Problematické vidí Neuhof to, že kardinál Marx sa intenzívne zaoberal Karolom Marxom a toto venovanie sa jeho menovcovi ho vlastne malo uchrániť od toho vypúšťať z úst „takéto hlúposti“. Kardinál nedávno totiž vyhlásil, že Marx mal v niektorých oblastiach vo svojej analýze spoločnosti rozhodne pravdu.
Neuhof pripomenul kardinálovi, že Karol Marx pripravil cestu totalitarizmu, ktorý „kázal“ revolučný terorizmus a bol to človek, ktorého možno rozhodne označiť ako antisemitu a rasistu. Marx zhanobil aj robotníkov ako „oslov“. V súvislosti s parlamentarizmom hovoril o „demokratickej močovke“. Náboženstvo a „faráriskov“ chcel zrušiť. „A kardinál Marx by mal vedieť aj to, že kresťanstvo a marxizmus si vzájomne kategoricky vylučujú obraz človeka. Marxizmus hľadí na človeka nie ako na jednotlivú bytosť, ale ako na spoločenskú triedu alebo kolektív, kresťanstvo naproti tomu cieli na jednotlivého človeka v jeho vlastnom osobnom vzťahu k Bohu. Zatiaľ čo kresťanstvo hľadí na človeka ako zodpovedného za svoje vlastné konanie, u Marxa „nie je ľudská bytosť nijaké abstraktum vlastné jednotlivcovi“, ale „súbor spoločenských podmienok“. A zatiaľ čo manželstvo, rodina a súkromné vlastníctvo sú integrálne súčasti kresťanstva (pozri len Desatoro), Marx tieto inštitúcie odmietal, ako napísal Neuhof.
Pre Neuhofa je proste nepochopiteľné, že kardinál Marx ignoruje tieto zásadné rozdiely a že dokonca v komentári pre noviny dokáže spoznávať spoločné črty marxizmu a kresťanstva v tom, že obidva smery údajne chcú „dať hlas chudobným a vykorisťovaným a pomáhať im dosiahnuť ich práva“. Neuhof predpokladá, že mníchovský arcibiskup svojím „údajným diferencovaným pozorovaním“ Karola Marxa sa chce iba zapáčiť mediálnemu mainstreamu. „Vzhľadom na nekonečné utrpenie, ktoré spoločenská teória Karla Marxa ľuďom priniesla, nemožno toto zrelativizovanie ospravedlniť a zdá sa byť zosmiešnením obetí, ktoré museli realizáciou tejto teórie do praxe trpieť.“