Môj profil 
Predplatné
Na druhej strane, minimálna mzda na Slovensku je 8 eur nad priemerom sledovaných krajín. Priemerne teda Slováci mesačne zarábajú o 63 eur viac ako Maďari, o zhruba 100 eur menej ako Česi a o priepastných 1400 eur menej ako zamestnanci v Rakúsku. Vyplýva to z najnovšieho daňového prehľadu spoločnosti Mazars.
Podľa spoločnosti tak súperenie medzi krajinami v oblasti daní vstúpilo do novej fázy. “Kým predtým sa štáty pretekali, kto ponúkne výhodné daňové prostredie, teraz sa snažia spolupracovať pri minimalizácii podvodov a na udržaní príjmov. Z dlhodobého hľadiska je to kľúčové pre zníženie daňového zaťaženia a zlepšenie investičného prostredia,” skonštatoval partner v spoločnosti Mazars Günter Oszwald.
Daň z príjmov právnických osôb na Slovensku je na úrovni 22 % a je najvyššia spomedzi krajín V4. Na porovnanie, v Maďarsku je na úrovni 10 %, v Česku a Poľsku 19 %. Priemer vo všetkých sledovaných štátoch je 17,1 % . V prípade fyzických osôb je priemerná úroveň sadzby dane z príjmu v sledovaných štátoch 15,2 %, čo je zhruba na úrovni minulého roka, no o 2,5 percentuálneho bodu (p.b.) viac ako v roku 2014. Na druhej strane, Slovensko má výrazne nižšiu daň z pridanej hodnoty (DPH) ako Maďari, ktorí musia platiť až 27-% DPH, Poliaci 23 % a Česi 21 %. Priemer v porovnávaných krajinách je 20,8 %.
Z pohľadu zamestnávateľov je však nevýhodou najmä vysoká úroveň nákladov spojených so zamestnávaním. Na Slovensku predstavuje až 35,2 %, čo je o takmer 10 p.b. viac, ako je priemer. Rovnako v neprospech zamestnávania najmä ľudí s nižšou kvalifikáciou hrá aj relatívne vysoká úroveň minimálnej mesačnej mzdy, ktorá je vo výške 405 eur. Spomedzi bývalých socialistických krajín je to viac len v Chorvátsku, Poľsku, Estónsku a Slovinsku.
Z výročného prehľadu Mazars tiež vyplýva, že rastúci počet krajín v regióne si začal uvedomovať dôležitosť sústredenia na cezhraničné transakcie. Regulácie transferového oceňovania sa objavili v daňových systémoch takmer všetkých krajín v regióne.
Na druhej strane sa v ostatných rokoch objavili mnohé opatrenia, ktorých jasným cieľom je uvaliť dane na doteraz neregulované transakcie, štáty sa sústredia na boj s podvodmi a daňovými únikmi a na potlačenie sivej ekonomiky. Implementované nástroje sa v krajinách líšia. Patria medzi ne napríklad zavedenie Elektronického systému kontroly verejného prevozu tovaru v Maďarsku či online pokladnice a elektronické nahlasovacie systémy v Bulharsku, Chorvátsku, Maďarsku a na Ukrajine.
Ako uviedla spoločnosť, rozšírenie domácich súhrnných výkazov, ktoré Slovensko zaviedlo v roku 2014 a Česko tento rok, má bojovať proti podvodom s DPH. Dôležitou iniciatívou je zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti pre DPH. Podľa Mazars bude efekt týchto opatrení na potlačenie sivej ekonomiky merateľný len v dlhodobom horizonte. “Netreba však zabúdať na to, že tieto opatrenia výrazne zvyšujú už i tak neprimerane veľkú administratívnu záťaž, a tým aj náklady na podnikanie,” dodáva Oszwald.
Spoločnosť Mazars v edícii pre rok 2016 porovnáva daňové prostredie v krajinách V4, v Grécku, Rusku, na Ukrajine, v krajinách bývalej Juhoslávie, ako aj v troch pobaltských štátoch a v Albánsku.
.JPG)
.jpg)
