Môj profil 
Predplatné
“Bohužiaľ, prezident Recep Tayyip Erdogan sa doteraz nikdy neukázal byť pozitívnym aspektom v snahe zjednotiť polarizovanú tureckú spoločnosť. To, že by Turkov práve jeho osoba v blízkej budúcnosti zjednotila, je dnes takmer nemožné predpokladať,” konštatovala.
Atmosféra počas nedeľňajšieho (16. 4.) referenda bola podľa pozorovateľov a médií pomerne napätá. Ako ďalej uviedla, objavilo sa veľmi veľa informácií o incidentoch, videá, fotografie, ktoré dokazujú, že niektoré výsledky by mohli byť spochybniteľné. “Nešťastnejší incident sa odohral v obci Čermik, neďaleko juhotureckého mesta Diyarbakir. Pri potýčke vo volebnej miestnosti tam zomreli dvaja ľudia – podľa niektorých sa snažili zabrániť manipulácii s hlasmi,” uviedla.
Navyše informácia z ústrednej volebnej komisie hovorí o tom, že pri sčítavaní hlasov sa brali do úvahy aj tie volebné urny, ktoré neboli komisiami zalepené a vhodne opečiatkované, čo podľa analytičky vytvára ďalšie podozrenia. Výsledok referenda bude podľa nej tŕňom v oku polovici populácie, no akékoľvek prepočítavanie v krajine nezvykne priniesť veľké zmeny, hoci sa deje po voľbách pomerne často.
Domnieva sa, že v súčasnej situácii sa Turci veľmi skoro dostanú k volebným urnám opäť pre predčasné parlamentné voľby. “Na to, aby potvrdili zmeny v parlamente, ktoré nové ústavné zákony priniesli a aby sa celý proces prechodu na prezidentský systém dal do pohybu v súlade s očakávaniami prezidenta. Vláda to niekoľkokrát pred referendom avizovala,” dodala.
V bežnom živote Turkov sa podľa nej zo začiatku toho nemusí veľa zmeniť, no z dlhodobého hľadiska je jasné, že krajina nastaví kormidlo podľa toho, ako rozhodne jeden človek. Už dnes predpokladá, že polovici obyvateľstva to nemusí vyhovovať. “Demokracia v Turecku si už nebude mať kam hodiť záchranný čln,” zdôvodnila.
Podľa predbežných oficiálnych výsledkov sa väčšina účastníkov referenda vyslovila za posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský. Víťazstvo zástancov ústavných zmien potvrdil predseda ústrednej volebnej komisie Sadi Güven.
Tureckí voliči sa mali v referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Tie vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.
Vzťahy Turecka s EÚ sa v priebehu krátkej doby nezmenia, tvrdí analytička L. Yar
Podľa analytičky portálu Euractiv.sk Lucii Yar je veľmi nesprávne predpokladať, že sa vzťahy Turecka s EÚ či inými členskými štátmi po nedeľňajšom (16.4.) referende zmenia v priebehu krátkej doby. “EÚ či krajiny ako Nemecko a Holandsko patria medzi najdôležitejších obchodných partnerov Turecka. A hoci rétorika prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana bola v ostatných týždňoch voči Západu viac ako ostrá, je samozrejmé, že súvisela práve s predreferendovou kampaňou. Pozorovatelia a analytici navyše vedia, že práve tento druh protizápadnej rétoriky je to, čo dokáže ešte stále burcovať veľké davy a vyvolávať emócie v Turecku,” uviedla pre TASR.
Turecko považuje za most medzi východom a západom a na súčasných diplomatických vzťahoch je to podľa nej ešte viditeľnejšie. “Na jednej strane sú vyspelosť a ekonomické záujmy, ktoré už desaťročia so Západom fungujú, na druhej strane je stále väčšia a silnejúca túžba vydobyť si dôležitejšie miesto na globálnej politickej scéne či medzi moslimskými národmi – a aj to sú momentálne charakteristiky Erdoganovej politiky,” zdôraznila Yar.
V najbližších dňoch bude podľa nej zaujímavé sledovať vyjadrenia politických lídrov v súvislosti s výsledkami tureckého referenda. “Práve EÚ, ale aj OBSE či NATO bude zaujímať najmä to, ako bude prezidentova vláda riešiť doma otázku obnovenia trestu smrti, zadržiavanie lídrov opozície, novinárov, kurdskú či utečeneckú otázku a podobne,” dodala, pričom sa domnieva, že na tieto otázky pravdepodobne tak skoro odpoveď nedostaneme.
.JPG)
.jpg)
