NAŽIVO

Šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad David Barnea pricestoval v piatok do Spojených štátov na rokovania o situácii v Iráne. Informáciu priniesol portál Axios s odvolaním sa na dva zdroje.

Barnea by sa mal podľa správy v Miami stretnúť s vyslancom prezidenta USA Steveom Witkoffom, ktorý má údajne na starosti priamu komunikáciu medzi Spojenými štátmi a Iránom.

David Barnea
Na snímke šéf spravodajskej služby Mossad David Barnea / Foto: SITA/AP-Gil Cohen-Magen/AP
17:30

Syn zvrhnutého iránskeho šacha Mohammada Rezu Pahlavího v piatok vyhlásil, že si je istý pádom islamskej republiky v dôsledku rozsiahlych demonštrácií. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

„Islamská republika padne – nie či, ale kedy. Vrátim sa do Iránu,“ vyhlásil iránsky korunný princ Reza Pahlaví na tlačovej konferencii vo Washingtone.

17:27

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová je presvedčená, že v správnom čase ju zvolia za prezidentku, hoci Spojené štáty ju po zosadení Nicolása Madura odsunuli na vedľajšiu koľaj. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.

„Myslím si, že budem zvolená za prezidentku Venezuely, prvú ženu prezidentku, keď príde správny čas,“ povedala Machadová v televízii Fox News po štvrtkovom stretnutí s Trumpom vo Washingtone. Jej vyjadrenie odvysielali v piatok.

María Corina Machadová
Na snímke María Corina Machadová / Foto: SITA/AP-Stian Lysberg Solum/NTB Scanpix, Pool Photo via AP
17:25

Trump vyhlásil, že môže zaviesť clá proti krajinám, ktoré nesúhlasia s postojom USA voči Grónsku.

„Môžem zaviesť clá proti krajinám, ktoré nesúhlasia s nárokmi USA na Grónsko, pretože Grónsko potrebujeme pre národnú bezpečnosť. Takže to môžem urobiť,“ uviedol americký prezident v súvislosti s clami na dovoz farmaceutických výrobkov z EÚ.

17:20

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v piatok nezvolila šéfa opozičného hnutia STAN Víta Rakušana za podpredsedu dolnej komory parlamentu. V tajnej voľbe získal 83 hlasov, na zvolenie však potreboval podporu najmenej 92 poslancov. Informuje o tom TASR podľa správ portálu Novinky.cz a stanice ČT24.

16:56

Britská banka HSBC sa chystá prehodnotiť svoje podnikanie v Singapure v oblasti životného poistenia. Ide o súčasť krokov jej šéfa Georgesa Elhederyho s cieľom reorganizovať britský bankový gigant. Skupina uviedla, že revízia sa bude týkať iba divízie HSBC Life Singapore, ktorá sa zaoberá životným poistením. Dodala, že zváži všetky možnosti vrátane predaja. Hodnota divízie by mohla presiahnuť miliardu USD (860,3 milióna eur). Informovala o tom správa agentúry DPA.

16:56

Taliansky minister obrany vysmial vyslanie niekoľkých desiatok európskych vojakov do Grónska na ochranu pred USA.

„Zaujímavé je, čo tam vlastne majú robiť – vyraziť na expedíciu? 15 Talianov, 15 Francúzov, 15 Nemcov – to znie ako začiatok vtipu,“ vyhlásil Guido Crozetto, ktorého slová cituje agentúra ANSA.

16:54

Americký prezident Donald Trump vyzdvihol vo štvrtok líderku venezuelskej opozície Maríu Corinu Machadovú za „nádherné“ gesto s Nobelovou cenou. Machadová predtým uviedla, že počas stretnutia v Bielom dome Trumpovi odovzdala svoju medailu Nobelovej ceny za mier. Informuje o to správa  agentúry AFP.

„Je to úžasná žena, ktorá si toľkým prešla,“ napísal Trump v príspevku na svojej platforme Truth Social a dodal, že odovzdanie medaily bolo zo strany Machadovej „takým nádherným gestom vzájomnej úcty“.

16:42

Hovorca nemeckého ministerstva vnútra v piatok potvrdil policajnú operáciu v Baltskom mori súvisiacu s ruskými loďami. Z taktických dôvodov sa však na túto tému odmietol bližšie vyjadriť. Informovala o tom agentúra DPA.

Hovorca reagoval na otázku, či spolková polícia v posledných dňoch niekoľkokrát zabránila preplávaniu ruských lodí. Uviedol, že polícia „bola poverená a vykonáva úlohu monitorovania lodnej dopravy v Severnom a Baltskom mori“, a spresnil, že hovorí o nemeckých pobrežných vodách a výlučnej ekonomickej zóne.

16:40

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa nezúčastní na pondelkovej rozprave plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii. V Štrasburgu ju bude zastupovať slovenský eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič. Pre portál Politico to potvrdila hovorkyňa EP Delphine Colardová.

16:35

Britská vláda v piatok oznámila, že Ukrajine poskytne 20 miliónov libier (viac ako 23 miliónov eur) na podporu energetickej infraštruktúry, ktorá je terčom ruských útokov. Podpora podľa Spojeného kráľovstva pomôže reagovať na naliehavé potreby a zabezpečiť teplo a elektrinu pre milióny rodín. Informovala o tom stanica Sky News a oficiálne vyhlásenia britskej vlády.

16:34

Najvyšší protikorupčný súd uložil Júlii Tymošenkovej opatrenie v podobe kaucie vo výške 33 miliónov hrivien (približne 650 000€, pričom SAP žiadala 50 miliónov hrivien, čo je takmer milión eur).

Timošenková tiež nesmie opustiť Kyjevskú oblasť bez povolenia orgánu vyšetrovania a musí odovzdať svoj cestovný pas.

Okrem toho jej súd zakázal komunikovať s niekoľkými desiatkami poslancov parlamentu.

13:47

Zelenskyj potvrdil nezhody s USA v niekoľkých bodoch návrhu mierovej dohody: “(Nezhody) Nie sú len na jednej strane”.

„Domnievam sa, že práve Ukrajina má iniciatívu v rokovaniach. Myslím si, že sme v tomto rýchlejší ako Rusko. Myslím si, že sme veľmi dobre spolupracovali s americkou stranou. Proste sa v niektorých otázkach nezhodujeme. Je jasné, že chránim záujmy nášho štátu,“ vyhlásil prezident.

Pripomíname, že deň predtým Trump obvinil Zelenského z oneskorovania mierového procesu.

13:27

Zelenskyj: Ukrajina nikdy nebola prekážkou mieru. Šéf Bieleho domu sa v rozhovore pre agentúru Reuters vyjadril, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.

12:54

Orbán: Ak voľby vyhrá probruselská opozícia, mladých pošle na Ukrajinu. Toto je maďarská realita, môžete si z nej vybrať, povedal Orbán.

12:53

V Ugande sčítavajú hlasy z prezidentských volieb. Podľa priebežných výsledkov sčítania odovzdaných hlasov úradujúceho prezidenta Yoweriho Museveniho volilo až 76,25 percent voličov, kým Winea 19,85 percent hlasujúcich.

12:52

Kremeľ víta výzvy niektorých európskych štátov na obnovenie dialógu. Dialóg medzi EÚ a Ruskom je prakticky zmrazený od roku 2022, keď Rusko vo februári spustilo svoju ofenzívu na Ukrajine.

12:51
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Andrej Fursov: Kedy príde posledný deň Európy?

Praha 17. augusta 2018 (HSP/Foto:sscreenshot YouTube)

 

Známy historik Andej Fursov rozpráva o tom, ako sa zmenilo Nemecko za posledných 75 rokov. Aké mýty obklopujú neoliberálne reformy, a k akému výsledku skutočne viedli. Ako bol reformovaný vzdelávací systém spočiatku v Nemecku a potom aj v celej Európe. Prečo sa ako spoločný presadzoval v Európe anglický jazyk. V akom stave je postzápadná humanitárna veda, či je schopná nájsť východisko z hlbokej civilizačnej krízy. Ako môže klanovo oligarchistický systém v Rusku zmeniť krajinu v chiméru … Ako na Nemecko pôsobia moderné technológie manipulácie, podmieľania spoločenských štruktúr, teda technológie vypracované už po 2. svetovej vojne?

Začnime výsledkom: v druhej polovici apríla vyšiel v týždenníku Economist materiál venovaný Nemecku. V redakčnom článku vychvaľovali politiku Merkelovej, najmä politiku otvorených dverí vo vzťahu k migrantom – najmä formovanie inkluzívnejšej identity ako je etnická a nacionálna – teda vymieňanie etnickej identity. Ďalej potom jej rozšírenie na tých, ktorí nemajú medzi svojimi predkami Nemcov, rozvoj vyváženej rodovej kultúry, a veselo sa konštatuje, že počet pracujúcich žien stúpol za posledných 15 rokov z 58 na 70 %. Nemci sa začali viac rozvádzať, menej uzatvárať manželstvá a boli povolené homosexuálne manželstvá … To všetko je považované za pozitívum.

Ak to všetko preložíme do zrozumiteľnej reči, tak ide o postupné rozbíjanie rodiny. V podmienkach zosilnenia neoliberálneho vykorisťovania je stále viac žien nútených v záujme záchrany rodinného rozpočtu pracovať, rozbíja sa nemecká identita. The Economist nadšene konštatuje, že Nemecko stráca etnickú homogenitu, mení sa vo vriaci kotol. Inými slovami: Stráca národno-kultúrnu celistvosť. Pokiaľ ide o “vriaci kotol”, ten sa nekonal ani v USA, a tým menej v Európe. The Economist sa ďalej rozplýva nad tým, že multietnicita Nemecka sa jasne odráža aj v politickom živote aj v športe, o.i. aj vo futbale. V roku 2009 poslanci parlamentu s migrantskym pôvodom predstavovali 3 %, v roku 2017 už 9 %, hoci reálne, ako píše týždenník, by reprezentatívne číslo malo byť 23 %, pretože práve takéto percento občanov nemá nemecké korene.

Ak v roku 1990, kedy sa Nemci stali majstrami sveta, píšu Times, boli v nemeckej reprezentácii len nemecké, alebo poľsko-nemecké priezviská, tak na majstrovstvách Európy v roku 2016 tam boli hráči pôvodom z Ghany, Poľska, Senegalu a Španielska.

.

Teraz, keď sa Nemecko mení v krajinu imigrantov, a keď sa už prakticky nikto neodváži opakovať vetu veterána CDU Alfréda Draeggera, ktorú predniesol v roku 1982, že “… návrat cudzincov – gastarbeitrov domov, musí byť pravidlom a nie výnimkou”, sa mení aj sám pojem “Vlasť”. A je príznačné, že podľa informácií Economist na vrchole migračnej krízy Merkelová objednala symbolickú mapu, na ktorej hranice Nemecka zahŕňajú Severnú Afriku, Ukrajinu a Turecko – nie ako symbol expanzie, ale naopak pripravenosti Nemecka k prijatiu utečencov z tejto zóny, a že Nemecko pôsobí na tieto zóny stabilizačne.

Cielené “vykastrovanie” Nemecka?

V tejto súvislosti si spomínam na vetu W. Churchilla z roku 1940, že Veľká Británia nebojuje proti Hitlerovi, a dokonca ani proti nacionálnemu socializmu, ale proti nemeckému duchu, duchu Schillerovmu, aby sa už nikdy neobrodil.

Ak sa pozrieme na plány Anglosasov, ako naložiť s Nemcami po víťazstve vo vojne, a ak ich porovnáme s tým, čo sa deje nielen s Nemeckom, ale aj s Európou, tak presvitá zreteľná línia od oných plánov k tomu, čo sa deje v Európe – v rokoch 1940-1941 novinár Kaufmann z denníka Jewish Chronical zoznamuje jedného z najbližších Rooseveltových spolupracovníkov Rosemanna s knihou “Nemecko musí zahynúť”. V nej navrhoval rozdelenie Nemecka medzi 5 krajín a prevedenie sterilizácie nemeckých mužov a žien – po 25 ľudí na lekára denne, počas 32 mesiacov a tak mali byť sterilizovaní všetci Nemci a za 60 rokov mal nemecký národ zmiznúť. Ten článok bol v USA široko diskutovaný. Dôležité ale je, že v roku 1944 prezident Roosevelt povedal ministrovi financií Morgenthauovi: “… musíme buď vykastrovať všetko nemecké obyvateľstvo, alebo s nimi zaobchádzať tak, aby neboli schopní privádzať na svet ľudí schopných pokračovať a vyvádzať rovnaké veci”. Dokonca ani nacisti vo vzťahu k ruskému národu o totálnej kastrácii nehovorili.

Objavili sa návrhy veľmi zaujímavé v kontexte s dnešnou krízou – zmeniť dedičnosť Nemcov cestou vyvezenia nemeckých mužov z Nemecka a núteného spájania nemeckých žien so spojeneckými vojakmi a dovezenými migrantmi … V roku 1944 Roosevelt, Churchill a Morgenthau prerokovali plán posledne menovaného, ​​podľa ktorého malo byť Nemecko podrobené násilnej aprovizácii, počet jeho obyvateľov sa mal znížiť na 25 miliónov, pričom podstatná časť obyvateľstva mala byť fyzicky likvidovaná. Informácia o tomto pláne nejako unikla do nemeckých masmédií, čo vyvolalo v Nemecku veľké rrozhorčenie a Angloameričania od tohto plánu oficiálne ustúpili. V skutočnosti ale Američania plánovali čosi podobné. Svedčí o tom brožúra istého Nietzera, predsedu charitatívnej organizácie židovských emigrantov, pod názvom “Čo máme robiť s Nemeckom?”, ktorá bola koncom vojny v desaťtisícoch exemplárov šírená medzi americkými vojakmi. Nietzer navrhoval zničenie nemeckého priemyslu, previesť pod kontrolu spojencov jeho školský systém, aby od útleho veku vychovával obyvateľa spôsobom vyhovujúcim Američanom.

.

Angloameričania vtedy vychádzali z teórie kolektívnej viny (ktorú ako prvý uplatnili sami nacisti voči Židom). V skutočnosti žiadna kolektívna vina neexistuje – vždy sa týka konkrétnej osobnosti. Kolektívna vina je nonsens, ktorý sa rodí v chorom mozgu. U nás, mimochodom, sú tiež vyvrheli, ktorí majú za to, že napríklad bombardovanie Drážďan bol trest za kolektívnu vinu nemeckého národa. Mimochodom – v porovnaní s tým, čo plánovali Anglosasi, bol prístup Stalina v štýle “Hitlerovia prichádzajú a odchádzajú, ale nemecký národ zostáva” jednoducho vrcholom humanizmu. Stojí za to pripomenúť, že práve Stalin zabránil rozčleneniu Nemecka na mnoho častí, takže spojenci nedokázali výrazne znížiť počet obyvateľov Nemecka, hoci v prvých povojnových rokoch (Nemci o tom neradi hovoria v súvislosti s Anglosasmi) zomrelo v dôsledku hladu okolo 3 miliónov ľudí.

To ale nie je to hlavné. V poslednom roku vojny sa Anglosasi snažili barbarským bombardovaním veľkých miest spôsobiť čo najväčšiu škodu obyvateľstvu a jeho priemyslu. My stále hovoríme o Hirošime a Nagasaki – iste, to sú vojnové zločiny Američanov a zločiny proti ľudskosti. Ale to, čo anglosaskí spojenci vykonali s nemeckými civilistami … Na Drážďany zhodili 1.478 ton trhavých bômb a 1.082 ton bômb zápalných, takže zahynulo (predovšetkým bolo zaživa upálených) medzi 135 tisíc až 250 tisíc ľudí (presné číslo nie je známe), a toto mesto nebolo zďaleka jediným totálne zničeným mestom. V porovnaní s tým, počet obetí atómového bombardovania Hirošimy bol 72 tisíc. Avšak atómové bombardovanie bolo predovšetkým výstrahou Sovietskemu zväzu o tom, čo Američania dokážu …

Anglosasi počas 2. svetovej vojny vypracovali rad opatrení na dosiahnutie zmeny mentality, až po dedičnosť, kultúrno-historického kódu správania Nemcov, prostriedkami totálneho psychického potlačenia so zaistením komplexu kolektívnej viny (nie však voči Rusom, ktorých Nemci zlikvidovali obrovské množstvo podľa plánu Ost), zriadením kontroly školstva a univerzitného vzdelania i spoločenskými vedami, čo bolo vykonané hneď po vojne. To všetko bolo obsahom tzv. “Kanzlerakte” podpísaného 21. mája 1949, ktorý bol podmienkou ďalšieho rozvoja SRN. Dokument ďalej obsahoval o.i. výber kancelára Spojenými štátmi, rovnako tak i americké korigovanie nemeckej zahraničnej politiky. Niektorí sa pýtajú, či dokument je mystifikáciou, alebo nie. Ja na to odpovedám slovami Herberta Wellsa koncom tridsiatych rokov na tému tzv. “Protokolov sionských mudrcov” – či sú podvrhom alebo nie: A nie je to jedno? – rovnako všetko dopadlo tak, ako je tam napísané …

Duchovná kastrácia Nemcov

Bola vytvorená kryptokolónia, ktorej hlavným cieľom bola duchovná kastrácia Nemcov. Takže dnes máme tretiu generáciu Nemcov, žijúcich v týchto podmienkach. Jediní, kto obrázok kazí, sú Nemci pôvodom z bývalej NDR, ktorí sú oveľa slobodnejší.

.

Obama v roku 2012 pri svojej návšteve Európy vyhlásil, že 21. storočie bude storočím formovania nových národov a o niečo neskôr sa Merkelová vyjadrila v tom zmysle, že v polovici 21. storočia nebudú žiadni Nemci, ale Celoevropania. V 80. a 90. rokoch proti Európanom zafungovalo to, čo bolo koncom 2. svetovej vojny plánované len pre Nemcov na 50. až 70. roky. Nemecko prijíma viac utečencov než všetky ostatné európske krajiny dohromady. Takže sa Nemecko opäť stalo poľom pre experiment sociálneho inžinierstva.

Skoro tisíc rokov bola Európa franko-nemecká, avšak posledných 200 rokov sa stala anglosaskou. A v roku 1945 dosiahli Anglosasi s pomocou ZSSR víťazstvo nielen nad Nemcami, ale aj nad Európou. Presnejšie povedané – využili nášho víťazstva, otvorili druhý front, a primkli sa k nášmu víťazstvu.

Migranti a multikulturalizmus, to je veľmi silný prostriedok na realizáciu procesov globalizácie. Zaujímavá je aj otázka, ktorý jazyk sa stane univerzálnym. Teda spriemerovaného šedého obyvateľstva – a podľa J. Attaliho – dokonca jednopohlavného. Aký teda jazyk? – samozrejme anglický. Poľský emigrant vo Švédsku Radziecki hovorí, že v multikultúrnej spoločnosti nemôže byť ani švédsky, ani poľský ani žiadny iný jazyk tie všetky musia byť nahradené anglickým. Nevysvetlil, pravda, čo sa silnejúcim španielskym, arabským, alebo čínskym jazykom. Zaujímala ho len Európa a situácia Európanov, pričom sa jedná o chimerickú spoločnosť – viď. tvrdenie časopisu The Economist o tom, že podľa percentuálneho podielu na obyvateľstve by osobám s nenemeckým koreňmi malo patriť 23 % miest v Bundestagu. Takže máme pred sebou realizáciu Kallergiho plánu Európy regiónov z dvadsiatych rokov, že obyvateľstvo musí byť zmiešané, bez nacionálnej identity, kde vedúcu úlohu mali hrať Židia. Nie náhodou sa mu dostalo silnej podpory židovských organizácií, rodín Rothschildovcov a Walburgovcov. Dnes vidím, že sa mažú rozdiely v identite a tradícii – a to dokonca na úrovni v Európe vládnucich kráľovských rodín. Ako poznamenávajú mnohí európski bádatelia, všetci vedia, že sa Európania nemôžu stať Arabmi, Indmi alebo Číňanmi – ale bohvieprečo si myslí, že oni sa Európanmi stať môžu … Preto sa Západná Európa mení v jediné miesto na Zemi, ktoré patrí všetkým, ale Európanom samým až v poslednom rade. Európa sa teda mení v Utópiu – presne v duchu gréckeho významu tohto slova – miesto, ktoré neexistuje.

Pokus o niečo podobné proti Rusku

Mimochodom, v 90. rokoch a po nich, sa “kolektívny Západ” a jeho miestni poskoci pokúšali použiť na Rusov rovnaké metódy, ako po 2. svetovej vojne na Nemecko – u vedomie toho, že Rusko kapitulovalo v studenej vojne a musí sa už len kajať. Pamätáte si, koľko bolo výziev z radov našej liberalistickej partie, že sa my Rusi máme kajať (za stalinský režim, za samoderžavie, pakt Ribbentrop-Molotov, za komunizmus) – teda kajať sa za to, že sme Rusi, a pokračujú v tom dodnes … Teda vypracovať komplex historickej viny, sovietofobia sa následne rýchlo mení v to, čím je dnes – v rusofóbiou.

Okrem toho predovšetkým Gaidarová banda *) v 90. rokoch silne rozdúchavala otázku migrantov.

U nás je dnes skutočne veľmi veľa migrantov a mnohí hovoria, že je ich tu rovnako ako v Európe. U nás si ale pred migrantmi nekľakáme, ako v Európe, nehovoríme ako Švédi, že kultúra migrantov je vyššie než naša. Iste, migranti tú zarábajú milióny a vyvážajú ich – ale vytvárajú tú miliardové hodnoty. Iná vec je, že si tieto hodnoty prisvojuje oligarchická vrchnosť – ale to, že tú migrantom nikdy nebude dovolené správať sa ako v Európe, to je úplne jasné – a je o tom mnoho príkladov a udalostí, ako nekompromisne sa verejnosť k takýmto ignorantom chová.

Čo ale spôsobuje problémy, to je politika riadeného ohlupovania obyvateľstva cestou reforiem školského a vzdelávacieho systému – odpor voči tomu je ale dostatočne silný.

Pokiaľ ide o Európu, domnievam sa, že má pravdu francúzsky filozof Chantal Delsol, keď prirovnal dnešného Európana k padlému Ikarovi, ak by prežil, teda k invalidovi. Pričom, ako dodáva, tá invalidita a rozvrat je v hlavách. Pričom vzdanie sa vnímania pravdy a historickej pamäte, je zámenou toho všetkého post-pravdou, ako píše Davis v knižke vydanej tento rok “Post-pravda, alebo hovno, ktoré dobylo svet” …

Je mi úprimne ľúto Európy, ktorá stále viac pripomína zmietajúcu sa muchu, chytenú v pavúčej sieti. V mojom detstve v 60. rokoch bola Európa iná, a to, že sa prudko rúti do priepasti, sa mi nepáči. Ešte viac sa mi ale nepáči, že ľudia, ktorí sa tam rútia, sa nás pokúšaju učiť, ako žiť. Takže rozsudok smrti nad Európou vykonávajú Európania sami. Ale keď vidím Macrona, Merkelovú, Hollanda – to najskôr nie sú ani Európania, ale pokorní kozmopoliti, hlboko sa skláňajúci pred Amerikou, ktorá im ale v osobe Trumpa uštedruje veľký kopanec, a oni nevedia, čo robiť. Ukazuje sa, že 21. storočie je nad sily bieleho človeka Európy. Medzi začiatkom evakuácie rímskych légií a faktickým zrútením Ríše rímskej ubehlo okolo 300 rokov. Čas dnes ale ubieha rýchlejšie – od doby odchodu Európanov z kolónií v 50. – 60. rokoch, tak neubehlo viac ako 60 rokov a kolonizátori sa nachádzajú tam, kde boli predtým kolonizovaní.

.

Spengler napísal, že 21. storočie bude pre Európu posledné – vyzerá to tak, že mal pravdu. Západ sa mení v post-Západ a je iba jedna spoločnosť, ktorá si pod Západ nikdy neľahla a počas 400 rokov vytvorila vlastnú európsku kultúru alternatívnu Západu – Rusko. My máme Dostojevského a Tolstého, oni Goetheho, my Puškina, oni majú Dickensa a Balzaca. Je potrebné si uvedomiť, že boj o Európsku civilizáciu a jej hodnoty je jednou z úloh Ruska. Je ale treba mať na pamäti, že je potrebné bojovať o hodnoty a nie o záujmy. Dôležité je, aby sa pred tvárou post-Európy neocitlo post-Rusko …

*) Jegor Gajdar (1956-2009) – popredný ruský liberál a reformátor, spoluautor a horlivý prosadzovateľ neslávne známych postsovietskych reforiem; za prezidentovania Borisa Jeľcina krátko a nie veľmi úspešne vo vrcholnej politike: 2 mesiace minister financií a 9 mesiacov 1. vicepremiér vlády RF.

Rozhovor s Andrejom Fursovom si môžete pozrieť tu.

https://www.youtube.com/watch?time_continue=2348&v=QiVip_32yio

 

.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

Marek Brna

Anton Čapkovič

Ivan Štubňa

René Pavlík

Michal Durila

Marek Horňanský psychológ

.
.
.

V beznádeji urobil Zelenskyj niečo, čo nikto nečakal

Ukrajinský prezident sa posadil sa za rokovací stôl so svojím najväčším rivalom. Chcel týmto stretnutím vyslať jasný signál, píše denník…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

Premiér: Opozícia ma obviňuje, že som americký agent

Pracovná cesta do USA je v plnom súlade so suverénnou slovenskou zahraničnou politikou. Uviedol to z amerického Washingtonu na sociálnej…

16. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Putin ide na súd kvôli 200 miliardám eur zmrazeným v Európe

Moskovská sudkyňa začala súdny spor medzi Ruskou centrálnou bankou a belgickou spoločnosťou Euroclear, ktorá spravuje viac ako 200 miliárd eur…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Pokuta 33 miliónov: Prečo NABU útočí na Tymošenkovú a ako to môže zmeniť rozloženie síl v Rade

Dnes súd vo veci Júlie Tymošenovej zvolil ako opatrenie na zabránenie jej úteku kauciu vo výške 33 miliónov hrivien, zákaz…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Trump dosiahol, čo chcel: Konečne “získal” Nobelovu cenu za mier

Americký prezident Donald Trump sa konečne dočkal a prevzal si Nobelovu cenu za mier, aj keď mu toto ocenenie nebolo udelené…

16. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
.

Polícia obvinila Petra Kotlára, opozícia volá po jeho odvolaní

Peter Kotlár, splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19,  pre týždenník PLUS 7 DNÍ potvrdil, že o…

16. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Prísne opatrenia iránskych úradov zrejme zatiaľ do veľkej miery potlačili protesty

Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ľudskoprávne organizácie a miestnych obyvateľov

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Oslobodený Harabin vracia úder

Bojovať proti bezpráviu, falošným obvineniam, alebo šikane zo strany úradov treba v demokratickom štáte zákonnými prostriedkami. Štefan Harabin ide do…

16. 01. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov

Únia zvažuje nový formát členstva Ukrajiny v bloku

Európska únia diskutuje o možnosti zavedenia nového formátu členstva pre Ukrajinu, čo by mohlo urýchliť jej vstup do bloku ako…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Kremeľ víta výzvy niektorých európskych lídrov na obnovenie dialógu o Ukrajine

Rusko v piatok označilo výzvy niektorých európskych štátov na obnovenie dialógu s Moskvou za „pozitívne“. Reagovalo tak na nedávne vyjadrenia…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Hrnko pre HS: PS asi dostalo z Bruselu príkaz rozoštvať Slovákov a Maďarov

Progresívne Slovensko sa vlani, koncom novembra, postaralo – na prekvapenie mnohých – o slušný rozruch, keď po dlhých rokoch vytiahlo…

16. 01. 2026 | Rozhovory | 13 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Rozhovory | 13 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

16. 01. 2026 | Aktualizované 16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 11 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Aktualizované 16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 11 min. čítania | 0 komentárov

V treskúcej zime dáva Ukrajine pomocnú ruku spojenec z „koalície ochotných“

Ukrajinci sa tešia: do ich rúk sa dostala neuveriteľná suma peňazí na vyriešenie energetického stavu núdze

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Kyjev nariadil štátnym podnikom zvýšiť dovoz elektriny zo zahraničia, státisíce ľudí sú bez dodávok tepla

Nový ukrajinský minister energetiky v piatok nariadil štátnym podnikom zvýšiť dovoz elektriny zo zahraničia, keďže energetická sústava zápasí s následkami…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Orbánova vláda spúšťa petíciu proti Ukrajine

Gergely Gulyás upozornil, že na mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ vo februári je Európska komisia pripravená obetovať nasledujúce desaťročia Európskej únie…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

Dostávame sa k nebezpečnej hranici

“Lídri” EÚ čoraz otvorenejšie hovoria o tom, že máme poslať európskych vojakov do vojny. V uplynulých rokoch padlo už mnoho…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Samovražda, nešťastný pád alebo pokus o zabitie? Ruský obranca zomrel za záhadných okolností

Ruský futbal je v šoku zo smrti Layonela Adamsa, ktorý kedysi obliekal dres klubu CSKA Moskva. Našli ho mŕtveho v…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

.

Paríž, Rím a Berlín hľadajú cestu k Rusku. Prvá krajina povedala rázne: Nie!

Veľká Británia sa postavila proti priamym rokovaniam s Ruskom, ku ktorým v poslednej dobe vyzývajú v Európe

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ruskí špecialisti odrazili inváziu v srdci Afriky

Bangui, 16. januára 2026 - Na konci decembra 2025 prezident Stredoafrickej republiky Fosten-Arkange Taudera s prevažnou väčšinou vyhral ďalšie voľby…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

Český prezident Petr Pavel pricestoval do Kyjeva

Český prezident Petr Pavel pricestoval v piatok do Kyjeva na rokovania so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom…

16. 01. 2026 | Aktualizované 16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Aktualizované 16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Koľko krajín tvorí Balkán? Kompletný prehľad balkánskych štátov

Balkán je región juhovýchodnej Európy známy svojou bohatou históriou, kultúrnou rozmanitosťou a zložitými hranicami. Balkán zahŕňa krajiny, ktoré sú úplne…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

.

V Moskve sa bavia na amerických ambíciách získať Grónsko a na neschopnosti EÚ ochrániť ostrov

Neutíchajúce ambície amerického prezidenta Donalda Trumpa získať kontrolu nad Grónskom a európska reakcia na jeho hrozby o prevzatí ostrova vojenskou…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Lopušanová s 33 bodmi vyrovnala rekord v produktivite na MS do 18 rokov

Slovenské hokejové reprezentantky do 18 rokov neuspeli proti Švédkam vo štvrťfinále majstrovstiev sveta v Kanade. Vysoký prehra 2:7 reálne odzrkadľuje…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

Zatvorenie jadrových elektrární v Nemecku bolo „obrovskou chybou“, tvrdí Merz

Rozhodnutie Nemecka zatvoriť všetky svoje jadrové elektrárne bolo „obrovskou chybou“ a malo to vysoké náklady pre ekonomiku, povedal včera kancelár…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Chcete pochopiť venezuelské a iránské dobrodružstvá amerického prezidenta? Stačí jeden graf

USA, 16. januára 2026 - Francúzska tlač sa zo srdca

16. 01. 2026 | 0 komentárov

.
Hrnko pre HS

16. 01. 2026


Witkoff oznámil požiadavky USA voči Iránu

Špeciálny predstaviteľ Bieleho domu Steve Witkoff oznámil požiadavky USA voči Iránu, ktoré chcú zakotviť v dohode

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Aký starý je Google? Pozrite si históriu technologického giganta

Google patrí medzi najvplyvnejšie technologické spoločnosti na svete a denne ho používajú miliardy ľudí. Z nenápadného univerzitného projektu sa stal…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

V Kočnerovej kauze Five Star Residence odznela spojená obžaloba, dvaja obžalovaní priznali vinu

Mestský súd Bratislava I dnes otvoril súdny proces v kauze Five Star Residence, týkajúcej sa aj podnikateľa Mariana Kočnera. Po…

16. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Sú sociálne siete pre duševné zdravie tak škodlivé, ako si myslíme?

Nová štúdia zistila, že intenzívnejšie využívanie sociálnych sietí a videohier samo o sebe nezhoršuje duševné zdravie tínedžerov, napriek všeobecným obavám.…

16. 01. 2026 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad David Barnea pricestoval v piatok do Spojených štátov na rokovania o situácii v Iráne. Informáciu priniesol portál Axios s odvolaním sa na dva zdroje.

Barnea by sa mal podľa správy v Miami stretnúť s vyslancom prezidenta USA Steveom Witkoffom, ktorý má údajne na starosti priamu komunikáciu medzi Spojenými štátmi a Iránom.

David Barnea
Na snímke šéf spravodajskej služby Mossad David Barnea / Foto: SITA/AP-Gil Cohen-Magen/AP
17:30

Syn zvrhnutého iránskeho šacha Mohammada Rezu Pahlavího v piatok vyhlásil, že si je istý pádom islamskej republiky v dôsledku rozsiahlych demonštrácií. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

„Islamská republika padne – nie či, ale kedy. Vrátim sa do Iránu,“ vyhlásil iránsky korunný princ Reza Pahlaví na tlačovej konferencii vo Washingtone.

17:27

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová je presvedčená, že v správnom čase ju zvolia za prezidentku, hoci Spojené štáty ju po zosadení Nicolása Madura odsunuli na vedľajšiu koľaj. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.

„Myslím si, že budem zvolená za prezidentku Venezuely, prvú ženu prezidentku, keď príde správny čas,“ povedala Machadová v televízii Fox News po štvrtkovom stretnutí s Trumpom vo Washingtone. Jej vyjadrenie odvysielali v piatok.

María Corina Machadová
Na snímke María Corina Machadová / Foto: SITA/AP-Stian Lysberg Solum/NTB Scanpix, Pool Photo via AP
17:25

Trump vyhlásil, že môže zaviesť clá proti krajinám, ktoré nesúhlasia s postojom USA voči Grónsku.

„Môžem zaviesť clá proti krajinám, ktoré nesúhlasia s nárokmi USA na Grónsko, pretože Grónsko potrebujeme pre národnú bezpečnosť. Takže to môžem urobiť,“ uviedol americký prezident v súvislosti s clami na dovoz farmaceutických výrobkov z EÚ.

17:20

.

Google rozposiela deťom návod, ako obísť rodičovskú kontrolu

Google obchádza britskú a americkú legislatívu a deťom poskytuje návod, ako obísť rodičovskú kontrolu

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Európski diplomati sa boja „pasce zo strany Putina a Trumpa”

Urýchlené pristúpenie Ukrajiny k EÚ je „pasca zo strany Putina a Trumpa“, domnievajú sa európski diplomati, s ktorými rokovala Financial…

16. 01. 2026 | | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | | 2 min. čítania | 0 komentárov

Európsky plán, slovenský problém

Jeden rámec pre 27 príčin: Slovensko potrebuje viac bytov, stabilný nájom a viac ciest k bývaniu, nie ďalšie schémy

16. 01. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov

Trump odkladá útok na Irán. Chystá tajný plán

Trump odkladá útok na Irán, aby mohol dôkladnejšie naplánovať ofenzívu, informuje korešpondent Axios Barak Ravid s odvolaním sa na zdroje

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Premiér sa na Floride v sobotu stretne s Trumpom

Premiér SR Robert Fico sa v rámci svojej pracovnej návštevy v USA stretne aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom

16. 01. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Marek Brna

Anton Čapkovič

Ivan Štubňa

René Pavlík

Michal Durila

Marek Horňanský psychológ

.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov