už sme si kupovali veci na svadbu,” spomína kňaz Olivera.
Ako sa míňali týždne, hlboko v duši začal uvažovať o kňazskom povolaní. „Čo by sa stalo, keby ma Boh povolal a musel by som všetko opustiť a stať sa kňazom? Ako zistím, či je pre mňa najlepším spôsobom ako sa dostať do neba, že sa stanem kňazom alebo pôjdem do manželstva? Kde môžem urobiť viac dobra?“ – rozhodol sa, že sa o týchto svojich pochybnostiach podelí so svoju snúbenicou, ktorá sa mu priznala, že aj ju napadajú podobné myšlienky odkedy jej brat vstúpil do seminára.
S vedomím, že sa môžu vyhovoriť na to, že majú pred sebou ešte dva roky, kým dokončia školu, ani jeden z nich neurobil rozhodnutie vstúpiť do seminára alebo do rehole.
Ich duchovný vodca im obom povedal: „Je to medzi tebou a Bohom, do toho sa vám nikto iný nemôže miešať.“
„Bolo to dlhé obdobie rozhodovania, ktoré trvalo najmenej dva roky“, povedala sestra Marie, „kým mi Boh jasne ukázal, že mojou cestou je zasvätený život a ja som už viac nemohla pochybovať o tom, že ma Boh žiada, aby som sa mu úplne vydala.“
Keď skončili svoje štúdiá, obaja sa rozhodli pre nové povolanie. V roku 2008, keď mali 31 rokov, bol Javier vysvätený za kňaza pre diecézu San Rafael a Trinidad Maria zložila doživotné rehoľné sľuby v kongregácii sestier milosrdného Ježiša. On prednáša na univerzite, bloguje a napísal knihu o pochybnostiach pri hľadaní povolania a ona pôsobí vo farnosti Saint Laurent v diecéze Fréjus-Toulon (Francúzsko).
„Pokladám to za osobitnú milosť, že nás Božia Prozreteľnosť, ktorá nič neprenecháva náhode, tak nádherne a premyslene oboch povolala takmer v tom istom čase. A čo si skutočne cením je, že sme stále priateľmi a to nielen my, ale aj naše rodiny“, ukončila sestra Marie de la Sagesse.
7.4°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
Piatok 
Štvrtok 
.jpg)
.jpg)
