Bojovníci Islamského štátu (IS) vyšli z púšte nikým nepoznaní pred viac ako tromi rokmi a podarilo sa im ovládnuť územie približne veľkosti Británie, na ktorom žilo asi 12 miliónov ľudí. Počas svojich vrcholných čias do IS patrilo aj 100 míľ pobrežia v Líbyi, časť lesov v Nigérii a mesto na Filipínach, vrátane “kolónií” v najmenej ďalších 13 krajinách. Asi najväčším mestom bol však Mosul, v ktorom sa zachovalo viac ako 15 000 stránok vnútorných dokumentov IS získaných zo zásuviek úradov a výcvikových táborov militantov, z domovov ich emirov či z políc policajných staníc a pod.

Dokumenty predstavujú rutinné záležitosti, ako prevod pozemkov medzi susedmi, predaj pšenice, pokuta za nevhodné oblečenie, vyberanie daní, dokonca manželskú kanceláriu, ktorá dohliadala na lekárske vyšetrenia, aby zabezpečila, že páry môžu mať deti. Aj to odhaľuje vnútorné fungovanie komplexného systému vlády podľa prísnej interpretácie islamu. Ťažiskami ich moci boli dva nástroje: brutalita a byrokracia, čo bolo badať vo všetkom.

Jedným z kľúčov k úspechu bol ich diverzifikovaný príjmový tok z mnohých odvetví ekonomiky, čo dokazujú knihy, účtenky a mesačné rozpočty, ako militanti speňažili každý centimeter územia. Zo samotného poľnohospodárstva získali stovky miliónov dolárov. Aj prepracovaným výberom daní za každý zdanený produkt sa dokázali samofinancovať, nezávisle od externých darcov. Takže nielen ropa poháňala ekonomiku IS.

Dlhoročný bývalý iracký poľnohospodársky úradník Muhammad Nasser Hamoud vraví, že keď militanti IS obsadili Mosul, spočiatku sa nič nezmenilo, no potom prišli “ľudia s dlhými bradami”, ktorí začali dohliadať na oddelenie a prišli s plánom riadenia, o ktorom už džihádisti snívali v časoch Usámu bin Ládina, ktorého cieľom bolo znovuzrodenie spoločnosti existujúcej ešte pred prorokom Mohamedom.

Vzniklo najmenej 14 kancelárií nazvaných “diwan”, akési ministerstvá, napríklad pre vzdelanie, zdravie, starožitnosti, “vojnovú korisť”, či morálna polícia. Zamestnancom bolo zakázané holiť sa a ich nohavice siahali len vyše členka. Po uliciach chodila mravná polícia, ktorá dozerala na dodržiavanie zákonu “šaría”. Občania šli do väzenia za nevhodné urážky, zlý účes, plašenie holubov, hranie domina, kariet, za púšťanie hudby, či za fajčenie vodnej fajky. Hamoud si však všimol aj niečo, čo ho naplnilo hanbou: ulice boli viditeľne čistejšie ako za čias irackej vlády. Vydláždila sa nová cesta v dĺžke zhruba jednej míle, spájajúca dve časti mesta a znižujúca preťaženie.

Po prenajímaní pôdy sa začal prenajímať majetok, ktorý nikdy nepatril predchádzajúcej irackej vláde. 27-stranová príručka načrtávala plány na zabavenie majetku vyhostených náboženských skupín, ktorými boli šíiti, kresťania, jezídi a rôzni odpadlíci od islamu. Členovia IS sú výlučne sunnitmi a považujú sa za jediných pravých veriacich. Časť zabaveného majetku (sporák, ohrievač, chladnička, práčka, televízor, skrine na šaty), vrátane nehnuteľností, bola ponúkaná ako odmeny pre bojovníkov IS.

Kahina el-Hadra, mladá francúzska žena, ktorá sa k tejto skupine pripojila v roku 2015, vravela, že “nemusela platiť žiadne nájomné, ani elektrinu ani vodu”. Iní však museli platiť. Tým sunnitom, ktorí boli príliš chudobní na zaplatenie nájomného, ​​sa ponúkla dohoda o rozdelení podielov s IS, ktorá im umožnila prevziať držbu ukradnutého pozemku výmenou za jednu tretinu budúcej úrody.

Za rok sa z daní vyzbieralo okolo 800 miliónov dolárov. Domácnosti platili 2 000 dinárov mesačne (menej ako 2 doláre) za zber odpadu, 10 000 dinárov (asi 8 dolárov) za každých 10 ampérov elektriny, 10 000 dinárov za komunálnu vodu. Za nainštalovanie pevnej linky zaplatili 15 000 dinárov (približne 12 dolárov) a mesačný poplatok bol 5000 dinárov. Ale možno najlukratívnejšou daňou bola náboženská daň známa ako zakát, ktorá je považovaná za jeden z piatich pilierov islamu. Vypočítala sa na 2,5% aktív jednotlivca a až 10% na poľnohospodársku výrobu, tvrdí výskumná pracovníčka Yale Revkinová. Zatiaľ čo niektoré z týchto poplatkov boli účtované irackými a sýrskymi vládami, povinná daň z aktív bola novou cenou.

Nájdené dokumenty v Mosule sa považovali za originálne, obsahovali značky a logá IS spolu s názvami jednotlivých “ministerských” úradov, v súlade s terminológiou a dizajnom, ktoré sa nachádzali aj na dokumentoch vydaných IS aj v iných častiach kalifátu vrátane  Líbye.