NAŽIVO

V Žiline sa bude vo štvrtok konať veľtrh Kariéra Expo, ktorý organizuje portál Kariéra.sk pre všetkých záujemcov o prácu a osobný rozvoj. Návštevníci môžu osobne spoznať potenciálnych zamestnávateľov, zúčastniť sa na odborných prednáškach a odhaliť svoje silné stránky. Súčasťou podujatia sú aj praktické konzultácie životopisov či testovanie jazykových a IT zručností pod dohľadom špecialistov.

09:04

Ruské sily vo štvrtok nepoľavili v útokoch na juhovýchodnú časť Ukrajiny. Bilancia ostreľovania Záporožskej oblasti nateraz predstavuje jedného mŕtveho a štyroch zranených, uviedol gubernátor Ivan Fedorov.

08:56

Ranné obchodovanie s ropou sa vo štvrtok nieslo v znamení rastu, čím trh reagoval na stredajší prepad cien. Hlavným motorom nepokoja zostáva otázne trvanie prímeria s Iránom. Kritickým bodom je naďalej Hormuzský prieliv, ktorého uzavretie pre väčšinu nákladných lodí naďalej obmedzuje globálny tok ropy a zemného plynu.

08:33

Ukrajinský parlament odhlasoval zákon, ktorý má uľahčiť prúdenie domácej produkcie do EÚ. Novinka sa zameriava na zvýšenie dôvery v národný systém kontroly kvality výrobkov. Informáciu priniesol denník Le Monde s odvolaním sa na parlamentné zdroje, správu sprostredkovala TASR.

08:31

Generálny tajomník OSN António Guterres vyjadril znepokojenie nad izraelskými útokmi v Libanone, ktoré podľa neho ohrozujú citlivú dohodu o prímerí medzi Spojenými štátmi a Iránom. Guterres zdôraznil potrebu bezodkladného ukončenia nepriateľských akcií.

08:30

Prípad bývalého honduraského prezidenta Juana Orlanda Hernándeza naberá na obrátkach. Americký odvolací súd v stredu rozhodol o zrušení rozsudku, podľa ktorého bol niekdajší najvyšší predstaviteľ latinskoamerickej krajiny vinný z rozsiahleho pašovania drog. O čerstvom vývoji v kauze informovala jeho manželka, pričom správu neskôr potvrdila agentúra AFP.

08:27

Bielorusko plánuje otvoriť svoje diplomatické zastupiteľstvo v Severnej Kórei najneskôr do 1. augusta. Podľa bieloruskej štátnej agentúry BelTA je tento krok výsledkom dohôd, ktoré boli uzavreté počas marcovej návštevy prezidenta Alexandra Lukašenka v Pchjongjangu.

07:32

Prímerie medzi Iránom, USA a Izraelom podľa Rezu Pahlavího nerieši vnútropolitickú neslobodu Iráncov. Syn zvrhnutého šacha v stredu pre stanicu LCI uviedol, že cieľom ľudu zostáva zvrhnutie teokratického režimu. Informáciu priniesla TASR s odvolaním sa na AFP.

07:30

Jasveen Sanghovú, v médiách známu pod prezývkou „ketamínová kráľovná“, odsúdili v stredu na 15 rokov a tri mesiace väzenia. Súd uznal Sanghovú vinnou z predaja ketamínu hercovi Matthewovi Perrymu, ktorého smrť bola priamym dôsledkom užitia tejto látky.

07:27

Tanzánska prezidentka Samia Suluhu Hassanová v stredu nariadila vládnym činiteľom, aby pri oficiálnych cestách využívali spoločnú dopravu autobusom. Týmto úsporným opatrením chce krajina znížiť spotrebu pohonných hmôt v čase energetickej krízy vyvolanej konfliktom na Blízkom východe. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

07:26

Libanonské hnutie Hizballáh vo štvrtok potvrdilo, že stojí za raketovými útokmi cielenými na severnú časť Izraela. Podľa oficiálneho vyhlásenia skupiny ide o odvetu za údajné porušovanie prímeria zo strany izraelskej armády. O vývoji situácie informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP a denník The Times of Israel (TOI).

07:23

V snahe minimalizovať riziká spojené s námornými mínami vypracoval Irán pre Hormuzský prieliv nové navigačné mapy. Alternatívne trasy majú lodiam umožniť bezpečný prejazd touto kľúčovou námornou tepnou. Správu, ktorú pôvodne priniesli tamojšie médiá, prebrali agentúry AFP a Reuters.

07:15

Po uzavretí prímeria medzi USA a Iránom Izrael pristúpil k uvoľňovaniu bezpečnostných opatrení. Podľa agentúry AFP sa zmeny dotknú fungovania škôl, letísk aj pravidiel pre verejné zhromaždenia. Súčasťou nových usmernení je aj opätovné otvorenie svätých miest v Jeruzaleme.

07:07

V Turecku prebehla rozsiahla razia, počas ktorej bezpečnostné zložky zadržali takmer 200 podozrivých. Operácia je reakciou na predchádzajúci útok a prestrelku pred izraelským konzulátom v Istanbule. Informáciu o zatýkaní potvrdil minister spravodlivosti Akin Gürlek, odvolávajúc sa na agentúru AFP.

07:04

Donald Trump na sociálnej sieti uviedol, že aj naďalej zostane americké vojenské vybavenie aj personál na Blízkom východe na svojich miestach.

 

07:01

Na juhozápade Turecka došlo k zrážke domiešavača betónu a minibusus. Podľa dostupných informácií o život prišlo najmenej šesť ľudí.

06:53

Po oznámení prímeria medzi USA a Iránom začína viacero krajín otvárať svoj vzdušný priestor. Tento krok už vykonala Sýria, Irak, Izrael i Bahrajn.

06:38

Viceprezident J. D. Vance povedie tím na sobotňajšom rokovaní s Iránom v pakistanskom Islamabade.

„Trump vysiela tento víkend do Islamabadu na rokovania svoj vyjednávací tím vedený viceprezidentom Spojených štátov J. D. Vanceom, osobitným vyslancom Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom,“ oznámila hovorkyňa Bieleho domu Leavittová.

06:33
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Andrej Fursov: Kedy príde posledný deň Európy?

Praha 17. augusta 2018 (HSP/Foto:sscreenshot YouTube)

 

Známy historik Andej Fursov rozpráva o tom, ako sa zmenilo Nemecko za posledných 75 rokov. Aké mýty obklopujú neoliberálne reformy, a k akému výsledku skutočne viedli. Ako bol reformovaný vzdelávací systém spočiatku v Nemecku a potom aj v celej Európe. Prečo sa ako spoločný presadzoval v Európe anglický jazyk. V akom stave je postzápadná humanitárna veda, či je schopná nájsť východisko z hlbokej civilizačnej krízy. Ako môže klanovo oligarchistický systém v Rusku zmeniť krajinu v chiméru … Ako na Nemecko pôsobia moderné technológie manipulácie, podmieľania spoločenských štruktúr, teda technológie vypracované už po 2. svetovej vojne?

Začnime výsledkom: v druhej polovici apríla vyšiel v týždenníku Economist materiál venovaný Nemecku. V redakčnom článku vychvaľovali politiku Merkelovej, najmä politiku otvorených dverí vo vzťahu k migrantom – najmä formovanie inkluzívnejšej identity ako je etnická a nacionálna – teda vymieňanie etnickej identity. Ďalej potom jej rozšírenie na tých, ktorí nemajú medzi svojimi predkami Nemcov, rozvoj vyváženej rodovej kultúry, a veselo sa konštatuje, že počet pracujúcich žien stúpol za posledných 15 rokov z 58 na 70 %. Nemci sa začali viac rozvádzať, menej uzatvárať manželstvá a boli povolené homosexuálne manželstvá … To všetko je považované za pozitívum.

Ak to všetko preložíme do zrozumiteľnej reči, tak ide o postupné rozbíjanie rodiny. V podmienkach zosilnenia neoliberálneho vykorisťovania je stále viac žien nútených v záujme záchrany rodinného rozpočtu pracovať, rozbíja sa nemecká identita. The Economist nadšene konštatuje, že Nemecko stráca etnickú homogenitu, mení sa vo vriaci kotol. Inými slovami: Stráca národno-kultúrnu celistvosť. Pokiaľ ide o „vriaci kotol“, ten sa nekonal ani v USA, a tým menej v Európe. The Economist sa ďalej rozplýva nad tým, že multietnicita Nemecka sa jasne odráža aj v politickom živote aj v športe, o.i. aj vo futbale. V roku 2009 poslanci parlamentu s migrantskym pôvodom predstavovali 3 %, v roku 2017 už 9 %, hoci reálne, ako píše týždenník, by reprezentatívne číslo malo byť 23 %, pretože práve takéto percento občanov nemá nemecké korene.

Ak v roku 1990, kedy sa Nemci stali majstrami sveta, píšu Times, boli v nemeckej reprezentácii len nemecké, alebo poľsko-nemecké priezviská, tak na majstrovstvách Európy v roku 2016 tam boli hráči pôvodom z Ghany, Poľska, Senegalu a Španielska.

.

Teraz, keď sa Nemecko mení v krajinu imigrantov, a keď sa už prakticky nikto neodváži opakovať vetu veterána CDU Alfréda Draeggera, ktorú predniesol v roku 1982, že „… návrat cudzincov – gastarbeitrov domov, musí byť pravidlom a nie výnimkou“, sa mení aj sám pojem „Vlasť“. A je príznačné, že podľa informácií Economist na vrchole migračnej krízy Merkelová objednala symbolickú mapu, na ktorej hranice Nemecka zahŕňajú Severnú Afriku, Ukrajinu a Turecko – nie ako symbol expanzie, ale naopak pripravenosti Nemecka k prijatiu utečencov z tejto zóny, a že Nemecko pôsobí na tieto zóny stabilizačne.

Cielené „vykastrovanie“ Nemecka?

V tejto súvislosti si spomínam na vetu W. Churchilla z roku 1940, že Veľká Británia nebojuje proti Hitlerovi, a dokonca ani proti nacionálnemu socializmu, ale proti nemeckému duchu, duchu Schillerovmu, aby sa už nikdy neobrodil.

Ak sa pozrieme na plány Anglosasov, ako naložiť s Nemcami po víťazstve vo vojne, a ak ich porovnáme s tým, čo sa deje nielen s Nemeckom, ale aj s Európou, tak presvitá zreteľná línia od oných plánov k tomu, čo sa deje v Európe – v rokoch 1940-1941 novinár Kaufmann z denníka Jewish Chronical zoznamuje jedného z najbližších Rooseveltových spolupracovníkov Rosemanna s knihou „Nemecko musí zahynúť“. V nej navrhoval rozdelenie Nemecka medzi 5 krajín a prevedenie sterilizácie nemeckých mužov a žien – po 25 ľudí na lekára denne, počas 32 mesiacov a tak mali byť sterilizovaní všetci Nemci a za 60 rokov mal nemecký národ zmiznúť. Ten článok bol v USA široko diskutovaný. Dôležité ale je, že v roku 1944 prezident Roosevelt povedal ministrovi financií Morgenthauovi: „… musíme buď vykastrovať všetko nemecké obyvateľstvo, alebo s nimi zaobchádzať tak, aby neboli schopní privádzať na svet ľudí schopných pokračovať a vyvádzať rovnaké veci“. Dokonca ani nacisti vo vzťahu k ruskému národu o totálnej kastrácii nehovorili.

Objavili sa návrhy veľmi zaujímavé v kontexte s dnešnou krízou – zmeniť dedičnosť Nemcov cestou vyvezenia nemeckých mužov z Nemecka a núteného spájania nemeckých žien so spojeneckými vojakmi a dovezenými migrantmi … V roku 1944 Roosevelt, Churchill a Morgenthau prerokovali plán posledne menovaného, ​​podľa ktorého malo byť Nemecko podrobené násilnej aprovizácii, počet jeho obyvateľov sa mal znížiť na 25 miliónov, pričom podstatná časť obyvateľstva mala byť fyzicky likvidovaná. Informácia o tomto pláne nejako unikla do nemeckých masmédií, čo vyvolalo v Nemecku veľké rrozhorčenie a Angloameričania od tohto plánu oficiálne ustúpili. V skutočnosti ale Američania plánovali čosi podobné. Svedčí o tom brožúra istého Nietzera, predsedu charitatívnej organizácie židovských emigrantov, pod názvom „Čo máme robiť s Nemeckom?“, ktorá bola koncom vojny v desaťtisícoch exemplárov šírená medzi americkými vojakmi. Nietzer navrhoval zničenie nemeckého priemyslu, previesť pod kontrolu spojencov jeho školský systém, aby od útleho veku vychovával obyvateľa spôsobom vyhovujúcim Američanom.

.

Angloameričania vtedy vychádzali z teórie kolektívnej viny (ktorú ako prvý uplatnili sami nacisti voči Židom). V skutočnosti žiadna kolektívna vina neexistuje – vždy sa týka konkrétnej osobnosti. Kolektívna vina je nonsens, ktorý sa rodí v chorom mozgu. U nás, mimochodom, sú tiež vyvrheli, ktorí majú za to, že napríklad bombardovanie Drážďan bol trest za kolektívnu vinu nemeckého národa. Mimochodom – v porovnaní s tým, čo plánovali Anglosasi, bol prístup Stalina v štýle „Hitlerovia prichádzajú a odchádzajú, ale nemecký národ zostáva“ jednoducho vrcholom humanizmu. Stojí za to pripomenúť, že práve Stalin zabránil rozčleneniu Nemecka na mnoho častí, takže spojenci nedokázali výrazne znížiť počet obyvateľov Nemecka, hoci v prvých povojnových rokoch (Nemci o tom neradi hovoria v súvislosti s Anglosasmi) zomrelo v dôsledku hladu okolo 3 miliónov ľudí.

To ale nie je to hlavné. V poslednom roku vojny sa Anglosasi snažili barbarským bombardovaním veľkých miest spôsobiť čo najväčšiu škodu obyvateľstvu a jeho priemyslu. My stále hovoríme o Hirošime a Nagasaki – iste, to sú vojnové zločiny Američanov a zločiny proti ľudskosti. Ale to, čo anglosaskí spojenci vykonali s nemeckými civilistami … Na Drážďany zhodili 1.478 ton trhavých bômb a 1.082 ton bômb zápalných, takže zahynulo (predovšetkým bolo zaživa upálených) medzi 135 tisíc až 250 tisíc ľudí (presné číslo nie je známe), a toto mesto nebolo zďaleka jediným totálne zničeným mestom. V porovnaní s tým, počet obetí atómového bombardovania Hirošimy bol 72 tisíc. Avšak atómové bombardovanie bolo predovšetkým výstrahou Sovietskemu zväzu o tom, čo Američania dokážu …

Anglosasi počas 2. svetovej vojny vypracovali rad opatrení na dosiahnutie zmeny mentality, až po dedičnosť, kultúrno-historického kódu správania Nemcov, prostriedkami totálneho psychického potlačenia so zaistením komplexu kolektívnej viny (nie však voči Rusom, ktorých Nemci zlikvidovali obrovské množstvo podľa plánu Ost), zriadením kontroly školstva a univerzitného vzdelania i spoločenskými vedami, čo bolo vykonané hneď po vojne. To všetko bolo obsahom tzv. „Kanzlerakte“ podpísaného 21. mája 1949, ktorý bol podmienkou ďalšieho rozvoja SRN. Dokument ďalej obsahoval o.i. výber kancelára Spojenými štátmi, rovnako tak i americké korigovanie nemeckej zahraničnej politiky. Niektorí sa pýtajú, či dokument je mystifikáciou, alebo nie. Ja na to odpovedám slovami Herberta Wellsa koncom tridsiatych rokov na tému tzv. „Protokolov sionských mudrcov“ – či sú podvrhom alebo nie: A nie je to jedno? – rovnako všetko dopadlo tak, ako je tam napísané …

Duchovná kastrácia Nemcov

Bola vytvorená kryptokolónia, ktorej hlavným cieľom bola duchovná kastrácia Nemcov. Takže dnes máme tretiu generáciu Nemcov, žijúcich v týchto podmienkach. Jediní, kto obrázok kazí, sú Nemci pôvodom z bývalej NDR, ktorí sú oveľa slobodnejší.

.

Obama v roku 2012 pri svojej návšteve Európy vyhlásil, že 21. storočie bude storočím formovania nových národov a o niečo neskôr sa Merkelová vyjadrila v tom zmysle, že v polovici 21. storočia nebudú žiadni Nemci, ale Celoevropania. V 80. a 90. rokoch proti Európanom zafungovalo to, čo bolo koncom 2. svetovej vojny plánované len pre Nemcov na 50. až 70. roky. Nemecko prijíma viac utečencov než všetky ostatné európske krajiny dohromady. Takže sa Nemecko opäť stalo poľom pre experiment sociálneho inžinierstva.

Skoro tisíc rokov bola Európa franko-nemecká, avšak posledných 200 rokov sa stala anglosaskou. A v roku 1945 dosiahli Anglosasi s pomocou ZSSR víťazstvo nielen nad Nemcami, ale aj nad Európou. Presnejšie povedané – využili nášho víťazstva, otvorili druhý front, a primkli sa k nášmu víťazstvu.

Migranti a multikulturalizmus, to je veľmi silný prostriedok na realizáciu procesov globalizácie. Zaujímavá je aj otázka, ktorý jazyk sa stane univerzálnym. Teda spriemerovaného šedého obyvateľstva – a podľa J. Attaliho – dokonca jednopohlavného. Aký teda jazyk? – samozrejme anglický. Poľský emigrant vo Švédsku Radziecki hovorí, že v multikultúrnej spoločnosti nemôže byť ani švédsky, ani poľský ani žiadny iný jazyk tie všetky musia byť nahradené anglickým. Nevysvetlil, pravda, čo sa silnejúcim španielskym, arabským, alebo čínskym jazykom. Zaujímala ho len Európa a situácia Európanov, pričom sa jedná o chimerickú spoločnosť – viď. tvrdenie časopisu The Economist o tom, že podľa percentuálneho podielu na obyvateľstve by osobám s nenemeckým koreňmi malo patriť 23 % miest v Bundestagu. Takže máme pred sebou realizáciu Kallergiho plánu Európy regiónov z dvadsiatych rokov, že obyvateľstvo musí byť zmiešané, bez nacionálnej identity, kde vedúcu úlohu mali hrať Židia. Nie náhodou sa mu dostalo silnej podpory židovských organizácií, rodín Rothschildovcov a Walburgovcov. Dnes vidím, že sa mažú rozdiely v identite a tradícii – a to dokonca na úrovni v Európe vládnucich kráľovských rodín. Ako poznamenávajú mnohí európski bádatelia, všetci vedia, že sa Európania nemôžu stať Arabmi, Indmi alebo Číňanmi – ale bohvieprečo si myslí, že oni sa Európanmi stať môžu … Preto sa Západná Európa mení v jediné miesto na Zemi, ktoré patrí všetkým, ale Európanom samým až v poslednom rade. Európa sa teda mení v Utópiu – presne v duchu gréckeho významu tohto slova – miesto, ktoré neexistuje.

Pokus o niečo podobné proti Rusku

Mimochodom, v 90. rokoch a po nich, sa „kolektívny Západ“ a jeho miestni poskoci pokúšali použiť na Rusov rovnaké metódy, ako po 2. svetovej vojne na Nemecko – u vedomie toho, že Rusko kapitulovalo v studenej vojne a musí sa už len kajať. Pamätáte si, koľko bolo výziev z radov našej liberalistickej partie, že sa my Rusi máme kajať (za stalinský režim, za samoderžavie, pakt Ribbentrop-Molotov, za komunizmus) – teda kajať sa za to, že sme Rusi, a pokračujú v tom dodnes … Teda vypracovať komplex historickej viny, sovietofobia sa následne rýchlo mení v to, čím je dnes – v rusofóbiou.

Okrem toho predovšetkým Gaidarová banda *) v 90. rokoch silne rozdúchavala otázku migrantov.

U nás je dnes skutočne veľmi veľa migrantov a mnohí hovoria, že je ich tu rovnako ako v Európe. U nás si ale pred migrantmi nekľakáme, ako v Európe, nehovoríme ako Švédi, že kultúra migrantov je vyššie než naša. Iste, migranti tú zarábajú milióny a vyvážajú ich – ale vytvárajú tú miliardové hodnoty. Iná vec je, že si tieto hodnoty prisvojuje oligarchická vrchnosť – ale to, že tú migrantom nikdy nebude dovolené správať sa ako v Európe, to je úplne jasné – a je o tom mnoho príkladov a udalostí, ako nekompromisne sa verejnosť k takýmto ignorantom chová.

Čo ale spôsobuje problémy, to je politika riadeného ohlupovania obyvateľstva cestou reforiem školského a vzdelávacieho systému – odpor voči tomu je ale dostatočne silný.

Pokiaľ ide o Európu, domnievam sa, že má pravdu francúzsky filozof Chantal Delsol, keď prirovnal dnešného Európana k padlému Ikarovi, ak by prežil, teda k invalidovi. Pričom, ako dodáva, tá invalidita a rozvrat je v hlavách. Pričom vzdanie sa vnímania pravdy a historickej pamäte, je zámenou toho všetkého post-pravdou, ako píše Davis v knižke vydanej tento rok „Post-pravda, alebo hovno, ktoré dobylo svet“ …

Je mi úprimne ľúto Európy, ktorá stále viac pripomína zmietajúcu sa muchu, chytenú v pavúčej sieti. V mojom detstve v 60. rokoch bola Európa iná, a to, že sa prudko rúti do priepasti, sa mi nepáči. Ešte viac sa mi ale nepáči, že ľudia, ktorí sa tam rútia, sa nás pokúšaju učiť, ako žiť. Takže rozsudok smrti nad Európou vykonávajú Európania sami. Ale keď vidím Macrona, Merkelovú, Hollanda – to najskôr nie sú ani Európania, ale pokorní kozmopoliti, hlboko sa skláňajúci pred Amerikou, ktorá im ale v osobe Trumpa uštedruje veľký kopanec, a oni nevedia, čo robiť. Ukazuje sa, že 21. storočie je nad sily bieleho človeka Európy. Medzi začiatkom evakuácie rímskych légií a faktickým zrútením Ríše rímskej ubehlo okolo 300 rokov. Čas dnes ale ubieha rýchlejšie – od doby odchodu Európanov z kolónií v 50. – 60. rokoch, tak neubehlo viac ako 60 rokov a kolonizátori sa nachádzajú tam, kde boli predtým kolonizovaní.

.

Spengler napísal, že 21. storočie bude pre Európu posledné – vyzerá to tak, že mal pravdu. Západ sa mení v post-Západ a je iba jedna spoločnosť, ktorá si pod Západ nikdy neľahla a počas 400 rokov vytvorila vlastnú európsku kultúru alternatívnu Západu – Rusko. My máme Dostojevského a Tolstého, oni Goetheho, my Puškina, oni majú Dickensa a Balzaca. Je potrebné si uvedomiť, že boj o Európsku civilizáciu a jej hodnoty je jednou z úloh Ruska. Je ale treba mať na pamäti, že je potrebné bojovať o hodnoty a nie o záujmy. Dôležité je, aby sa pred tvárou post-Európy neocitlo post-Rusko …

*) Jegor Gajdar (1956-2009) – popredný ruský liberál a reformátor, spoluautor a horlivý prosadzovateľ neslávne známych postsovietskych reforiem; za prezidentovania Borisa Jeľcina krátko a nie veľmi úspešne vo vrcholnej politike: 2 mesiace minister financií a 9 mesiacov 1. vicepremiér vlády RF.

Rozhovor s Andrejom Fursovom si môžete pozrieť tu.

https://www.youtube.com/watch?time_continue=2348&v=QiVip_32yio

 

.

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Slováci začínajú šetriť aj na potravinách, maloobchod je pod tlakom , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


„Ako buldog, ktorý bojuje za svoju kosť.“ Už aj Ukrajina pripúšťa, že Orbán môže vyhrať voľby

Riaditeľ Inštitútu svetovej politiky so sídlom v Kyjeve pripustil, že dlhoročný maďarský premiér Viktor Orbán by v nedeľu mohol vyhrať…

09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Slovensko potvrdilo podporu Čiernej Hore v jej európskej integrácii

Slovenská republika je naďalej odhodlaná podporovať úsilie Čiernej Hory pri jej integrácii do Európskej únie a zdieľať s ňou vlastné…

09. 04. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Jedna chyba môže pripraviť o peniaze rodičov aj neziskovky

Finančná správa upozorňuje na čoraz častejšie chyby, ktoré daňovníci robia pri poukazovaní podielu zo zaplatenej dane. Ide o mechanizmus, ktorý…

09. 04. 2026 | Ekonomika | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Ekonomika | 3 min. čítania | 0 komentárov

Patriarcha Bartolomej: Kristovo vzkriesenie je prísľubom nového života

Ekumenický patriarcha Bartolomej v súvislosti s blížiacimi sa veľkonočnými sviatkami, ktoré tento rok podľa juliánskeho kalendára pripadajú na nedeľu 12.…

09. 04. 2026 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov

Bratislava sa poskladala na terénnu sociálnu službu Iniciatívy Inakosť. „Kde sme sa to dostali?,“ pýta sa Heredoš

V čase najvyššieho zadlženia nášho hlavného mesta si Bratislava vedená primátorom Matúšom Vallom našla desaťtisíce eur na to, aby zafinancovala preddavok…

09. 04. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov


.
.

.

Blogy

Anton Čapkovič

Miroslav Iliaš

Gustáv Murín

Miroslav Urban

Ivan Štubňa

Milan Šupa

.
.

Európski úradníci volajú po reforme diplomacie a obmedzení práva veta. Čo na to naša vláda?

Od financovania Ukrajiny až po Irán a Rusko – opakovaná paralýza opäť rozpaľuje spor o právo veta v EÚ, píše denník…

09. 04. 2026 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov

.

„Ako buldog, ktorý bojuje za svoju kosť.“ Už aj Ukrajina pripúšťa, že Orbán môže vyhrať voľby

Riaditeľ Inštitútu svetovej politiky so sídlom v Kyjeve pripustil, že dlhoročný maďarský premiér Viktor Orbán by v nedeľu mohol vyhrať…

09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Bratislava sa poskladala na terénnu sociálnu službu Iniciatívy Inakosť. „Kde sme sa to dostali?,“ pýta sa Heredoš

V čase najvyššieho zadlženia nášho hlavného mesta si Bratislava vedená primátorom Matúšom Vallom našla desaťtisíce eur na to, aby zafinancovala preddavok…

09. 04. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

„NATO „nebolo po boku USA, keď to potrebovali, a nebude ani v prípade, že to bude opäť potrebné“

Trump vyhlásil, že NATO „nebolo po boku USA, keď to potrebovali, a nebude ani v prípade, že to bude opäť…

09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Čo celé dianie vo svete znamená pre Slovensko?

Svetové mocnosti, vrátane USA, si musia uvedomiť, že všetko má svoje hranice. Vyhrážky a bombardovanie namiesto dialógu zlyhali. Je čas…

09. 04. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
.

Temné storočie – Zlomové obdobia slovenských dejín

Slovenské dejiny sú mimoriadne príťažlivé, poučné, zábavné, dynamické, tragické, zároveň však inšpirujúce, len ich treba spoznať. Kniha približuje dramatické a…

09. 04. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov

„Politická pomsta“? Rumunská televízia bola zrušená po spochybnení výsledkov prezidentských volieb

Rumunskej spravodajskej televízii, ktorá opakovane spochybňovala zrušenie vlaňajších prezidentských volieb a podporovala kandidáta Călina Georgesca, bola kvôli pomerne chabému dôvodu…

09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Vance: Medzi USA a Iránom existuje „opodstatnené nedorozumenie“

Viceprezident USA J. D. Vance vyhlásil, že medzi USA a Iránom existuje „opodstatnené nedorozumenie“ a že Washington nedal Teheránu žiadne…

09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Zelenskyj opäť navrhol Putinovi stretnutie a uviedol možné miesto konania

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť navrhol ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi stretnutie a uviedol možné miesto konania

09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Mikroodvod pre SZČO založil požiar. Poslanci ho teraz hasia

Konsolidačný balík zrušil starú príjmovú brzdu pre vznik poistenia SZČO. Poslanecká novela teraz vracia výnimku pre tých, ktorým by po…

09. 04. 2026 | Komentáre | 7 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Komentáre | 7 min. čítania | 0 komentárov

NAŽIVO o dianí na Blízkom východe

V tomto článku aj dnes pokrývame vojnový konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol v sobotu útokom Spojených štátov amerických a…

09. 04. 2026 | Aktualizované 09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Aktualizované 09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Povstanie robotov? Peking ide v súboji s Washingtonom ako píla

Preteky v zbrojení, preteky v dobývaní vesmíru, preteky vo vývoji AI. Súperenie veľmocí v rôznych sférach života nemá konca. Sovietsky…

09. 04. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

Trump navrhuje Iránu spoločne spravovať Hormuzský prieliv

„Uvažujeme o tom v rámci spoločného podniku. Je to spôsob, ako zabezpečiť bezpečnosť – vrátane ochrany pred mnohými inými ľuďmi.…

09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Vyhliadky na prímerie sa rúcajú ešte pred rokovaniami

Prímerie nie je možné, keďže USA porušili 3 z 10 bodov prílohy ešte pred začiatkom rokovaní, vyhlásil predseda iránskeho parlamentu…

09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

09. 04. 2026 | Aktualizované 09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Aktualizované 09. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Basilejský koncil…

Slíbil jsem, že pokud Trump couvne, nebudu se mu za to posmívat, protože nám tím zachránil životní úroveň. Takže, Donalde,…

09. 04. 2026 | Česky | 7 min. čítania | 0 komentárov
09. 04. 2026 | Česky | 7 min. čítania | 0 komentárov

Iránsky minister zahraničných veci upozornil pakistanských sprostredkovateľov na porušovanie prímeria

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí v stredu upozornil pakistanských sprostredkovateľov na „porušovanie prímeria“ zo strany Izraela. Teherán zároveň varoval,…

08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.


Kľúčové sporné body plánovaných rokovaní medzi USA a Iránom

Spojené štáty a Irán plánujú v piatok začať rokovania v Pakistane s cieľom dosiahnuť dlhodobú dohodu prímeria, no zostávajú zásadné…

08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Obrovská smola Hancka. Vážne sa zranil v úvode šlágra Ligy majstrov

Atlético Madrid si poradilo v sledovanom štvrťfinálovom zápase Ligy majstrov UEFA s FC Barcelona 2:0, pričom sa hralo na slávnom štadióne…

09. 04. 2026 | 0 komentárov

NAŽIVO o dianí na Blízkom východe – Izrael nedodržal prímerie a brutálne zaútočil v Libanone. Vojna pokračuje

V tomto článku aj dnes pokrývame vojnový konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol v sobotu útokom Spojených štátov amerických a…

08. 04. 2026 | Aktualizované 08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 11 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Aktualizované 08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 11 min. čítania | 0 komentárov

Trump: Libanon nebol zahrnutý do dohody o prímerí

Trump vyhlásil, že Libanon, na ktorý zaútočil Izrael, nebol zahrnutý do dohody o prímerí s Iránom kvôli konaniu „Hizballáhu“

08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

"Som silná žena..." Lela prehovorila, ako sa jej darí po odchode od Karlosa Vémolu

Slovenská modelka a influencerka Lela Vémola zažíva prvé dni sama s tromi deťmi v novom byte po odchode z haciendy…

09. 04. 2026 | 0 komentárov

Toto vás môže zachrániť

Zábavná a cenná príručka na zlepšenie zdravia, ktorá búra mýty. Knihu nájdete tu

08. 04. 2026 | Kultúra | 1 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Kultúra | 1 min. čítania | 0 komentárov

Suezský prieplav v roku 1956 a Hormuzský prieliv v roku 2026: do akej miery sú si tieto krízové situácie podobné?

USA, 9. apríl 2026 - Sú to náznaky blížiaceho sa konca Pax Americana?   Pred takmer 70 rokmi vypukla na…

09. 04. 2026 | 0 komentárov

Trump žiada koniec obohacovania iránskeho uránu, USA chcú odstrániť jadrový materiál

Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že Irán už nebude obohacovať urán a že Spojené štáty budú spolupracovať s…

08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Prezident CAF zavítal do Senegalu. V Dakare chce posilniť myšlienku spolupráce na rozvoji afrického futbalu

Prezident Konfederácie afrického futbalu Patrice Motsepe v stredu navštívil senegalský Dakar, stalo sa to takmer mesiac po prekvapujúcom rozhodnutí organizácie…

09. 04. 2026 | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny: V ruských plánoch sa prvýkrát objavuje vytvorenie nárazníkovej zóny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

08. 04. 2026 | Aktualizované 08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Aktualizované 08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Po dohode medzi USA a Iránom preplávali Hormuzským prielivom prvé lode

Dve lode preplávali v stredu Hormuzským prielivom po tom, čo Irán súhlasil s jeho opätovným otvorením v rámci prímeria so…

08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Na fronte sa objavila „absolútna zbraň“: ako funguje nový stíhač dronov „Jolka“?

Rusko, 9. apríl 2026 - Tohto zabijaka dronov „Jolku“ predstavuje vojnový dopisovateľ Dmitrij Stešin a partnerom mu je aj operátor…

09. 04. 2026 | 0 komentárov

.

NAŽIVO

V Žiline sa bude vo štvrtok konať veľtrh Kariéra Expo, ktorý organizuje portál Kariéra.sk pre všetkých záujemcov o prácu a osobný rozvoj. Návštevníci môžu osobne spoznať potenciálnych zamestnávateľov, zúčastniť sa na odborných prednáškach a odhaliť svoje silné stránky. Súčasťou podujatia sú aj praktické konzultácie životopisov či testovanie jazykových a IT zručností pod dohľadom špecialistov.

09:04

Ruské sily vo štvrtok nepoľavili v útokoch na juhovýchodnú časť Ukrajiny. Bilancia ostreľovania Záporožskej oblasti nateraz predstavuje jedného mŕtveho a štyroch zranených, uviedol gubernátor Ivan Fedorov.

08:56

Ranné obchodovanie s ropou sa vo štvrtok nieslo v znamení rastu, čím trh reagoval na stredajší prepad cien. Hlavným motorom nepokoja zostáva otázne trvanie prímeria s Iránom. Kritickým bodom je naďalej Hormuzský prieliv, ktorého uzavretie pre väčšinu nákladných lodí naďalej obmedzuje globálny tok ropy a zemného plynu.

08:33

Ukrajinský parlament odhlasoval zákon, ktorý má uľahčiť prúdenie domácej produkcie do EÚ. Novinka sa zameriava na zvýšenie dôvery v národný systém kontroly kvality výrobkov. Informáciu priniesol denník Le Monde s odvolaním sa na parlamentné zdroje, správu sprostredkovala TASR.

08:31

.

„Heló, čau, čókolom“ a Orbán ako pouličný bitkár. Maďari bojujú do poslednej chvíle

Päť dní pred voľbami v Maďarsku zorganizoval najväčší opozičný kandidát Péter Magyar veľkú demonštráciu v meste Vacov . Predviedol politickú…

08. 04. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

15 prípadov, kedy kúpený dom priniesol nepríjemné prekvapenia

Dom je pre mnohých symbolom bezpečia, stability a splneného sna, no realita môže byť niekedy úplne iná. Kúpa nehnuteľnosti patrí…

09. 04. 2026 | 0 komentárov

Ruský LNG láme rekordy. Európa dováža, ako nikdy predtým

V marci doviezla Európska únia toľko ruského LNG ako nikdy predtým – a to aj napriek tomu, že sa členské štáty…

08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Stolička, ktorú si vyberieš o tebe prezradí viac, ako si myslíš

Stolička, ktorú si intuitívne vyberieš, môže veľa prezradiť o tvojom správaní v spoločnosti. Stolička v tomto teste symbolizuje tvoje nevedomé…

09. 04. 2026 | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Vance kritizoval Zelenského za vyhrážky voči Orbánovi

„Absurdné, neprijateľné, škandalózne“

08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Kéry primátora Nitry Hattasa nešetril: „História nie je plastelína!“

Predseda Zahraničného výboru NR SR a poslanec Marián Kéry ostro skritizoval nitrianskeho primátora Mareka Hattasa, ktorý počas oficiálnych osláv výročia oslobodenia…

08. 04. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
08. 04. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Anton Čapkovič

Miroslav Iliaš

Gustáv Murín

Miroslav Urban

Ivan Štubňa

Milan Šupa

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov