“SICH! Chcel by som len poprosiť o nejaké usmernenia. Cestou vlakom ku mne prisadli 2 ľudia, ktorí sa hlásia k svedkom Jehovovým. Nenápadne sa začali so mnou baviť a z ničoho nič prešli na náboženskú tému. Keď sa mi už zdali ich tvrdenia zlé, snažil som sa ich konfrontovať svojimi vedomosťami a skúsenosťami, ktoré som nadobudol v školách na hodinách náboženstva alebo na náukách pri birmovaní a taktiež pri čítaní svätého písma.
Avšak bolo pre mňa ťažké im uviesť argumenty, pretože stále si tvrdili svoje. Preto by som chcel poprosiť radu, ako by som sa mohol verbálne ubrániť ich nátlaku do budúcna a podobne. Po takýchto stretnutiach mám neustále výčitky, že som im nevedel lepšie ukázať správnejšiu cestu. Som ešte mladý človek a konfrontovať sa s nimi v ,, oslabení 2 na 1″ bolo ozaj pre mňa náročné.”
Archimandrita upozorňuje, že vždy treba zohľadniť aj to, že tých, ktorí majú naučené svoje “formulky” a sú plní predsudkov bez ochoty viesť konštruktívny dialóg, je ťažké primäť k objektívnejšiemu vnímaniu Písma, ktoré v mnohých prípadoch oni majú ináč preložené, ako je originál.
“Preto v prípade, že chcú sa vám priam vnútiť, nemusíte rešpektovať ich nátlak a netreba s nimi vstupovať do nejakých hádok o ich vnímaní textu. Buďte voči ním slobodný tak, ako aj voči každému inému a správne odhadnite ich úmysel, lebo často ich poznanie o historicite, o dobových prejavoch z biblických čias, či vôbec ich špecializácia a hĺbkové vzdelanie v odbore biblických vied nedáva predpoklad správneho výkladu,” radí Lajčiak a dodáva, že to odhalíte keď sa opýtali, kde oni študovali, či na niektorej zo známych univerzít v odbore biblických vied a starovekej histórie, či archeológie, alebo to majú “naučené” iba zo svojich brožúr.
“Nehovoriac už o tom, aké majú oni teologické vzdelanie, aby mohli o tak vážnej tematike, len tak vo vlaku hovoriť s kýmkoľvek, kto práve má celkom iné starosti,” konštatuje v závere archimandrita Jaroslav Lajčiak.