Môj profil 
Predplatné
Na rozdiel od hysterických reakcií proamerických mainstreamových médii, ktoré vidia ruskú hrozbu všade, si RAND zachováva chladnú hlavu. RAND nikdy netvrdil, že Rusko sa pripravuje na útok voči Pobaltiu, alebo krajinám východnej Európy. Analytici tohto centra otvorene tvrdia, že ruské ozbrojené sily sa sústreďujú na obranu vlastného územia, tejto skutočnosti sa podriaďuje činnosť ruských pozemných síl, leteckých síl i námorníctva. Analytici RAND sa pokúsili zodpovedať na dve základné otázky – ako budú Rusi bojovať s rovnocenným protivníkom a čoho sa musí NATO obávať v prípade otvoreného konfliktu.
Podľa analytikov RAND ruská armáda prešla mohutným prezbrojením a reformami. Ruská armáda však prioritne sleduje ciele späté z obranou vlastného územia, najmä najvýznamnejších ekonomických, priemyselných a politických centier. Podľa analytikov RAND silové možnosti Ruska, štruktúra jeho vojsk, manévre ktoré ruská armáda vykonáva ukazujú, že hlavným cieľom je obrana vlastného územia pred vonkajším protivníkom. Okolité krajiny vníma Rusko ako zónu svojich záujmov – ide najmä o štáty bývalého ZSSR, s viacerými z týchto štátov už Moskva vytvorila obranné zväzky a na území týchto štátov sa nachádzajú ruské vojenské základne (napr. Tadžikistan, Arménsko, Kazachstan, Turkménsko…)
Podľa analytikov RAND Rusko podrobne skúma stratégiu USA a NATO, ktorú vo svete Američania a ich spojenci používali v konfliktoch v posledných 25 – 30 rokoch, pričom Rusko aj na základe tohto výskumu sformovalo základné aspekty riešenia svojej národnej bezpečnosti.
Podľa analytikov RAND sa Rusi obávajú mohutného konvenčného útoku zo strany NATO, pričom budovanie nových základní NATO vnímajú ako agresívny krok Američanov, ohrozujúci ich národnú bezpečnosť. Rusko sa sústredilo na vytvorenie mohutnej protivzdušnej obrany, ktorá dokáže útočiacemu letectvu USA a NATO spôsobiť katastrofálne straty a oslabiť tak možnosť Američanov bojovať v podmienkach totálnej vzdušnej nadvlády. Rusi vybudovali mohutné raketové vojsko, ktoré dokáže útočiť na pozemné, námorné i letecké ciele. Okrem toho majú podľa analytikov RAND Rusi rozvinuté možnosti asymetrických postupov, ktorými dokážu spomaliť, alebo úplne zastaviť postup útočiacich vojsk na svojej juhozápadnej a západnej hranici (v prípade konvenčného útoku).
Analytici RAND uviedli, že reforma ruskej armády znížila početný stav ruských ozbrojených síl, zároveň sa však zvýšila palebná sila ruských vojenských jednotiek. Zvýšila sa mobilita ruských pozemných jednotiek a zvýšil sa aj počet ruských jednotiek rýchleho nasadenia. Dnes Rusko disponuje 60 plukmi výsadkárov a príslušníkov námornej pechoty, ktorí dokážu reagovať takmer okamžite a v ľubovolných podmienkach. Ide o elitné sily ruskej armády, každý z týchto plukov podporujú dva prápory, zložené z vojakov profesionálov. Ruskí profesionáli slúžia takmer sústavne v bojovej pohotovosti, pričom sa profesionálov uplatňuje princíp rotácie pohotovosti.
Podľa RAND od roku 2000 Moskva aktívne rozvíjala konvenčné útočné systémy rakiet ďalekého dosahu, ktoré umožňujú Rusku riešiť strategické úlohy bez toho, aby pri uplatňovaní svojich geopolitických predstáv muselo Rusko siahnuť k jadrovým zbraniam. Dokladom úspešného nasadenia týchto zbraní sú nasadenia rakiet Kaliber v Sýrii.
Odborníci RAND potvrdili, že Rusko dokáže takmer okamžite použiť svoj jadrový potenciál v prípade, ak bude ohrozená existencia ruskej štátnosti. Podľa dokumentu, Kremeľ môže reagovať nasadením jadrových taktických zbraní, ak sa podarí protivníkovi zničiť ruskú protivzdušnú obranu v blízkosti Kaliningradu, čo by znamenalo priame ohrozenie Moskvy. Takisto môžu Rusi siahnuť po jadrových zbraniach v prípade, ak ich konvenčné sily utrpia ťažké straty. Rusi sa obávajú najmä útoku na svoje jadrové silá, od pádu ZSSR sa totiž oslabil ruský kozmický systém prvej výstrahy, založený na existencii kozmických družíc. Rusko už pripravuje od roku 2020 zvýšiť počet vojenských družíc, radarový systém, ktorý má Rusko k dispozícii je rozvinutý a na vysokej úrovni.
Podľa odborníkov RAND má Rusko menej vojakov ako USA, NATO i Čína a takisto do svojich ozbrojených síl Rusko nevkladá až toľko ekonomických prostriedkov. No ak Kremeľ dospeje k názoru, že útok na Rusko je nevyhnutný, Rusi dokážu naniesť nepriateľovi aj tvrdý preventívny úder. Rusi chápu, že čím dlhšie bude konflikt trvať, tým viac sa budú oslabovať ruské ozbrojené sily. Systém PVO dokáže zasadiť nepriateľovi tvrdú ranu, ruský systém PVO by však nedokázal totálne zničiť silu čínskeho, amerického letectva či letectva štátov NATO. Rusi však dokážu bojovať aj v nevýhodných podmienkach. Ak by sa Rusko rozhodlo preventívne zaútočiť, ruský útok budú charakterizovať tri základné aspekty.
Prvým cieľom ruského útoku budú veliteľské centrá a štruktúry protivníka. Rusi dokážu vážne narušiť spojenie medzi jednotlivými jednotkami nepriateľa a spôsobiť chaos v jeho radoch. K tomuto cieľu Rusko využije všetky svoje zbrane, vrátane zbraní rádioelektronického boja a kybernetické zbrane.
Počas všetkých svojich vojenských kampaní Rusko ukázalo, že dokáže vynikajúco maskovať svoje ciele. Rusi dokážu nepredvídateľne zaútočiť, využívať výhody terénu a ruskí vojaci ukazujú vysokú bojovú pripravenosť i odhodlanie, Rusi bojujú tvrdo aj v prípade ak sú odlúčení od svojich jednotiek a situácia na bojisku sa nevyvíja v ruský prospech.
Ruské útoky sú vykonávané rýchlo s cieľom zaskočiť súpera a znemožniť mu reagovať. Američania dokonca tvrdia (na základe analýzy úspešných ruských bojových aktivít v Čečensku alebo Gruzínsku), že Rusi už upustili od sovietskej doktríny determinovanej snahami spôsobiť maximálne škody nepriateľovi v priamom strete. Ruské jednotky využívajú znalosti terénu, útočia na krídla nepriateľských zostáv, dokážu úspešne a rýchlo manévrovať, či blokovať nepriateľské zoskupenia a aj nepriamo likvidovať ich bojový potenciál.
Experti RAND veľmi vysoko ocenili ruské delostrelectvo a delostrelecké systémy. Podľa analýzy RAND je ruské delostrelectvo na podstatne vyššej úrovni ako delostrelectvo NATO či USA. Takisto motostrelecké jednotky majú k dispozícii mohutnejšiu delostreleckú podporu, ako motostrelecké jednotky NATO či USA. Ak Američania nezískajú nadvládu vo vzduchu, ruské pozemné jednotky majú vyšší ničivý potenciál ako americké pozemné jednotky.
Pri hodnotení ruskej námornej flotily Američania zastávajú názor, že ruské námorníctvo sa jednoznačne sústredí na defenzívne úlohy a bude podporovať aktivity pozemných jednotiek a letectva. Ruské námorníctvo je podstatne slabšie ako americké námorníctvo, ruské ponorky sú však podľa amerických expertov hroznou zbraňou.
Rusi disponujú flotilou tichých dieselelektrických ponoriek, ktorých cena je podstatne nižšia ako cena amerických atómových ponoriek, ruské ponorky je veľmi ťažké lokalizovať a disponujú mohutným jadrovým potenciálom. Podľa amerických expertov v prípade konfliktu by sa ruské námorníctvo (tak ako v minulosti) sústredilo na obranu ruských brehov.
Rusi budú podľa expertov RAND viesť bojové operácie v strategických oblastiach Arktiky, Čierneho mora, východného Stredomoria a za menej pravdepodobné považujú americkí experti nasadenie ruských námorných síl vo východnom Atlantiku. Podľa amerických expertov je ruské hladinové loďstvo poddimenzované, líši sa aj bojová úroveň jednotlivých flotíl. Za najsilnejšiu zbraň ruského námorníctva považujú americkí experti jednoznačne ruské ponorkové loďstvo.
Alexander Koc
.jpg)
