Najvyššie denné koncentrácie peľu tráv zachytila monitorovacia stanica v Žiline, ostatné monitorovacie stanice uvádzajú denné koncentrácie peľu tráv nižšie ako 30 peľových zŕn na meter kubický vzduchu. Peľ pŕhľavy vo vyšších koncentráciách zachytili v Banskej Bystrici, v Žiline, v Bratislave a v Košiciach. V ovzduší sa ešte vyskytoval v nízkych koncentráciách peľ astrovitých, mrkvovitých a mrlíkovitých rastlín, skorocelu a štiavu.
„Všetky monitorovacie stanice opätovne zaznamenali ojedinelý záchyt prvého peľu paliny a ambrózie, ktoré budú po trávach najsilnejšími a najvýznamnejšími alergénmi leta i skorej jesene. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium a Alternária. Vplyvom zrážok a búrkovej činnosti dochádzalo k výraznému poklesu denných koncentrácií peľu v ovzduší. Alergikom často zmierňuje, či eliminuje priebeh reakcie na peľ aj nosenie rúška, cez ktoré sa mnohé väčšie peľové zrná nedostanú,“ konštatovala Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby v SR.
Obdobie s významným zastúpením slabšie alergizujúcej pŕhľavy bude v nasledujúcich dňoch pokračovať. Na väčšine územia sa denné koncentrácie peľu pŕhľavy udržia vo vysokých až veľmi vysokých hladinách. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých dosiahne väčšinou už len nízke až veľmi nízke denné koncentrácie. Peľ paliny a ambrózie bude pomaly pribúdať, ale zatiaľ dosahuje len nízke až veľmi nízke denné koncentrácie. „Peľ týchto inváznych rastlín, ktoré sú najsilnejšími a najvýznamnejšími alergénmi letných mesiacov a skorej jesene, pravdepodobne dosiahne alergologicky významné hladiny až v priebehu augusta. V ovzduší sa okrem peľu spomenutých druhov bude vyskytovať peľ menej alergizujúceho skorocelu, štiavu, chmeľu, astrovitých, mrkvovitých a mrlíkovitých rastlín. Denné koncentrácie spór húb (plesní) dosiahnu veľmi vysoké koncentrácie,“ doplnila Lafférsová s tým, že pokles denných hladín peľu bude naďalej výrazne ovplyvňovať najmä búrková činnosť.