Aký drahý je študentský život? A kde berú dnešní študenti peniaze? Je dnes jednoduchšie študovať ako za socializmu?

Bratislava 25. septembra 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

Študenti majú dnes život v mnohom lepší ako ich predchodcovia spred pár desaťročí: majú internet, mobily, počítače, mnohí majú vlastné auto, môžu ľahko cestovať po celej Európe. K úplnej spokojnosti môže občas chýbať už iba jediné: financie. Exkluzívny prieskum Slovenskej sporiteľne zisťoval, odkiaľ majú dnešní študenti peniaze a na čo ich najčastejšie míňajú.

Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne má dnešný vysokoškolák mesačne k dispozícii v priemere 273 eur. Najväčšiu časť z nich, až dve tretiny, stále dostáva ako dar, keď sponzormi sú najčastejšie rodičia, prípadne starí rodičia. Mnohí študenti sa však snažia zarobiť si na seba počas roka, keď približne polovica chodí na pravidelné brigády a približne polovica chodí na občasné brigády, pričom ponuka brigád je čoraz lepšia vďaka zlepšujúcim sa podmienkam na trhu práce.

V prípade stredoškolákov je priemerný mesačný príjem okolo 78 eur. Pravidelne brigáduje tretina z nich, nepravidelne takmer polovica, uviedla Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Brigádovať môžu všetci tí, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku a dovŕšili vek 15 rokov.

„Príjem detí a mládeže závisí od ich veku a stupňa štúdia. Medzi regiónmi a veľkosťou miesta bydliska nie sú výrazné rozdiely, i keď o niečo väčší príjem majú deti a mladí ľudia v Bratislave, na západe Slovenska a vo väčších mestách,“ doplnila Buchláková.

Študenti si môžu zarobiť popri štúdiu alebo na letných brigádach na dohodu o brigádnickej práci študentov, pričom nemusia platiť poistné v prípade, ak si uplatnia výnimku z platenia poistného v Sociálnej poisťovni. Podmienkou je, aby príjem z pracovnej dohody nepresiahol 200 eur mesačne, vtedy nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia.

Pokiaľ ide o výdavky študentov, u vysokoškolákov tvoria takmer polovicu náklady na stravu a bývanie. „Vzhľadom na vysoké nájmy, predovšetkým vo väčších mestách, a vyššie poplatky na internátoch, míňajú študenti veľkú časť ich financií na bývanie (19 %). Výdavky na potraviny a jedlo (23 %) sú vo všeobecnosti nákladnou položkou slovenských domácností, študentov nevynímajúc,“ hovorí Buchláková a uvádza, že v priemere iba 12 % výdavkov dávajú vysokoškoláci na zábavu. Takmer všetci vysokoškoláci dnes už majú bankový účet, z ktorého platia za bývanie na internáte alebo v prenájme či podnájme. Platobnú kartu používajú zväčša pri bežnom nakupovaní, prípadne vo fast-foodoch alebo na čerpacích staniciach. Viac míňajú vysokoškoláci vo väčších mestách.

Stredoškoláci ešte neriešia výdavky spojené s fianancovaním bývania alebo stravy a svoje peniaze najčastejšie míňajú na nákup oblečenia, obuvi a na zábavu.

Vysokoškoláci venujú pomerne veľkú pozornosť sporeniu, keď v priemere si odkladajú viac peňazí, než minú na voľnočasové aktivity a zábavu. „Až štvrtina si šetrí na vlastné bývanie, pretože ak chcú získať hypotéku, musia mať na základe sprísnených opatrení Národnej banky Slovenska našetrenú väčšiu sumu peňazí z vlastných zdrojov,“ hovorí Buchláková a uvádza, že sporenie je tretím najväčším výdavkom (16 %), a to nielen vysokoškolákov, ale aj pracujúcich ľudí, ktorí nemajú deti.

Najviac sporia študenti na strednom Slovensku, najmenej v Bratislavskom kraji. Vôbec si peniaze neodkladá jeden z ôsmich vysokoškolákov. Najčastejším dôvodom je nedostatočný príjem (polovica prípadov) alebo to, že minú všetky peniaze, ktoré dostanú.

Za danej situácie je teda veľká časť študentov nútená si popri škole na svoju existenciu zarábať. Je to samozrejme na úkor študentského života, užívania si najkrajších rokov života – v tomto smere majú čo závidieť svojim predchodcom spred pár desaťročí, ktorí to mali, pokiaľ ide o financovanie študentského života a štipendiá, predsa len jednoduchšie, hoci tiež museli chodiť na letné brigády. Lenže ešte zďaleka to pre nich nie je také zlé, ako by to mohlo byť: v uplynulých rokoch sa totiž z času na čas objavovali na stole návrhy spoplatniť vysokoškolské štúdium, čo by finančnú situáciu študentov dramaticky zmenilo.

Obhajcovia spoplatnenia štúdia sa zvyknú oháňať zahraničnými vzormi a výhodnými študentskými pôžičkami, lenže obhajovať v našich podmienkach predpotopný a asociálny model, pri ktorom absolvent vyjde zo školy zadĺžený a ešte ho len čaká úloha založiť rodinu a zobrať si ďalšiu hypotéku, aby jej zabezpečil bývanie, je vyslovene cynické až bezočivé. Našťastie, momentálne tieto hlasy stíchli – hoci po voľbách, ak sa dostane k moci príliš „pravicová“, rozumej protinárodná a protiľudová vláda, by sa mohli zase začať ozývať.

Ivan Lehotský