Žaba bola malá, merala zhruba štyri až päť centimetrov, uvádzajú vedci v štúdii, ktorá vyšla v odbornom periodiku Scientific Reports. Výzorovo sa podobala na päť žijúcich druhov žiab z rodu Calyptocephalella žijúcich v Patagónii. Podľa paleontológa Thomasa Mörsa zo Švédskeho prírodovedného múzea, ktorý je jedným z autorov štúdie, žaba zrejme žila v miernom a vlhkom dažďovom pralese veľmi podobnom tým v čilských Andách, kde sa teploty počas jednotlivých období príliš nemenia. Malý tvor podľa neho mohol skákať po listoch už vyhynutého druhu lekna, o ktorom zverejnili štúdiu pred tromi rokmi, a počas dlhých, temných zím hibernoval v blate.
Mörs uviedol, že na Seymourovom ostrove našli tiež skamenené kukly pijavíc a zopár cicavcov. “Tipujem, že to bolo bohaté a rôznorodé miesto. Našli sme len percento z toho, čo tam žilo,” vyjadril sa o Antarktíde vedec s tým, že “lekná boli prvým náznakom toho, že tam bolo sladkovodné prostredie a nie vždy bolo zamrznuté”.
Výsledky štúdie naznačujú, že lesy v Južnej Amerike by mohli byť “modernou obdobou” antarktickej klímy pred zaľadnením a v súčasnosti by mohli byť domovom ďalších druhov, ktoré pôvodne žili na Antarktickom polostrove. Skorší výskum poukazuje na to, že ľadovcový štít sa v Antarktíde vytvoril pred posledným rozdelením superkontinentu Gondwana. Podľa Mörsa sa mohli dané klimatické zmeny odohrať veľmi rýchlo, čo živú prírodu prinútilo k intenzívnemu ústupu. “Táto fauna žila šesť miliónov rokov predtým, ako sa kontinent oddelil a potom zamrzol. V tom čase sa už pravdepodobne zaľadňoval,” dodal.