Dnes je Štedrý deň, ktorý sa nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, čo znamená predvečer sviatku. V tento deň dodržiavajú Slováci rôzne zvyky. Jedným z nich je aj držanie pôstu, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa zvyklo hovoriť, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. V Národnej rade SR i europarlamente sú poslanci z celého Slovenska. Opýtali sme sa preto niektorých, aký zvyk si preniesli od svojich rodičov a dodržiavajú ho spolu so svojimi deťmi. Odpovedali Ľuboš Blaha, Miroslav Radačovský, Marián Viskupič, Juraj Blanár, Tomáš Taraba, Marián Kotleba, Jana Vaľová, Dušan Jarjabek a Lukáš Kyselica

Od východné po západné Slovensko dodržiavajú Slováci na Štedrý deň rôzne zvyky a tradície. Medzi najčastejšie patrí šupina z kapra, ktorá sa zvykne vkladať pod obrus. Šupina má zabezpečiť peniaze v budúcom roku.

Ďalším zvykom je cesnak na stole, ktorý má zabezpečiť členom rodiny zdravie.

Mnohí dávajú na štedrovečerný stôl aj tanier navyše, ktorý sa dával pre náhodného hosťa či zosnulých členov rodiny.

Častým zvykom je aj rezanie jablka na polovicu. Ak je uprostred hviezda, má to znamenať pre rodinu zdravie a šťastie. Ak je stred v tvare kríža, traduje sa, že rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jabĺčko krája, aby sa ušlo každému členovi rodiny.

Zvyky a tradície v rodinách slovenských politikov

Zvyky a tradície dodržiavajú aj naši politici. Opýtali sme sa ich: Aký zvyk Štedrého dňa ste si preniesli od svojich rodičov a učíte ho zachovať aj svoje deti?

Ľuboš Blaha – Smer-SD

„Asi všetky naše vianočné zvyky máme od rodičov, začíname oblátkami s cesnakom a medom a špecialitou je šošovicová polievka, ktorú nemajú všade, ale u nás bola vždy vianočná. Kapor so šalátom je klasika, to má každý.

Osobitne od mojich rodičov sme mali, že k nám chodil Dedo Mráz, ale u manželky mali Ježiška a ten sa ujal viac aj pri našich deťoch.

Z detských čias si spájam Vianoce s Perinbabou a Šafránkovej Popoluškou. Tie melódie ma dostávajú do vianočnej pohody. A nikdy nesmú chýbať makové pupáky od mamy, dodnes si k nej pre ne chodím každé Vianoce – Vianoce bez pupákov nie sú Vianoce.“

Miroslav Radačovský – europoslanec a predseda strany Slovenský Patriot

„Vzhľadom nato, že pochádzam zo severovýchodu Slovenska z obce Ľutina, tak zachovávame v rodine zvyky Štedrého dňa vyplývajúce z tradícii východného kresťanského obradu. Teda zvyky svojich rodičov a prarodičov. Ide o zvyky vyplývajúce z gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.

Manželka pochádza z inej časti Slovenska, kde tradície a zvyky vyplývajú z katolíckej vieronáuky. Teda v rodine zachovávame zvyky vianočnej večere pochádzajúcej z dvoch kresťanských oblastí Slovenska, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké.

Nesmie chýbať živý vianočný stromček, pôvodne jedlička, čo je dnes už trošku väčší problém, ale nechýba.

Večera spočíva predovšetkým v hubovej polievke, kapustnica a mačanka. Mačanka je typické rusínske jedlo. Oblátky s medom a ryba, ktorá je už akýmsi novým prvkom. Pretože vo východnom obrade takýto zvyk nebol. Potom sú to bobaľky a nakoniec polnočná omša. Medzitým Ježiško donesie darčeky.

Jednoducho moji rodičia, moja rodina si ctia tradície vianočných sviatkov vyplývajúce z duše a srdca slovanského národa. A v tomto duchu pokračujú aj moji dvaja synovia.“

Marián Viskupič – Sloboda a solidarita

„Nemám žiadny špeciálny vianočný zvyk. Špeciálne sú pre mňa celé Vianoce, vzájomná blízkosť, rodinná pohoda a rodinné stretnutia. Toto boli Vianoce môjho detstva, takéto Vianoce zažívame teraz ako rodina s našimi deťmi.

Verím, že si moje deti jedného dňa túto vianočnú pohodu odnesú ako najkrajší zvyk aj do svojich nových rodín.“

Juraj Blanár – Smer-SD

„Štedrý deň má u nás neustále kresťanský ráz. Vždy slávnostné oblečenie. Nejedávame mäso a postíme sa do večere.

Večera začína modlitbou, potom manželka každému urobí krížik na čelo medom ako symbol ochrany pre zlým. Potom sú oblátky s medom a cesnakom ako symbol kresťanstva, lásky a porozumenia v rodine a zdravia. Pokračujeme krupicovou kašou z jedného taniera ako symbol spolupatričnosti. Na večeru je tradične kapustnica s hubami a tmavá slivkovo-fazuľová polievka, ryby a zemiakový šalát.

Na záver otváranie vlašských orechov a prerezávanie jabĺk, aby sme zistili, ako sa nám bude dariť na budúci rok.“

Tomáš Taraba – Život-Národná strana

„To najhlavnejšie, čo som si priniesol z rodiny, je snažiť sa udržiavať duchovný charakter sviatkov. Snažíme sa deťom držať v popredí, že Vianoce nie sú o darčekoch ako o primárnom zmysle, ale sú sprítomnením skutočnosti, ktorá sa udiala pred už vyše 2000 rokmi, kedy sa v Betleheme narodil pravý človek a pravý Boh v jednej podstate a tým je Ježiš Kristus. Toto je nemenný fakt a všetko okolo toho, teda jedlo, zvyky a iné skutočnosti, sú príjemné, ale nie podstatné.

Takto vnímaný vianočný čas nevie narušiť nikto a to aj v prípade, že sa o to v dejinách ako aj v súčasnosti neraz politická moc a okolnosti snažia.“

Marián Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko

„Pred Štedrou večerou sa pomodlíme, poďakujeme Pánu Bohu za uplynulý rok a ochranu a poprosíme Ho, aby ten nový rok bol ešte lepší, a to nielen pre našu rodinu, ale aj pre celé Naše Slovensko. Spoločne sa navečeriame a potom najmladší účastník Štedrej večere rozbalí darčeky.

Popritom deťom vysvetľujeme, že Vianoce nie sú o žiadnom santa clausovi, dedovi mrázovi, ale že ide o oslavu narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Spasiteľa sveta a Víťaza nad diablom, a tí, ktorí rozhodli o Jeho ukrižovaní, Ho nenávidia aj dnes a v takom duchu ovládajú médiá aj politickú scénu.

Potom ideme na polnočnú svätú omšu a spoločne si zaspievame pieseň Tichá noc. Tento rok bude Štedrý večer výnimočný v tom, že kvôli nezmyselným opatreniam vlády budeme musieť pohľadať odvážneho kňaza, ktorý bude polnočnú svätú omšu slúžiť pre všetkých.“

Jana Vaľová – Smer-SD

„Keď som bola dieťa, boli vianočné zvyky a tradície u nás doma zmiešané, keďže pochádzam z rodiny, kde otec bol Zemplínčan a mama je Rusínka. Základom však bolo stretnutie všetkých členov rodiny, ktorí spolu zasadli k štedrovečernému stolu. Tak to funguje aj v mojej rodine. Keď už všetci sedia pri stole na svojom mieste, nikto – okrem mňa ako gazdinej – sa až do ukončenia večere od stola nesmie postaviť, aby v nasledujúcom roku žiaden člen rodinu neopustil.

Večera pozostáva z viacerých chodov – z hríbovej kyslej polievky, bobaľok (niekde nazývaných pupáky či opekance), ryby, zo slivčanky, tradičnej rusínskej polievky, ktorej základ tvoria sušené slivky, fazuľa a smotana.

Pred večerou sa spoločne pomodlíme, poďakujeme a navzájom si medom natrieme na čelo krížik, aby sme boli zdraví a ako rodina držali spolu. Po večeri sa tradične, tak ako všetci, tešíme na darčeky a rodinne strávené sviatočné chvíle.“

Dušan Jarjabek – Smer-SD

Vianoce … Krásna možnosť pre všetkých sa zamyslieť a v prvom rade nad sebou… Krásna možnosť hodnotiť a v prvom rade seba… No a nakoniec krásna možnosť na základe tohto všetkého si dať predsavzatia, no a samozrejme sebe.

V dnešnej dobe obzvlášť platná je rodinná spolupatričnosť, ktorú mi vštepovali moji rodičia, im zasa ich rodičia, no a ja zasa mojim deťom. Rodina je to najvzácnejšie čo si človek často uvedomuje až keď to stráca. Čo by som ja ešte všetko chcel povedať mojej mame a môjmu otcovi… Žiaľ, už iba v duchu. Moje detstvo bolo nádherné a s mojim otcom sa ešte aj krásne mlčalo. No a aj preto si dávam predsavzatie do budúceho roku, že popri tej mojej všakovakej robote byť častejšie s tými mojimi, ktorých mám rád … čo platí aj opačne …  lebo ozaj je s nimi krásne aj mlčať…

A štedrovečerný zvyk? Veľmi jednoduchý už aj preto, že medzi najbližšími sú sestra Eva a vnuk Adam, a samozrejme, oslavujú aj meniny. Na štedrý deň sa musíme všetci aspoň na chvíľu vidieť. Čiže koná sa bratislavský štedrodenný okruh. A takto to bolo u nás vždy. Bolo a verím, že dlho bude.“

Lukáš Kyselica – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti

„V tento kresťanský sviatok sa od rána snažíme dodržať pôst do štedrovečernej večere. Tradície máme obvyklé, na stole pri večeri máme pár šupín z kapra, cesnak, med, oplátky. Nesmú chýbať napečené medovníčky.

Pri podávaní večere neodbiehame od stola.“

Zuzana Franková