Môj profil 
Predplatné
V prípade, ak vysoká školy zistí hrubé pochybenia pri písaní a obhajobe záverečnej práce, podľa ministerstva má mať právo začať správne konanie voči dotknutému autorovi, v rámci ktorého sa bude môcť autor obhájiť. Medzi tieto hrubé pochybenia môže patriť napríklad porušenie autorských práv, práv duševného vlastníctva či plagiátorstvo.
Ak vysoká škola bude trvať na svojich zisteniach, bude dotknutému autorovi zo strany vysokej školy ponúknutá možnosť napísať na pôvodnú tému novú záverečnú prácu v lehote nie kratšej ako 150 dní. Autor ju bude musieť následne obhájiť. Zákon by mal rovnako zaviesť možnosť dotknutého autora vzdať sa diplomu s právnymi účinkami. Pokiaľ dotknutý autor nepristúpi ani na jednu z alternatív, má byť zaradený na takzvanú čiernu listinu, ktorá bude neverejná, ale do ktorej bude môcť verejnosť na základe žiadosti nahliadnuť.
Zároveň má podľa ministerstva spravodlivosti zákon upraviť právo, aby orgány verejnej moci rozhodujúce o autorovi záverečnej práce mohli nahliadať do spätného preverenia jeho práce.
Analýzu ministerstvo vypracovalo na základe viacerých plagiátorských káuz politikov. Odštartovali v novembri 2018 zistením, že rigorózna práca vtedajšieho predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS) je plagiát. Koncom júna 2020 členovia mimoparlamentnej strany Spolu zistili, že plagiátom je aj diplomová práca Petry Krištúfkovej (Sme rodina), ktorá mala zastávať post splnomocnenkyne vlády pre rodinu. V ten istý deň, 23. júna, zároveň odhalili, že plagiátom je aj diplomová práca súčasného predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina). Za plagiát a kompilát bola 13. júla označená aj diplomová práca súčasného ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS), ktorého diplomová práca sa na 57 percent zhodovala s jeho bakalárskou prácou. Najnovšie zistenia zo štvrtka 16. júla ukazujú, že plagiátom je aj diplomová práca premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Jeho práca mala vzniknúť spojením dvoch publikovaných odborných publikácií.
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
