NAŽIVO

Slovenská lukostrelkyňa Denisa Hurban Baránková zomrela v pondelok 22. júna vo veku 24 rokov po tragickej udalosti, ktorá sa stala na parkovisku pred panelákom v bratislavskej Petržalke. Televízia Markíza ozrejmila, že auto malo naraziť do dvoch osôb – 11-ročného dievčaťa a 24-ročnej ženy.

Včera 20:19

Belgicko vydalo víza delegácii Talibanu, aby sa mohli v Bruseli zúčastniť na stretnutí s Európskou komisiou o migrácii.

Včera 20:01

Rozvojový program OSN a libanonské Národné centrum pre vedecký výskum uviedli, že škody na budovách v Libanone sa v dôsledku vojny medzi Izraelom a Hizballáho, odhadujú na približne 1,38 miliardy dolárov.

Včera 19:45

Na Taiwane začala armáda päťdňové vojenské cvičenia. Rezort národnej obrany uviedol, že cvičenie je súčasťou jeho ročného výcvikového plánu.

Včera 19:32

Ursula von der Leyenová uviedla, že Moldavsku sa podarilo dokončiť 93 % reforiem dohodnutých v rámci plánu rastu.

Včera 18:56

Mark Carney a Emmanuel Macron ocenili Starmerove snahy pri podpore Ukrajiny. Carney uviedol, že vďaka úsiliu Starmera je svet bezpečnejším miestom.

Včera 18:54

Rezort diplomacie Burkiny Faso si v pondelok predvolalo veľvyslanca EÚ kvôli rezolúcii europarlamentu a kritickému vyjadreniu francúzskeho europoslanca na adresu vládnucej junty.

Včera 18:52

Rubio v utorok odcestuje na návštevu troch krajín Perzského zálivu.

Včera 18:51

V Estónsku našli havarovaný dron s piatimi kilogramami výbušniny, informovala televízno-rozhlasová spoločnosť ERR .

Včera 18:29

Z údajov monitorovacích spoločností vyplýva, že doprava v Hormuzskom prielive prebieha rýchlejším tempom než pred podpísaním rámcovej dohody medzi Iránom a USA.

Včera 17:45

Pri výbuchu v závode na spracovanie skvapalneného zemného plynu (LNG) v Katare zahynulo 13 ľudí, informuje agentúra Reuters.

Výbuch a následný požiar sa stali v závode na spracovanie plynu „Barzan“ počas technických prác súvisiacich s opätovným spustením prevádzky.

Predtým bolo oznámené, že 54 ľudí utrpelo zranenia a 18 je nezvestných.

Včera 17:43

Ukrajinské drony zaútočili na satelitné komunikačné centrum v ruskom meste Dubna. Útok potvrdili aj ruské miesta.

Včera 17:43

Starosta Veľkého Manchestru Andy Burnham zložil poslanecký sľub.

Včera 17:26

Riaditeľ Centra dialógu Juliusa Mieroszewského Lukasz Adamski uviedol, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol proces exhumácií obetí volynského masakra na Ukrajine ohrozený.

Včera 17:23
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Andrej Fursov: Kedy príde posledný deň Európy?

Praha 17. augusta 2018 (HSP/Foto:sscreenshot YouTube)

 

Známy historik Andej Fursov rozpráva o tom, ako sa zmenilo Nemecko za posledných 75 rokov. Aké mýty obklopujú neoliberálne reformy, a k akému výsledku skutočne viedli. Ako bol reformovaný vzdelávací systém spočiatku v Nemecku a potom aj v celej Európe. Prečo sa ako spoločný presadzoval v Európe anglický jazyk. V akom stave je postzápadná humanitárna veda, či je schopná nájsť východisko z hlbokej civilizačnej krízy. Ako môže klanovo oligarchistický systém v Rusku zmeniť krajinu v chiméru … Ako na Nemecko pôsobia moderné technológie manipulácie, podmieľania spoločenských štruktúr, teda technológie vypracované už po 2. svetovej vojne?

Začnime výsledkom: v druhej polovici apríla vyšiel v týždenníku Economist materiál venovaný Nemecku. V redakčnom článku vychvaľovali politiku Merkelovej, najmä politiku otvorených dverí vo vzťahu k migrantom – najmä formovanie inkluzívnejšej identity ako je etnická a nacionálna – teda vymieňanie etnickej identity. Ďalej potom jej rozšírenie na tých, ktorí nemajú medzi svojimi predkami Nemcov, rozvoj vyváženej rodovej kultúry, a veselo sa konštatuje, že počet pracujúcich žien stúpol za posledných 15 rokov z 58 na 70 %. Nemci sa začali viac rozvádzať, menej uzatvárať manželstvá a boli povolené homosexuálne manželstvá … To všetko je považované za pozitívum.

Ak to všetko preložíme do zrozumiteľnej reči, tak ide o postupné rozbíjanie rodiny. V podmienkach zosilnenia neoliberálneho vykorisťovania je stále viac žien nútených v záujme záchrany rodinného rozpočtu pracovať, rozbíja sa nemecká identita. The Economist nadšene konštatuje, že Nemecko stráca etnickú homogenitu, mení sa vo vriaci kotol. Inými slovami: Stráca národno-kultúrnu celistvosť. Pokiaľ ide o “vriaci kotol”, ten sa nekonal ani v USA, a tým menej v Európe. The Economist sa ďalej rozplýva nad tým, že multietnicita Nemecka sa jasne odráža aj v politickom živote aj v športe, o.i. aj vo futbale. V roku 2009 poslanci parlamentu s migrantskym pôvodom predstavovali 3 %, v roku 2017 už 9 %, hoci reálne, ako píše týždenník, by reprezentatívne číslo malo byť 23 %, pretože práve takéto percento občanov nemá nemecké korene.

Ak v roku 1990, kedy sa Nemci stali majstrami sveta, píšu Times, boli v nemeckej reprezentácii len nemecké, alebo poľsko-nemecké priezviská, tak na majstrovstvách Európy v roku 2016 tam boli hráči pôvodom z Ghany, Poľska, Senegalu a Španielska.

.

Teraz, keď sa Nemecko mení v krajinu imigrantov, a keď sa už prakticky nikto neodváži opakovať vetu veterána CDU Alfréda Draeggera, ktorú predniesol v roku 1982, že “… návrat cudzincov – gastarbeitrov domov, musí byť pravidlom a nie výnimkou”, sa mení aj sám pojem “Vlasť”. A je príznačné, že podľa informácií Economist na vrchole migračnej krízy Merkelová objednala symbolickú mapu, na ktorej hranice Nemecka zahŕňajú Severnú Afriku, Ukrajinu a Turecko – nie ako symbol expanzie, ale naopak pripravenosti Nemecka k prijatiu utečencov z tejto zóny, a že Nemecko pôsobí na tieto zóny stabilizačne.

Cielené “vykastrovanie” Nemecka?

V tejto súvislosti si spomínam na vetu W. Churchilla z roku 1940, že Veľká Británia nebojuje proti Hitlerovi, a dokonca ani proti nacionálnemu socializmu, ale proti nemeckému duchu, duchu Schillerovmu, aby sa už nikdy neobrodil.

Ak sa pozrieme na plány Anglosasov, ako naložiť s Nemcami po víťazstve vo vojne, a ak ich porovnáme s tým, čo sa deje nielen s Nemeckom, ale aj s Európou, tak presvitá zreteľná línia od oných plánov k tomu, čo sa deje v Európe – v rokoch 1940-1941 novinár Kaufmann z denníka Jewish Chronical zoznamuje jedného z najbližších Rooseveltových spolupracovníkov Rosemanna s knihou “Nemecko musí zahynúť”. V nej navrhoval rozdelenie Nemecka medzi 5 krajín a prevedenie sterilizácie nemeckých mužov a žien – po 25 ľudí na lekára denne, počas 32 mesiacov a tak mali byť sterilizovaní všetci Nemci a za 60 rokov mal nemecký národ zmiznúť. Ten článok bol v USA široko diskutovaný. Dôležité ale je, že v roku 1944 prezident Roosevelt povedal ministrovi financií Morgenthauovi: “… musíme buď vykastrovať všetko nemecké obyvateľstvo, alebo s nimi zaobchádzať tak, aby neboli schopní privádzať na svet ľudí schopných pokračovať a vyvádzať rovnaké veci”. Dokonca ani nacisti vo vzťahu k ruskému národu o totálnej kastrácii nehovorili.

Objavili sa návrhy veľmi zaujímavé v kontexte s dnešnou krízou – zmeniť dedičnosť Nemcov cestou vyvezenia nemeckých mužov z Nemecka a núteného spájania nemeckých žien so spojeneckými vojakmi a dovezenými migrantmi … V roku 1944 Roosevelt, Churchill a Morgenthau prerokovali plán posledne menovaného, ​​podľa ktorého malo byť Nemecko podrobené násilnej aprovizácii, počet jeho obyvateľov sa mal znížiť na 25 miliónov, pričom podstatná časť obyvateľstva mala byť fyzicky likvidovaná. Informácia o tomto pláne nejako unikla do nemeckých masmédií, čo vyvolalo v Nemecku veľké rrozhorčenie a Angloameričania od tohto plánu oficiálne ustúpili. V skutočnosti ale Američania plánovali čosi podobné. Svedčí o tom brožúra istého Nietzera, predsedu charitatívnej organizácie židovských emigrantov, pod názvom “Čo máme robiť s Nemeckom?”, ktorá bola koncom vojny v desaťtisícoch exemplárov šírená medzi americkými vojakmi. Nietzer navrhoval zničenie nemeckého priemyslu, previesť pod kontrolu spojencov jeho školský systém, aby od útleho veku vychovával obyvateľa spôsobom vyhovujúcim Američanom.

.

Angloameričania vtedy vychádzali z teórie kolektívnej viny (ktorú ako prvý uplatnili sami nacisti voči Židom). V skutočnosti žiadna kolektívna vina neexistuje – vždy sa týka konkrétnej osobnosti. Kolektívna vina je nonsens, ktorý sa rodí v chorom mozgu. U nás, mimochodom, sú tiež vyvrheli, ktorí majú za to, že napríklad bombardovanie Drážďan bol trest za kolektívnu vinu nemeckého národa. Mimochodom – v porovnaní s tým, čo plánovali Anglosasi, bol prístup Stalina v štýle “Hitlerovia prichádzajú a odchádzajú, ale nemecký národ zostáva” jednoducho vrcholom humanizmu. Stojí za to pripomenúť, že práve Stalin zabránil rozčleneniu Nemecka na mnoho častí, takže spojenci nedokázali výrazne znížiť počet obyvateľov Nemecka, hoci v prvých povojnových rokoch (Nemci o tom neradi hovoria v súvislosti s Anglosasmi) zomrelo v dôsledku hladu okolo 3 miliónov ľudí.

To ale nie je to hlavné. V poslednom roku vojny sa Anglosasi snažili barbarským bombardovaním veľkých miest spôsobiť čo najväčšiu škodu obyvateľstvu a jeho priemyslu. My stále hovoríme o Hirošime a Nagasaki – iste, to sú vojnové zločiny Američanov a zločiny proti ľudskosti. Ale to, čo anglosaskí spojenci vykonali s nemeckými civilistami … Na Drážďany zhodili 1.478 ton trhavých bômb a 1.082 ton bômb zápalných, takže zahynulo (predovšetkým bolo zaživa upálených) medzi 135 tisíc až 250 tisíc ľudí (presné číslo nie je známe), a toto mesto nebolo zďaleka jediným totálne zničeným mestom. V porovnaní s tým, počet obetí atómového bombardovania Hirošimy bol 72 tisíc. Avšak atómové bombardovanie bolo predovšetkým výstrahou Sovietskemu zväzu o tom, čo Američania dokážu …

Anglosasi počas 2. svetovej vojny vypracovali rad opatrení na dosiahnutie zmeny mentality, až po dedičnosť, kultúrno-historického kódu správania Nemcov, prostriedkami totálneho psychického potlačenia so zaistením komplexu kolektívnej viny (nie však voči Rusom, ktorých Nemci zlikvidovali obrovské množstvo podľa plánu Ost), zriadením kontroly školstva a univerzitného vzdelania i spoločenskými vedami, čo bolo vykonané hneď po vojne. To všetko bolo obsahom tzv. “Kanzlerakte” podpísaného 21. mája 1949, ktorý bol podmienkou ďalšieho rozvoja SRN. Dokument ďalej obsahoval o.i. výber kancelára Spojenými štátmi, rovnako tak i americké korigovanie nemeckej zahraničnej politiky. Niektorí sa pýtajú, či dokument je mystifikáciou, alebo nie. Ja na to odpovedám slovami Herberta Wellsa koncom tridsiatych rokov na tému tzv. “Protokolov sionských mudrcov” – či sú podvrhom alebo nie: A nie je to jedno? – rovnako všetko dopadlo tak, ako je tam napísané …

Duchovná kastrácia Nemcov

Bola vytvorená kryptokolónia, ktorej hlavným cieľom bola duchovná kastrácia Nemcov. Takže dnes máme tretiu generáciu Nemcov, žijúcich v týchto podmienkach. Jediní, kto obrázok kazí, sú Nemci pôvodom z bývalej NDR, ktorí sú oveľa slobodnejší.

.

Obama v roku 2012 pri svojej návšteve Európy vyhlásil, že 21. storočie bude storočím formovania nových národov a o niečo neskôr sa Merkelová vyjadrila v tom zmysle, že v polovici 21. storočia nebudú žiadni Nemci, ale Celoevropania. V 80. a 90. rokoch proti Európanom zafungovalo to, čo bolo koncom 2. svetovej vojny plánované len pre Nemcov na 50. až 70. roky. Nemecko prijíma viac utečencov než všetky ostatné európske krajiny dohromady. Takže sa Nemecko opäť stalo poľom pre experiment sociálneho inžinierstva.

Skoro tisíc rokov bola Európa franko-nemecká, avšak posledných 200 rokov sa stala anglosaskou. A v roku 1945 dosiahli Anglosasi s pomocou ZSSR víťazstvo nielen nad Nemcami, ale aj nad Európou. Presnejšie povedané – využili nášho víťazstva, otvorili druhý front, a primkli sa k nášmu víťazstvu.

Migranti a multikulturalizmus, to je veľmi silný prostriedok na realizáciu procesov globalizácie. Zaujímavá je aj otázka, ktorý jazyk sa stane univerzálnym. Teda spriemerovaného šedého obyvateľstva – a podľa J. Attaliho – dokonca jednopohlavného. Aký teda jazyk? – samozrejme anglický. Poľský emigrant vo Švédsku Radziecki hovorí, že v multikultúrnej spoločnosti nemôže byť ani švédsky, ani poľský ani žiadny iný jazyk tie všetky musia byť nahradené anglickým. Nevysvetlil, pravda, čo sa silnejúcim španielskym, arabským, alebo čínskym jazykom. Zaujímala ho len Európa a situácia Európanov, pričom sa jedná o chimerickú spoločnosť – viď. tvrdenie časopisu The Economist o tom, že podľa percentuálneho podielu na obyvateľstve by osobám s nenemeckým koreňmi malo patriť 23 % miest v Bundestagu. Takže máme pred sebou realizáciu Kallergiho plánu Európy regiónov z dvadsiatych rokov, že obyvateľstvo musí byť zmiešané, bez nacionálnej identity, kde vedúcu úlohu mali hrať Židia. Nie náhodou sa mu dostalo silnej podpory židovských organizácií, rodín Rothschildovcov a Walburgovcov. Dnes vidím, že sa mažú rozdiely v identite a tradícii – a to dokonca na úrovni v Európe vládnucich kráľovských rodín. Ako poznamenávajú mnohí európski bádatelia, všetci vedia, že sa Európania nemôžu stať Arabmi, Indmi alebo Číňanmi – ale bohvieprečo si myslí, že oni sa Európanmi stať môžu … Preto sa Západná Európa mení v jediné miesto na Zemi, ktoré patrí všetkým, ale Európanom samým až v poslednom rade. Európa sa teda mení v Utópiu – presne v duchu gréckeho významu tohto slova – miesto, ktoré neexistuje.

Pokus o niečo podobné proti Rusku

Mimochodom, v 90. rokoch a po nich, sa “kolektívny Západ” a jeho miestni poskoci pokúšali použiť na Rusov rovnaké metódy, ako po 2. svetovej vojne na Nemecko – u vedomie toho, že Rusko kapitulovalo v studenej vojne a musí sa už len kajať. Pamätáte si, koľko bolo výziev z radov našej liberalistickej partie, že sa my Rusi máme kajať (za stalinský režim, za samoderžavie, pakt Ribbentrop-Molotov, za komunizmus) – teda kajať sa za to, že sme Rusi, a pokračujú v tom dodnes … Teda vypracovať komplex historickej viny, sovietofobia sa následne rýchlo mení v to, čím je dnes – v rusofóbiou.

Okrem toho predovšetkým Gaidarová banda *) v 90. rokoch silne rozdúchavala otázku migrantov.

U nás je dnes skutočne veľmi veľa migrantov a mnohí hovoria, že je ich tu rovnako ako v Európe. U nás si ale pred migrantmi nekľakáme, ako v Európe, nehovoríme ako Švédi, že kultúra migrantov je vyššie než naša. Iste, migranti tú zarábajú milióny a vyvážajú ich – ale vytvárajú tú miliardové hodnoty. Iná vec je, že si tieto hodnoty prisvojuje oligarchická vrchnosť – ale to, že tú migrantom nikdy nebude dovolené správať sa ako v Európe, to je úplne jasné – a je o tom mnoho príkladov a udalostí, ako nekompromisne sa verejnosť k takýmto ignorantom chová.

Čo ale spôsobuje problémy, to je politika riadeného ohlupovania obyvateľstva cestou reforiem školského a vzdelávacieho systému – odpor voči tomu je ale dostatočne silný.

Pokiaľ ide o Európu, domnievam sa, že má pravdu francúzsky filozof Chantal Delsol, keď prirovnal dnešného Európana k padlému Ikarovi, ak by prežil, teda k invalidovi. Pričom, ako dodáva, tá invalidita a rozvrat je v hlavách. Pričom vzdanie sa vnímania pravdy a historickej pamäte, je zámenou toho všetkého post-pravdou, ako píše Davis v knižke vydanej tento rok “Post-pravda, alebo hovno, ktoré dobylo svet” …

Je mi úprimne ľúto Európy, ktorá stále viac pripomína zmietajúcu sa muchu, chytenú v pavúčej sieti. V mojom detstve v 60. rokoch bola Európa iná, a to, že sa prudko rúti do priepasti, sa mi nepáči. Ešte viac sa mi ale nepáči, že ľudia, ktorí sa tam rútia, sa nás pokúšaju učiť, ako žiť. Takže rozsudok smrti nad Európou vykonávajú Európania sami. Ale keď vidím Macrona, Merkelovú, Hollanda – to najskôr nie sú ani Európania, ale pokorní kozmopoliti, hlboko sa skláňajúci pred Amerikou, ktorá im ale v osobe Trumpa uštedruje veľký kopanec, a oni nevedia, čo robiť. Ukazuje sa, že 21. storočie je nad sily bieleho človeka Európy. Medzi začiatkom evakuácie rímskych légií a faktickým zrútením Ríše rímskej ubehlo okolo 300 rokov. Čas dnes ale ubieha rýchlejšie – od doby odchodu Európanov z kolónií v 50. – 60. rokoch, tak neubehlo viac ako 60 rokov a kolonizátori sa nachádzajú tam, kde boli predtým kolonizovaní.

.

Spengler napísal, že 21. storočie bude pre Európu posledné – vyzerá to tak, že mal pravdu. Západ sa mení v post-Západ a je iba jedna spoločnosť, ktorá si pod Západ nikdy neľahla a počas 400 rokov vytvorila vlastnú európsku kultúru alternatívnu Západu – Rusko. My máme Dostojevského a Tolstého, oni Goetheho, my Puškina, oni majú Dickensa a Balzaca. Je potrebné si uvedomiť, že boj o Európsku civilizáciu a jej hodnoty je jednou z úloh Ruska. Je ale treba mať na pamäti, že je potrebné bojovať o hodnoty a nie o záujmy. Dôležité je, aby sa pred tvárou post-Európy neocitlo post-Rusko …

*) Jegor Gajdar (1956-2009) – popredný ruský liberál a reformátor, spoluautor a horlivý prosadzovateľ neslávne známych postsovietskych reforiem; za prezidentovania Borisa Jeľcina krátko a nie veľmi úspešne vo vrcholnej politike: 2 mesiace minister financií a 9 mesiacov 1. vicepremiér vlády RF.

Rozhovor s Andrejom Fursovom si môžete pozrieť tu.

https://www.youtube.com/watch?time_continue=2348&v=QiVip_32yio

 

.

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Rezort vnútra pripravuje reformu krízového riadenia a civilnej ochrany, reaguje na nové bezpečnostné hrozby , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Výbuch v plynárenskom závode v Katare zabil 13 ľudí, vyšetrovatelia vylúčili sabotáž

Najmenej 13 ľudí zahynulo a ďalších 66 utrpelo zranenia pri mohutnom výbuchu v plynárenskom závode v katarskej priemyselnej zóne Ras…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Cesta medzi Sečovcami a Novým Ruskovom je pre nehodu neprejazdná

V úseku medzi Sečovcami a Novým Ruskovom v okrese Trebišov došlo k dopravnej nehode, cesta je aktuálne neprejazdná. Informuje o…

22. 06. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |

Vratko z Iné Kafé reaguje na Púchovského plače: „Tak kto je tu pomýlený?“

Hlavná tvár slovenskej kapely Iné Kafé Vratko Rohoň vo videu na sociálnej sieti komentoval vyjadrenia aktivistu  Davida Púchovského k textu…

22. 06. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |

Lídri piatich najväčších európskych vojenských mocností sa v stredu stretnú v Berlíne

Lídri piatich najväčších európskych vojenských mocností sa v stredu stretnú v Berlíne, oznámila talianska vláda

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Pokus 59-ročného muža preplávať Váh v Komárne sa skončil tragicky

Pátranie polície po 59-ročnom mužovi, ktorý sa pravdepodobne pokúsil preplávať na druhú stranu rieky Váh v Komárne, sa skončilo tragicky.…

22. 06. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |


.
.

.

Blogy

Viktor Pondělík

Milan Šupa

Andrej Sablič

Anton Čapkovič

Miroslav Urban

Rastislav Vasilišin

.
.

Ako ovplyvňujú vojnu útoky ukrajinských ozbrojených síl na Rusko a aká bude reakcia Kremľa?

Minulý týždeň sa niesol v znamení silných a veľmi rezonujúcich útokov na ruskú palivovú a priemyselnú infraštruktúru

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 13 min. čítania |

.

Vratko z Iné Kafé reaguje na Púchovského plače: „Tak kto je tu pomýlený?“

Hlavná tvár slovenskej kapely Iné Kafé Vratko Rohoň vo videu na sociálnej sieti komentoval vyjadrenia aktivistu  Davida Púchovského k textu…

22. 06. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |

Lídri piatich najväčších európskych vojenských mocností sa v stredu stretnú v Berlíne

Lídri piatich najväčších európskych vojenských mocností sa v stredu stretnú v Berlíne, oznámila talianska vláda

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Novinárka, ktorá sa nebála konfrontovať aj Matoviča. Z agentúry SITA ju vyhodili. Posiela odkaz Žákovi: „Môžeš sa hanbiť!“

Redaktorku spravodajskej agentúry SITA Anitu Radi údajne kvôli kritickým vyjadreniam na platforme Youtube vyhodili z redakcie

22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |

Česká vláda vyradila prezidenta Pavla z delegácie na samit NATO

Česká vláda v pondelok rozhodla, že prezident Petr Pavel nebude súčasťou delegácie na júlovom samite NATO v tureckej Ankare. Českú…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
.

Poľský minister obrany varoval: Vzťahy medzi Varšavou a Kyjevom sa uberajú nesprávnym smerom

V dôsledku poľsko-ukrajinského historického sporu sa bilaterálne vzťahy uberajú zlým smerom, eskalácia situácie však nahráva Rusku – napísal v nedeľu…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania |

Zarábaj na nehnuteľnostiach

Chceš zarábať na nehnuteľnostiach, ale nemáš veľký kapitál? Táto kniha ti ukáže presne ako na to. Knihu nájdete tu

22. 06. 2026 | Zaujímavosti | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zaujímavosti | 1 min. čítania |

To najdôležitejšie z Ukrajiny – Ruská armáda postúpila na východných prístupoch k Konstantinovke

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania |
22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania |

Čínska vláda uvalila vývozné obmedzenia na desať amerických spoločností pôsobiacich v oblasti obrany a ťažby vzácnych zemínobr

Čína oznámila, že uvalila vývozné obmedzenia na desať amerických spoločností pôsobiacich v oblasti obrany a ťažby vzácnych zemín. Obmedzenia majú…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
.

Keir Starmer rezignoval

Britské médiá to už skôr predpovedali. Tlak na Starmera v rámci Labouristickej strany sa výrazne zvýšil po víťazstve jeho politického…

22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania |
22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania |

Mexickí fanúšikovia na MS podporujú Irán ako svoj druhý tím

Počas nedeľňajšieho stretnutia majstrovstiev sveta vo futbale medzi Iránom a Belgickom na štadióne v americkom Los Angeles prišli iránskemu výberu…

22. 06. 2026 |

Varšava a Kyjev obnovili exhumácie obetí masakrov UPA, vzťahy zaťažuje spor o históriu

Poľsko a Ukrajina v pondelok začali druhú etapu spoločného pátrania po hromadných hroboch obetí masakrov z obdobia druhej svetovej vojny…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Ako sa Trumpove vzťahy s európskymi lídrami postupne rozpadali

Trumpove zdanlivo neformálne poznámky o taliankej premiérke vyvolali diplomatickú hádku. Nie je to však prvýkrát, čo tento nepredvídateľný líder nahneval…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania |
.

Zelenskyj sa rozhodol Poliakov odrezať

Konflikt medzi Ukrajinou a Poľskom vznikol v dôsledku toho, že Zelenskyj sa rozhodol Poliakov odrezať. Napísala to na svojom kanáli…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

Blaha našiel šokujúci odkaz na hrobe svojho otca. „Mohol by som láskavo požiadať všetkých tých lepšoľudí…“

Europoslanec Ľuboš Blaha na svojom profile na Telegrame informoval o šokujúcom náleze, ktorý objavil na mieste posledného odpočinku svojho otca,…

22. 06. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |

„Mr. Bean na kokaíne.“ Šéf amerického ministerstva financií vyzval Trumpa, aby neprivítal Zelenského

Šéf amerického ministerstva financií Scott Bessent vyzval Trumpa, aby neprivítal Zelenského, ktorého v knihe opisujú ako „Mr. Beana na kokaíne“,…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

4 onkológovia prezradili, ktorý produkt by zo svojich domovov okamžite odstránili

Váš domov je vaším útočiskom, ale môžu sa v ňom nachádzať aj zdanlivo neškodné výrobky, ktoré by mohli nenápadne zvyšovať…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania |

.

Michelko: Agresivita, plytkosť a úbohosť niektorých príspevkov osobitne Pročka a Galka prerazila všetky dná

Tohto týždňová debata v parlamente ohľadom vyslovovania dôvery vláde, v dôsledku ústavného zákona o dlhovej brzde, znova ukázala na beznádejne…

22. 06. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |
22. 06. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |

Vlna extrémnych horúčav si vo Francúzsku vyžiadala životy dvoch detí zabudnutých v aute

Dve malé deti zomreli vo Francúzsku pravdepodobne v dôsledku extrémnych horúčav, ktoré zasiahli veľkú časť Európy. Súrodencov vo veku dva…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Svet sa bude musieť znovu vrátiť k ozbrojeným obchodným lodiam

Rusko, 22. jún 2026 - Mnohých dnes prekvapujú správy o kontajnerových odpaľovacích zariadeniach na civilných lodiach, o možnosti umiestnenia krídlatých…

22. 06. 2026 |

Rupert Lowe v utorok zverejnil šokujúcu 219-stranovú nezávislú správu

Nezávislý poslanec Rupert Lowe v utorok zverejnil šokujúcu 219-stranovú nezávislú správu, v ktorej podrobne opisuje systematické sexuálne vykorisťovanie najmenej 250…

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania |

Zelenskyj pritvrdil. Naďalej kritizuje poľského prezidenta Nawrockého: „Dopadne to pre neho zle“

Zelenskyj drzo povedal, že meno Karol nesúvisí s monarchickým titulom

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

Zamieša kartami? Minister Ráž bude kandidovať na primátora Bratislavy

Minister dopravy Jozef Ráž sa bude v tohtoročných jesenných voľbách uchádzať o post primátora Bratislavy. Kandidovať bude ako nezávislý. Oznámil…

22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Z domova | 4 min. čítania |
22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Z domova | 4 min. čítania |

V Nitre horel autobus, v ktorom sa viezlo 34 ľudí

Na Bratislavskej ulici v Nitre horel autobus vezúci deti na školskom výlete. V čase vypuknutia požiaru sa v ňom nachádzalo…

22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Aktualizované 22. 06. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |

Situácia sa mení. Rusi po dlhej prestávke opäť začali masívne útočiť na Charkov pomocou KAB

Rusi po dlhej prestávke opäť začali masívne útočiť na Charkov pomocou KAB, priznávajú ukrajinskí vojaci 

22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

USA zvyšujú tlak, Kuba reaguje snahou o demokratizáciu režimu

V júni tohto roka sa vo vzťahoch USA a Kuby odohrali dve mimoriadne dôležité udalosti. Prvou bola návšteva americkej základne…

22. 06. 2026 | Komentáre | 17 min. čítania |
22. 06. 2026 | Komentáre | 17 min. čítania |

Zadlžovanie je na Západe “v móde”

V stredu minulý týždeň sa skončilo stretnutie krajín G7 vo francúzskom Évian-les-Bainse. Do tohto fóra, ktoré existuje od roku 1974,…

22. 06. 2026 | Komentáre | 9 min. čítania |
22. 06. 2026 | Komentáre | 9 min. čítania |

Rakety vo vojne: Ktorý kráľ ako prvý použil železné rakety?

Rakety patria medzi najvýznamnejšie vojenské vynálezy v dejinách ľudstva a ich história siaha oveľa ďalej, než si mnohí myslia. Hoci…

22. 06. 2026 |

Na Brazíliu zaútočili mimozemšťania. O čo išlo?

Brazílčanov varovali pred mimozemským útokom prostredníctvom systému núdzového varovania

22. 06. 2026 | Zaujímavosti | 1 min. čítania |
22. 06. 2026 | Zaujímavosti | 1 min. čítania |

.

NAŽIVO

Slovenská lukostrelkyňa Denisa Hurban Baránková zomrela v pondelok 22. júna vo veku 24 rokov po tragickej udalosti, ktorá sa stala na parkovisku pred panelákom v bratislavskej Petržalke. Televízia Markíza ozrejmila, že auto malo naraziť do dvoch osôb – 11-ročného dievčaťa a 24-ročnej ženy.

Včera 20:19

Belgicko vydalo víza delegácii Talibanu, aby sa mohli v Bruseli zúčastniť na stretnutí s Európskou komisiou o migrácii.

Včera 20:01

Rozvojový program OSN a libanonské Národné centrum pre vedecký výskum uviedli, že škody na budovách v Libanone sa v dôsledku vojny medzi Izraelom a Hizballáho, odhadujú na približne 1,38 miliardy dolárov.

Včera 19:45

.

Zákaz alkoholu sa v jednom prípade rozšíri aj na spolujazdca

Zákaz alkoholu na cestách sa po novom bude týkať aj spolujazdcov na motorkách či bicykloch. So zmenou prichádza novela zákona…

22. 06. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |

Miska na krmivo: Hrozná chyba, ktorú robí väčšina majiteľov psov každý deň

Miska na krmivo patrí medzi najpoužívanejšie predmety v živote každého psa, no prekvapivo ju mnoho majiteľov nečistí dostatočne často. Táto…

22. 06. 2026 |

Firmy v rámci e-fakturácie kritizujú chaos a žiadajú viac času

Pripravovaný systém elektronickej fakturácie čakajú ďalšie úpravy ešte pred jeho ostrým spustením. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá…

22. 06. 2026 | Ekonomika | 4 min. čítania |
22. 06. 2026 | Ekonomika | 4 min. čítania |

Ženu na vrchole Kriváňa zasiahol blesk

Ženu na vrchole Kriváňa vo Vysokých Tatrách trafil blesk, pri následnom páde utrpela ďalšie zranenia. Na svojej webovej stránke o…

22. 06. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |
22. 06. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |

.

NAJČÍTANEJŠIE










Ruská armáda zbombardovala základňu ukrajinských mobilizačných komisárov

Ukrajina, 22. jún 2026 - Ruské kanály priniesli video zachytávajúce zničenie základne ukrajinských mobilizačných komisárov . Prostredníctvom prostriedkov leteckého prieskumu…

22. 06. 2026 |

Šutaj Eštok začína klásť podmienky k schváleniu rozpočtu

Vládna koalícia má za sebou úspešné hlasovanie o dôvere vlády v parlamente, no tento rok ju ešte čaká podobná – a pravdepodobne…

22. 06. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |
22. 06. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |

.
.

Blogy

Viktor Pondělík

Milan Šupa

Andrej Sablič

Anton Čapkovič

Miroslav Urban

Rastislav Vasilišin

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov