Európska únia zvažuje odvetné opatrenia v reakcii na možné clá Spojených štátov voči Grónsku

Diplomati Európskej únie (EÚ) v nedeľu 18. januára uviedli, že členské štáty sa vo všeobecnosti dohodli na zintenzívnení úsilia odradiť Spojené štáty od zavedenia ciel, pričom zároveň pripravujú odvetné opatrenia pre prípad, že by clá zaviedli.

Prezident Trump prisľúbil, že od 1. februára zavedie stupňujúce clá na Dánsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Fínsko, ako aj na Spojené kráľovstvo a Nórsko. Opatrenia by zostali v platnosti, kým Spojené štáty nedostanú povolenie na kúpu Grónska, ktoré Trump opakovane opisoval ako strategicky dôležité pre národnú bezpečnosť USA.

Lídri Európskej únie ostro kritizovali hrozbu zavedenia ciel a označili ju za „nebezpečnú špirálu“. Vo štvrtok 22. januára sa v Bruseli uskutoční mimoriadne zasadnutie hláv členských štátov, na ktorom sa bude diskutovať o možných reakciách. Predseda Európskej rady António Costa potvrdil, že sa rozhodol zvolať mimoriadny samit „vzhľadom na význam nedávneho vývoja a s cieľom ďalej koordinovať kroky“.

Jednou z možností, ktorá sa zvažuje, je balík ciel zameraných na dovoz z USA v hodnote približne 93 miliárd eur. Diplomati EÚ uviedli, že tieto opatrenia by mohli automaticky nadobudnúť účinnosť 6. februára po šesťmesačnom období pozastavenia.

Ďalšou možnosťou je takzvaný Nástroj proti nátlaku (ACI), ktorý sa doteraz nikdy nepoužil. Ak by sa aktivoval, mohol by obmedziť prístup USA k verejným tendrom, investíciám, bankovým aktivitám alebo obchodu so službami v EÚ, vrátane digitálnych služieb, čo je oblasť, v ktorej majú Spojené štáty v súčasnosti voči únii prebytok.

„Všetky možnosti sú na stole,“ uviedol jeden diplomat EÚ a dodal, že diskusie s predstaviteľmi USA budú pravdepodobne pokračovať, vrátane rokovaní naplánovaných v rámci Svetového ekonomického fóra v Davose.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že s prezidentom Trumpom hovoril o bezpečnostnej situácii v Grónsku a Arktíde po hrozbách zavedenia ciel a naznačil, že diskusie budú pokračovať. „Budeme na tom ďalej pracovať a teším sa, že sa s ním stretnem v Davose neskôr tento týždeň,“ povedal Rutte.

Donald Trump poslal list nórskemu premiérovi Jonasovi Gahrovi Støreovi, v ktorom uviedol, že sa už necíti byť  „povinný myslieť výlučne na mier“. List, ktorý zamestnanci Národnej bezpečnostnej rady postúpili viacerým európskym veľvyslancom vo Washingtone, spochybňoval schopnosť Dánska chrániť Grónsko a argumentoval, že kontrola tohto územia zo strany USA je nevyhnutná pre globálnu bezpečnosť.

Americký prezident v liste uviedol: „Svet nebude bezpečný, pokiaľ nebudeme mať úplnú a totálnu kontrolu nad Grónskom.“

Prečítajte si tiež:

• Čína ostro skritizovala Trumpove plány na obsadenie Grónska
• Lídri Európskej únie sa tento týždeň stretnú, aby koordinovali kroky v súvislosti s Trumpovými hrozbami voči Grónsku
• Je to oficiálne! Najmenej osem európskych štátov sa teraz stavia proti Trumpovi, aj jeho blízky spojenec