Investori, ktorí ešte donedávna stavali na scenári „hladkého pristátia“ globálnej ekonomiky, rýchleho rozvoja umelej inteligencie a rastúcich firemných ziskov, dnes čelia prostrediu, v ktorom sa do popredia dostáva neistota, vyššia volatilita a útek do bezpečných aktív.

Podľa analytika Portu Mareka Malinu by zavedenie amerických ciel a následná odvetná reakcia Európskej únie, ktorá má pripravený zoznam ciel na americký tovar v hodnote približne 93 miliárd eur, predstavovali pre akciové trhy systémový šok. „Už samotná hrozba tohto konfliktu znižuje ohodnotenie firiem. Ak by k obchodným prekážkam skutočne došlo, trh bude musieť prehodnotiť aj očakávania ziskovosti, keďže vyššie vstupné náklady a narušené dodávateľské reťazce stlačia marže,“ upozorňuje Malina. V takomto prostredí podľa neho pokračuje presun kapitálu z technologických titulov do defenzívnejších sektorov a trhy zostávajú v režime „risk-off“, v ktorom investori uprednostňujú štátne dlhopisy, drahé kovy a komodity.

Impulzom k opätovnému nárastu nervozity bola aj najnovšia colná rétorika amerického prezidenta Donalda Trumpa. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš pripomína, že Trump minulý týždeň pohrozil zavedením ciel vo výške 10 až 25 percent voči viacerým veľkým európskym ekonomikám vrátane Nemecka, Francúzska či Spojeného kráľovstva, ako aj severským krajinám. „EÚ má pritom na stole balík protiopatrení v hodnote približne 93 miliárd eur, ktorý bol pripravený už vlani a len dočasne pozastavený, aby sa predišlo eskalácii obchodnej vojny,“ uvádza Kočiš. Podľa neho nie je náhoda, že colná téma sa dostáva do popredia práve v čase Svetového ekonomického fóra v Davose, kde bude Trump jedným z kľúčových účastníkov.

Finančné trhy na rastúce geopolitické riziká reagujú rýchlo. Cena zlata sa v posledných dňoch posunula na nové historické maximá nad úroveň 4 650 dolárov za uncu. Kočiš vysvetľuje, že rast žltého kovu podporujú zvýšené prílevy do bezpečných aktív, pokračujúce nákupy centrálnych bánk, ale aj nové obavy investorov o nezávislosť amerického Fedu a tým aj o dôveryhodnosť dolára. Pod tlakom sa ocitli aj európske akciové trhy, ktoré citlivo reagujú na hrozbu ciel a slabnúceho globálneho obchodu.

Do ekonomickej roviny sa čoraz viac premieta aj geopolitická rivalita v Arktíde. Región sa stal strategickým priestorom nielen pre Rusko, ktoré tam dlhodobo rozširuje vojenskú aj civilnú infraštruktúru, ale aj pre Čínu, ktorá sa prezentuje ako „blízky arktický štát“ a posilňuje svoju prítomnosť prostredníctvom investícií a spolupráce s Moskvou. Záujem Spojených štátov o Grónsko je v tomto kontexte motivovaný bezpečnostnými aj surovinovými faktormi. Kočiš upozorňuje, že Trumpova transakčná colná taktika v snahe presadiť strategické záujmy USA však vážne spochybňuje jednotu západných spojencov a predstavuje riskantný ťah vo veľkej geopolitickej šachovej partii.

Rastúce napätie má pritom aj konkrétne ekonomické dôsledky pre menšie otvorené ekonomiky, akou je Slovensko. Hrozba obchodnej vojny nie je dobrou správou najmä preto, že medzi potenciálne zasiahnutými krajinami je Nemecko, náš najväčší obchodný partner. Dodatočné clá by tak mohli ešte viac utlmiť tempo hospodárskeho rastu. Zatiaľ nie je jasné, či USA zvolia plošný alebo selektívny prístup voči jednotlivým krajinám, firmám či produktom, viac napovedia až nasledujúce rokovania, ktoré by mali prebehnúť do začiatku februára.

Podľa Kočiša by odpoveď Európskej únie mala zostať sústredená a konštruktívna. Kľúčom k zvládnutiu tlakov zvonka je posilnenie vnútornej ekonomickej odolnosti, urýchlenie prehlbovania jednotného trhu a odstraňovanie bariér, ktoré brzdia investície a inovácie. Len ekonomicky silnejšia a jednotnejšia Európa totiž dokáže čeliť geopolitickým aj obchodným výzvam bez toho, aby sa stala rukojemníkom eskalujúcich konfliktov.