Washington 14. októbra 2019 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)
Experti amerického námorného inštitútu (U.S. Naval Institute) zverejnili veľmi skeptickú prognózu prvej fázy potenciálneho konfliktu severoatlantickej aliancie s Ruskom. Podľa ich analýzy ruské rakety hravo paralyzujú strategicky dôležité prístavy v nemeckom Bremerhavene, holandskom Rotterdame a belgických Antverpách, pričom NATO nemá žiadnu protizbraň, ktorou by dokázalo zabrániť uvedenému scenáru. Všetky tri prístavy by tak boli nepoužiteľné pre vylodenie amerických vojakov a ťažkej vojenskej techniky
Až doposiaľ investovalo NATO obrovské prostriedky do budovania protiponorkovej bariéry medzi Grónskom, Islandom a britskými ostrovmi (tzv. Greenland-Iceland-United Kingdom – GIUK Gap) vrátane sofistikovaných antiponorkových zbraní (ASW – antisubmarine warfare) a hydrofonických systémov (SOSUS – Sound Surveillance System), ktoré mali monitorovať pohyb ruských ponoriek v prípade, že by presekli GIUK Gap. Všetky tieto investície však vyšli navnivoč v dôsledku dramatického zvýšenia doletu ruských rakiet, ako aj signifikantného zníženia zvukovej stopy ruských ponoriek, ktorá by umožnila ich detekciu. Najnovšia generácia ruských ponoriek s navádzanými raketami na palube (guided-missile submarines) má za úlohu zabrániť prísunu amerických vojenských síl na európske bojisko. Túto úlohu dokážu pritom zabezpečiť bez toho, aby poľovali na americké transportné plavidlá vo vodách Atlantického oceánu južne od GIUK Gap. Vďaka ďalekonosným krídlatým raketám sú totiž schopné zasiahnuť kritickú infraštruktúru NATO v Belgicku, Holandsku a Nemecku bez toho, aby opustili sektor Barentsovho a Nórskeho mora situovaný severne od línie GIUK. Enormný technický pokrok ruských námorných raketových síl tak minimalizoval využiteľnosť finančne nákladného systému GIUK Gap prakticky na nulu.
V prípade ozbrojenej konfrontácie bude na zničenie prístavných kapacít v nemeckom Bremerhavene postačovať palebná sila jednej ruskej atómovej ponorky triedy „Jaseň“. Rovnakému osudu sa nevyhnú ani prístavy v Rotterdame a Antverpách, v dôsledku čoho nebude možné zásobovanie amerických síl v Európe ťažkou vojenskou technikou. Ruské námorné sily prechádzajú zásadnou modernizáciou, pričom svoju vysokú efektivitu už preukázali pri podpore pozemných síl v Sýrii. Presne cielené raketové údery v hĺbke nepriateľského územia sú novým prvkom ruskej stratégie, ktorá je pre NATO serióznym problémom. Obávané ruské viacúčelové riadené strely 3K14 Kalibr odpaľované z vojnových lodí (Klub-N) a ponoriek (Klub-S) radikálne zvýšili údernú silu ruského námorníctva a osobitne jeho ponoriek. Koncepcia statickej bariéry GIUK Gap zohrala svoju rolu v časoch studenej vojny, v nových podmienkach je však prežitkom, ktorý nepredstavuje pre Rusko žiadnu prekážku.
Gabriel Gačko