Praha 11. decembra 2017 (HSP/cro/Foto: Pixabay)
Do relácie o vede a technike Magazínu Leonardo v Českom rozhlase bol pozvaný chemik Ondřej Kašpar z Ústavu chemického inžinierstva Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe, aby porozprával o známych i neznámych výnimočných vlastnostiach cesnaku ako účinného antibiotika
Ústav sa snaží vytvoriť umelé cesnakové bunky, pretože “cesnak ako prírodné antibiotikum je už mnoho tisíc rokov univerzálnym liekom aj na kožné choroby, dokonca aj na rakovinové bujnenie”, a tak sa popri jeho prirodzenému výskytu pokúšajú aj o jeho laboratórnu podobu.
“Teraz sa skúša aj intravenózna aplikácia, teda účinné látky sa aplikujú priamo do krvi pacienta,” prezradil Kašpar.
Tou účinnou látkou cesnaku je alicín, ktorý obsahuje síru, preto tak cesnak zapácha. Kašpar však upresňuje, že alicín ako taký v ňom nie je: “Je tam len jeho substrát alín, ktorý síce nemá žiadny antibakteriálny účinok, ale na rozdiel od alicínu je stabilný. V cesnaku tiež nájdeme enzým alinázu.”
Pri mechanickom poškodení cesnakovej bunky sa enzým alináza dostane do kontaktu s alínom a za krátky čas dochádza k veľmi rýchlej reakcii, čím vzniká alicín s vysoko antibakteriálnymi účinkami. Keďže však ide o veľmi krátky niekoľko minútový polčas rozpadu, alicín nie je možné skladovať a použiť neskôr.
A práve v laboratóriu chcú sa pokúsiť aplikovať do tela alín aj alinázu. “My sa snažíme urobiť mikrometrický nosič, ktorý by sme boli schopní dopraviť do tela, a v ňom budú ako alín, tak alináza.”
Antibiotiká sa v súčasnosti obrovsky nadužívajú, čím si baktérie vedia vytvoriť voči nim rezistentné kmene. Už tri desiatky rokov sa vytvárajú len analógie už existujúcich preparátov, čo je voči baktériám samozrejme neúčinné. Ale v prípade cesnaku Kašpar pripomína, že “ide o prírodné antibiotikum, ktoré je vysoko nestabilné a jeho účinok trvá krátku chvíľu, preto si baktérie nestihnú vytvoriť voči nemu rezistenciu”.
Na rozdiel od syntetických antibiotik aj práve vďaka tomu nedochádza k akumulácii v prírode, v spodných vodách, v pôde a podobne.
Kašpar teda nachádza v cesnaku obrovský potenciál aj pre jeho farmaceutické priemyselné využitie s malými investíciami. “Radi by sme produkt vo forme náplastí uviedli na trh do dvoch-troch rokov,” dodal na záver.