Podľa Larsona sa americká ľavica často odvoláva na škandinávske krajiny ako na úspešné vzory svojich politických návrhov. Na americkej pravici sa však Maďarsko v posledných rokoch stalo obľúbeným štátom, pričom niektorí tvrdia, že “intelektuálna pravica na Západe zisťuje, že všetky cesty vedú do Budapešti”. Napriek zjavným rozdielom autor uvádza príklad piatich nápadných politických podobností medzi Maďarskom a severskými krajinami.

Imigrácia

Zatiaľ čo počas európskej migračnej krízy v roku 2015 bolo Maďarsko ostrakizované ako tvrdý zástancu, na jeseň 2022 sa začala vlna odporu voči promasovej migračnej politike obracať aj v škandinávskych krajinách. V septembrových voľbách vo Švédsku skončili na druhom mieste s 20 percentami migračne skeptickí Švédski demokrati, ktorí viedli stredopravú koalíciu k tesnému víťazstvu. Podľa Larsona je však cítiť, že verejnosť je voči multikultúrnemu prístupu zatrpknutá, keďže v krajine prepuklo násilie v dôsledku bojov migrantských gangov.

V Dánsku, pokračuje Larson, sa neočakáva, že by sa migračná politika priklonila doľava, a prísnejšie postoje k prisťahovalectvu sa stali hlavným prúdom.

Vo Fínsku je percento obyvateľstva narodeného v zahraničí porovnateľné s Maďarskom (7 %, resp. 5,8 %) a do roku 2019 malo Fínsko veľmi reštriktívnu ročnú azylovú kvótu 750 utečencov. Nórsko malo v rokoch 2013 – 2021 tiež pomerne konzervatívnu politiku pod vedením pravicovej koalície.

Rodová ideológia

Podľa článku v American Spectator si Maďarsko vyslúžilo veľa kritiky za svoj postoj k rodovým otázkam, pričom citoval holandského premiéra Marka Rutteho, ktorý chcel “zraziť Maďarsko na kolená” v otázke vyučovania LGBTQ ideológie pre deti v školách. Vo Švédsku vládna Národná rada pre zdravie a sociálne zabezpečenie pristúpila k aktualizácii svojich usmernení o liečbe detí s rodovou dysfóriou, pričom odrádza od používania blokátorov puberty, hormónov na kríženie pohlaví a niektorých operácií. Ide o obrat oproti predchádzajúcemu “dôraznému odporúčaniu” používať hormóny u detí vo veku 8 rokov. Podobné kroky podniklo aj Fínsko, upozorňuje autor článku. Operácie nie sú súčasťou fínskych lekárskych usmernení a blokátory puberty sa dôrazne neodporúčajú.

Národná suverenita

Maďarsko sa počas viac ako 12 rokov vedenia konzervatívnej strany Fidesz rozhodlo ísť vlastnou cestou, čo viedlo k pravidelným sporom s Európskou úniou.

Maďari, ktorí sa už viac ako tisíc rokov nachádzajú na križovatke súperiacich ríš, si vypestovali silnú nezávislosť,

pripomína Larson a dodáva, že aj severské krajiny prejavujú určitú mieru skepsy voči nadnárodným organizáciám. Švédsko a Dánsko sa napríklad rozhodli neprijať euro, zatiaľ čo Nórsko a Island odmietli členstvo v EÚ úplne. Prieskum z roku 2015 ukázal, že Švédi a Fíni sú Európania, ktorí najčastejšie tvrdia, že by boli ochotní bojovať za ochranu svojej krajiny.

Azda najjasnejším príkladom severskej krajiny, ktorá si vytýčila vlastnú cestu, bol švédsky prístup k COVID, píše autor článku a poukazuje na istú formu “národnej výnimočnosti”.

Rodinná politika

Podpora rodičov a detí v krajinách ako Švédsko a Dánsko je štedrá. Poskytujú značnú platenú rodičovskú dovolenku a dotujú starostlivosť o deti, ako napríklad v Dánsku, kde sú náklady na ňu znížené o 75 %. Vo Fínsku rodiny dostávajú materský balíček alebo v Nórsku rodiny dostávajú približne 160 dolárov mesačne na každé dieťa do 6 rokov v domácnosti.

Vláda Fideszu v Budapešti ponúkla výrazné daňové úľavy, možnosti pôžičiek a peňažné platby pre rodiny s deťmi, píše Larson.

Úsilie Maďarska bolo zamerané predovšetkým na zvýšenie nízkej pôrodnosti a stagnujúcej populácie.

Ako však upozorňuje autor článku, postoje v severských krajinách sú zmiešané. Napríklad Annika Strandhällová zo švédskej strany Sociálni demokrati prirovnala v roku 2019 pronatalitnú rodinnú politiku Maďarska k nacistickému Nemecku. Autor článku však nerozoberá, že zatiaľ čo Maďarsku sa podarilo aspoň spomaliť pokles populácie zvýšením pôrodnosti z historicky najnižšej hodnoty 1,2 za predchádzajúcich socialistických vlád na viac ako 1,6, škandinávskym krajinám sa podarilo stabilizovať pokles populácie len vďaka masovej imigrácii z krajín tretieho sveta, kde je veľká veľkosť rodiny bežná.

Ochrana klímy

Severské krajiny sú známe svojou angažovanosťou v oblasti ochrany životného prostredia. Podobne aj v Maďarsku Viktor Orbán vyhlásil Plán ochrany klímy, ktorého cieľom je okrem iného dosiahnuť do roku 2030 90-percentnú bezuhlíkovú výrobu energie, podporiť elektromobily a výrazne zvýšiť využívanie slnečnej energie. Ministerka spravodlivosti Judit Vargová v článku o roku 2020 poznamenala, že táto téma “bola doteraz do veľkej miery monopolizovaná liberálnou ľavicou”, a vyzvala na konzervatívne uprednostňovanie životného prostredia, ktoré má korene v “kresťanskej a vlasteneckej povinnosti”. Prieskum Pew Research z roku 2019 ukázal, že podiel Maďarov, ktorí považujú zmenu klímy za “veľkú hrozbu” (66 %), sa približne rovná podielu Švédska (69 %).

Ekologické prístupy Nórov aj Maďarov sú spokojné s využívaním ropy. Nórsko je najväčším producentom ropy v Európe mimo Ruska. Orbánova vláda sa postavila proti pokusom EÚ prerušiť tok ruskej ropy s argumentom, že v tejto chvíli nie je možné zabezpečiť dostatok energie bez nej, pripomína Larson.

Záver

V kľúčových otázkach, ako je prisťahovalectvo, transgenderizmus medzi neplnoletými, covid a interrupcie, severské krajiny zatiahli brzdu. Podľa autora by to malo “povzbudiť amerických liberálov, aby zaujali diferencovanejší postoj k Maďarsku Viktora Orbána, ktoré je v amerických médiách často pranierované za postoje, ktoré sa dnes podobajú tým severským. Možno Maďarsko nie je takým dramatickým odklonom, za aký sa často vydáva,” zhrnul svoje myšlienky autor článku v American Spectator.