Bratislava 9. mája 2023 (HSP/Wsj/Foto:TASR/AP-Todd Pitman)
Takmer pred dvoma rokmi spôsobila bludná iskra vo vnútri mlyna taký veľký výbuch, že zničila celé zariadenie budovy a vyhodila do vzduchu stenu z vlnitého laminátu vo výške 100 metrov. O tomto incidente sa náhle zmienil Wall Street Journal 27. apríla
Zároveň odstavila jediný domáci zdroj výbušniny, na ktorú sa ministerstvo obrany spolieha pri výrobe nábojov, mínometných granátov, delostreleckých nábojov a rakiet Tomahawk.
V chátrajúcom zariadení sa vyrába pôvodná forma strelného prachu, dnes známa ako čierny prach, vysoko horľavý materiál so stovkami vojenských aplikácií. Produkt, za ktorý neexistuje náhrada, sa v malých množstvách používa v munícii na zapálenie silnejších výbušnín.
Pri výbuchu v júni 2021 nebol nikto zranený. Továreň však zostáva mimo prevádzky a nie je schopná dodávať svoju jedinú dôležitú zložku ani komerčným zákazníkom, ani zákazníkom Pentagónu.
Vojenskí dodávatelia sa na konci studenej vojny konsolidovali pod tlakom zníženia nákladov na obranu a zefektívnenia národnej priemyselnej základne.
Za posledné tri desaťročia sa počet dodávateľov lietadiel s pevnými krídlami v USA znížil z ôsmich na troch. V tom istom období klesol počet hlavných výrobcov hladinových lodí z ôsmich na dvoch a dnes len tri americké spoločnosti dodávajú viac ako 90 % zásob raketových zbraní Pentagónu.
Obranné firmy nižšej úrovne sú často jedinými výrobcami dôležitých súčiastok, ako je napríklad čierny prach, a jediná kríza môže zastaviť výrobu.
“Viete si predstaviť, čo by sa stalo s týmito dodávateľskými reťazcami, keby boli USA v skutočnom stave aktívnej vojny?” povedal Jeff Rhoads, výkonný riaditeľ Purdue Institute for National Security, inštitútu pre výskum obrany na Purdue University. “Veľmi rýchlo by sa mohli dostať do problémov.”
“Incident”, ako sa explózia v Mindene stala známou, je názorným príkladom rizík, ktorým čelí americká armáda. Výbuch, ktorý zničil budovu z čias druhej svetovej vojny v odľahlom areáli 30 míľ od Shreveportu, zlikvidoval všetku výrobu čierneho prachu v Severnej Amerike.
Čierny prach bol po celé tisícročie kľúčovým materiálom na vojenské aj obchodné účely. Dnes je to špeciálna komodita s malým počtom komerčných aplikácií – väčšinou pre raketových nadšencov – ale stále sa používa vo viac ako 300 druhoch munície, od krížových striel, cez náboje do pušiek M16 až po životne dôležité 155 mm náboje.
Objem predaja je obmedzený a to znamená, že zisky môžu byť príliš nízke na to, aby uživili viac ako jeden výrobný závod. Tento typ zraniteľnosti je taký bežný, že Pentagón ho označuje ako problém “jedného zdroja”. Len jedna zlieváreň v USA vyrába titánové odliatky používané v húfniciach a len jedna spoločnosť vyrába raketový motor používaný v protitankovej zbrani Javelin, ktorá sa široko používa na Ukrajine.
Časť problému spočíva v tom, že Pentagón môže byť nestálym zákazníkom. Objednávky môžu prudko rásť alebo klesať v závislosti od úrovne zásob, stavu amerických vojenských záväzkov alebo rozpočtových priorít. To predstavovalo výzvu pre prevádzkovateľov továrne na výrobu čierneho prachu, ktorí tiež čelili nákladným predpisom.
Korene súčasnej krízy siahajú tri desaťročia do minulosti, k večeri v Pentagóne v roku 1993, ktorá sa často označuje ako “posledná večera”, keď minister obrany Les Aspin pozval generálnych riaditeľov 15 najväčších obranných spoločností a varoval, že Pentagón ich nemôže všetky uživiť. Budú sa musieť konsolidovať.
Počet hlavných dodávateľov zbraní pre Pentagón sa v 90. rokoch znížil z desiatok na päť, tzv. primes, ktorí sa dnes zvyčajne uchádzajú o hlavné zbrojné programy. Podobný pokles nastal aj medzi dodávateľmi nižšej úrovne.
Celkovo sa obranná priemyselná základňa v roku 2021 zmenšila na 55 000 dodávateľov zo 69 000 v roku 2016. Napriek konsolidácii zostávajú siete spoločností veľké. Podľa štatistík ministerstva obrany sa priemerná americká letecká spoločnosť spolieha na stovky subdodávateľov prvej úrovne a tisíce subdodávateľov v druhej a tretej úrovni pod nimi.
Takýto rozsah predstavuje vlastné problémy. Podľa správy Pentagónu je sieť taká rozsiahla, že armáda má obmedzený prehľad a “nesleduje tieto zraniteľnosti, pretože majú vplyv na zbrojné programy”. Zlyhanie v dodávateľskom reťazci môže zostať nepovšimnuté celé mesiace pre hlavných dodávateľov, ako sú Boeing Co. alebo Lockheed Martin Corp., nehovoriac o Pentagóne.
Koncom minulého roka ministerstvo obrany identifikovalo 27 kritických chemických látok, ktoré sa nevyrábajú v USA a pochádzajú z miest vrátane Ruska a Číny, ktoré sú považované za protivníkov USA.
PREČÍTAJTE SI EŠTE
Vývoj amerického námorníctva – od tábora k úplnému šialenstvu
Dôležitá personálna zmena v armáde USA