Komentáre v diskusiách vo mne skôr vzbudzujú dojem, akoby mnohí voliči brali predvolebnú kampaň ako nejaký športový súboj, v ktorom sú schopní vášnivo fandiť a povzbudzovať toho “svojho” kandidáta skoro ako na futbale.
Z jednej strany je to aj dobré, že sa občania tak aktívne zaujímajú a vťahujú do volebnej kampane, no v tom fandení a vášniach by sme nemali strácať zmysel pre realitu a čas.
Zvolením nového prezidenta sa totiž nič nekončí.
Nikto z kandidátov, aj keď sa niektorí tak tvária, nemá čarovný prútik a deň po voľbách bude plynúť ďalej čas, budeme žiť svoje každodenné životy. Nielen my, ale celé Slovensko.
Skúsme si preto namodelovať Deň PO, alebo dní PO voľbách prezidenta. Ako by to reálne vyzeralo, keby vyhrali jednotliví favorizovaní kandidáti.
Začnem Čaputovou a Šefčovičom, keďže títo kandidáti sú naozaj názorové dvojičky
Stručne povedané, nič nové, ani prevratné by sa tu nedialo, pretože by pokračovala politika súčasného prezidenta Andreja Kisku.
Prezidentský palác by pokračoval v tvrdej prozápadnej a proamerickej orientácii zahraničnej politiky a presadzovaní hodnôt, ktoré sú západu vlastné.
Iste by to znamenalo aj pokračovanie v zhoršovaní vzťahov s Ruskom a eurohujerizmus nebývalých rozmerov so všetkými negatívnymi dôsledkami.
Pre mňa je takýto vývoj neprijateľný. Myslím si, že toto nie je dobrá cesta pre Slovensko.
Čo by sa dialo v prípade, že by sa prezidentom stal Kotleba?
Len niekoľko príkladov: Tradične prvá zahraničná cesta slovenského prezidenta vedie do Česka. Buďme realisti, český prezident Zeman by sa s Kotlebom nikdy nestretol, pretože ho považuje za fašistu. Nie raz sa tak vyjadril.
Napriek hre kartou slovanskej vzájomnosti a novoobjavenému rusofilstvu, by Kotlebu ako prezidenta nikdy neprijal ani Putin, ani nikto z oficiálnych predstaviteľov Ruska.
Pre Rusov sú jednoducho veci spojené s Veľkou vlasteneckou vojnou posvätné naveky!
Nikdy preto nebude ich partner na rokovanie človek, ktorý rád používa nacistickú symboliku, preslávil sa fakľovymi pochodmi v gardistickej uniforme, človek ktorý dal na výročie SNP vyvesiť čiernu zástavu na budovu VÚC a na kandidátke strany mal ľudí, ktorý oslavujú Hitlera a iných nacistov!
Nejde mi do hlavy, že medzi Slovákmi, z ktorých približne 75 % je za dobré vzťahy s Ruskom, sa nájdu takí, ktorí volia Kotlebu a myslia si, že tieto vzťahy budú po jeho zvolení naozaj dobré.
Nebudú!
Zle poznáte Rusov! Oni majú historickú pamäť v génoch. A pamiatka obetí druhej svetovej vojny, vrátane tých, čo padli pri oslobodení Slovenska, je posvätná!
Preto by bola po zvolení Kotlebu za prezidenta realita taká, že naše vzťahy s Ruskom by sa určite zhoršili.
A čo sa týka krajín EÚ, tam by bola situácia ešte jasnejšia.
Takže čo by Slovensko touto voľbou získalo? Chvíľkový pocit víťazstva priaznivcov Kotlebu by nás vyšiel veľmi draho!
Ak hodnotím favoritov vo voľbách na prezidenta úplne pragmaticky, ako najvhodnejší mi vychádza Štefan Harabin
Slovensko dnes potrebuje človeka ako on. Človeka, ktorý je celým svojím životom garantom poriadku a spravodlivosti. Človekom, ktorý sa nebude báť zodpovednosti a bude tvrdo sekať chápadlá štátnomafiánskej chobotnice.
Zároveň je to človek, ktorý záujem o dobre vzťahy s Ruskom nehrá z populisických dôvodov, ale je to vec jeho hlbokého vnútorného presvedčenia a viery.
Som presvedčená, že svojím principiálnym postojom v ochrane záujmov Slovenska si zabezpečí aj rešpekt našich partnerov v EÚ. Vždy platilo a platí, že poskokov si mocní nevážia aj keď ich využívajú a, že rešpekt majú len silné osobnosti, ktoré sa neboja tvrdo argumentovať, ak ide o presadenie ich záujmov. Orbán je toho skvelým príkladom.
Toto moje zamyslenie má jediný cieľ. Upokojiť trochu naše rozbúrené vnútra a v čase pár dní pred rozhodovaním o prezidentovi SR skúsiť porozmýšľať nad tým, že ohlásením volebných výsledkov sa nič nekončí. Práve naopak, určíme tým osud Slovenska najmenej na ďalších päť rokov.
Je šanca naštartovať zásadné zmeny politického systému! Izolácia, ani lokajstvo nám však žiadne dobro neprinesú. Nepremárnime príležitosť! Nemusí sa opakovať.
Anna Belousovová