Bratislava 9. decembra 2019 (HSP/Extra plus/Foto:Extra plus-archív)

Mesačník Extra plus priniesol svojim čitateľom v týchto dňoch rozhovor s hlavou Krymskej republiky Sergejom V. Aksionovom, ktorý poskytol šéfredaktorke Extra plus Lenke Mayerovej, ktorá sa o tento rozhovor podelila aj s našimi Hlavnými správami a prinášame vám ho v plnom znení

Narodil sa v Balti v Moldavsku a 26. novembra tohto roka oslávil 47 rokov. V roku 1989 sa presťahoval na Krym a zapísal sa na vysokú školu pre vojenských inžinierov v Simferopole. Ešte pred skončením jeho štúdia prišlo k zmene politicko-spoločenských pomerov vo východnom bloku a rozpadu ZSSR, čo mu neumožnilo stať sa dôstojníkom sovietskej armády. V tom čase odmietol prisahať lojalitu Ukrajine a považuje ju za nespravodlivo oddelený prívesok Ruska. Neskôr vyštudoval ekonómiu na Univerzite ekonomiky a riadenia. Na svojich postojoch ani po rokoch nič nezmenil a rovnako v roku 2014 odmietol slúžiť Ukrajine. Po referende na Kryme ho poslanci jednohlasne zvolili za premiéra Autonómnej republiky Krym. Niet sa čomu čudovať, pretože je charizmatický, rozhodný, rázny, pozná svoj cieľ, ovláda politický i mediálny marketing, odpovede na podrývačné otázky novinárov zvláda s nadhľadom, ľahkosťou a inteligentným  humorom. Voľbou zasadnúť do kresla premiéra vzal na seba zodpovednosť, pevne uchopil moc a pustil sa do práce v podobe budovania a rozvoja Krymu. Je členom Najvyššej rady strany Jednotné Rusko. Hlava Autonómnej republiky Krym a predseda Rady ministrov Autonómnej republiky Krym Sergej V. Aksionov.

Do veľkej politiky ste vstúpili v roku 2009 a v priebehu piatich rokov ste sa dostali na čelo Autonómnej republiky Krym s tým, že pred vami stálo množstvo výziev. Nemali ste v tom čase obavy, že prinavrátenie Krymu späť do Ruskej federácie nemusí byť úspešný príbeh?

Ak máme hovoriť o udalostiach z februára a marca roku 2014, tak, samozrejme, nikto nemohol vopred vedieť, ako sa budú udalosti vyvíjať. Obyvatelia Krymu v drvivej väčšine vystupovali proti majdanu, proti štátnemu prevratu v Kyjeve a za opätovné zjednotenie s Ruskom. Mali sme obrovskú a jednomyseľnú podporu obyvateľstva. Zároveň sme však chápali, že od tých síl, ktoré sa zmocnili vlády na Ukrajine, je možné očakávať všetko. Už spôsobili krviprelievanie na majdane a boli pripravení zabíjať aj na Kryme, len aby nedopustili prejavy slobodnej vôle občanov. Nebyť zásahu slušných ľudí, teda ruských vojakov, ukrajinský režim by na Kryme postupoval podľa rovnakého scenára, aký neskôr použil v Donbase. Kyjevskí politici sa tým ani netaja.

Bolo rozhodujúcim faktorom, že Krym bude mať príbeh so šťastným koncom, referendum, v ktorom hlasovalo za znovupripojenie k RF takmer 97 percent občanov pri 83-percentnej účasti?

Referendum sa stalo vrcholom krymskej jari a naplnením krymskej túžby, pretože sme sa vždy cítili ako časť Ruska. Obyvatelia Krymu vnímali jeho odtrhnutie od historickej vlasti ako obrovskú nespravodlivosť. Šestnásteho marca 2014 sa pred volebnými miestnosťami tvorili rady, celé rodiny išli hlasovať za opätovné zjednotenie, za Rusko, za obnovenie spravodlivosti, za mier a bezpečnosť. Bol to absolútne legitímny a demokratický proces, zodpovedajúci všetkým medzinárodným normám. Potvrdili to aj zahraniční pozorovatelia. Bohužiaľ, OBSE odmietla vyslať na referendum svojich pozorovateľov, aj keď sa na ňu krymský parlament s takýmto návrhom obracal.

Napriek demokratickému a slobodnému rozhodnutiu občanov výsledky referenda okrem Kirgizska a Abcházska ostatné krajiny vrátane EÚ neuznali. Prečo?

Referendum na Kryme bolo odpoveďou na štátny prevrat v Kyjeve, ktorý organizovali a podporili USA a štáty EÚ. Bolo by naivné očakávať, že tieto štáty uznajú výsledky vyjadrenia vôle Krymčanov. Západ vždy používa výroky o priorite demokratických hodnôt ako dymovú clonu na presadzovanie svojich geopolitických záujmov. Všetko, čo nezodpovedá jeho záujmom, sa vyhlási za „nedemokratické“ a „nelegitímne“. Je to úplne pomýlená a pokrytecká politika, ktorá uráža obyvateľov Krymu a Sevastopola, porušuje základné ľudské práva, podkopáva medzinárodnú autoritu Európskej únie a základy demokracie, znehodnocuje samotný pojem.

V marci tohto roka ste si pripomenuli už piate výročie. Aká tu panovala nálada a ako celú situáciu s odstupom času vnímajú obyvatelia Krymu?

V marci roku 2014, a rovnako aj teraz, považujú obyvatelia Krymu svoju voľbu za jedinú možnú a správnu. Lebo to bola historická, duchovná a civilizačná voľba, ktorá sa rokmi nemení a nezávisí od vonkajších faktorov. Hlasovaním v referende za Rusko ľudia nerozmýšľali o nejakých materiálnych výhodách či preferenciách. Aj dnes môžu byť v niečom nespokojní s prácou samosprávy, výškou dôchodkov a tak ďalej, čo je absolútne prirodzené. Ale na to hlavné to nijako nevplýva. Krym rovná sa Rusko, a to navždy.

Na oslavách výročia nechýbal ani Vladimir Putin. Aký vzťah k nemu majú obyvatelia Krymu?

Sociologické prieskumy stabilne uvádzajú vysokú, takmer stopercentnú dôveru obyvateľov Krymu voči prezidentovi Putinovi. Náš región patrí v tomto smere k pätici lídrov.

Zrejme najhoršia situácia vás i obyvateľov čakala krátko po podpise zmluvy o zväzku s RF (18. marca 2014). Pretože reakcia ostatného sveta prišla veľmi rýchlo, a to zavedením ekonomických sankcií proti RF a tým aj proti Krymu. Ako prijali túto situáciu občania, ale aj samotní predstavitelia Autonómnej republiky Krym?

V skutočnosti nám najväčšie problémy spôsobili nie európske sankcie, ale blokáda zo strany Ukrajiny. Stačí spomenúť, že v roku 2014 sa viac ako 80 percent vody a elektrickej energie dodávalo z ukrajinského územia. Kyjev využil túto závislosť ako zbraň, namierenú proti obyvateľom polostrova. Na jar 2014 uzatvorili Severokrymský kanál, ktorý postavil Sovietsky zväz, a vôbec nie Ukrajina. V Kyjeve dúfali, že zablokovanie vody spôsobí na Kryme kolaps poľnohospodárstva, ale to sa nestalo. K stratám krymských poľnohospodárov prišlo preto, lebo sa muselo prestať s pestovaním niektorých kultúr na zavlažovaných plochách. V novembri 2015 teroristi, ktorí boli pod kontrolou ukrajinského režimu, vyhodili do vzduchu stĺpy elektrického vedenia v pohraničných oblastiach s Ukrajinou, ktorá nám dodávala elektrinu. V dôsledku toho bol celý polostrov úplne bez elektriny, čo reálne ohrozilo životy a zdravie viac ako dvoch miliónov ľudí. Myslím, že Kyjev dostal požehnanie od západných pánov na tieto barbarské činy, ktoré sú svojou podstatou činmi štátneho terorizmu. Nepriamo o tom svedčí prakticky úplné mlčanie tak oficiálnych štruktúr EÚ, ako aj ľudskoprávnych organizácií: nikto to nielen neodsúdil, ale si ani len nevšimol blokádu vody či elektriny. Cieľ tých, ktorí to všetko naplánovali, bol absolútne priehľadný: zničiť krymskú ekonomiku, vyvolať nespokojnosť obyvateľstva. Ale účinok bol úplne opačný: obyvatelia Krymu si ešte väčšmi uvedomili správnosť voľby a na útoky teroristov odpovedali jednotou a súdržnosťou. Náš prezident vzal situáciu pod osobnú kontrolu. Za veľmi krátky čas sa najprv postavil energetický most z protiľahlého brehu Kubáne na Krym a potom aj dve nové výkonné elektrárne. Výsledkom bolo, že náš polostrov po prvý raz vo svojich dejinách prestal byť regiónom s nedostatkom energie. Teraz môžeme dokonca dodávať prebytočnú elektrickú energiu za hranice Krymu. Už nemáme ani nedostatok pitnej vody, ani vody pre potreby poľnohospodárstva. A krymskí poľnohospodári aj napriek predchádzajúcej blokáde vody dosahujú rekordnú úrodu obilnín, ovocia a zeleniny. Umožnila to zmena štruktúry poľnohospodárstva a preorientovanie sa na vnútorné zdroje, najmä na využívanie podzemných vôd, ale aj na technológie, ktoré sú menej náročné na vodu.

Čo znamenajú sankcie pre obyvateľov Krymu v praxi?

Na ekonomiku republiky a každodenný život obyvateľov Krymu sankcie prakticky nevplývajú. Aj keď môžeme hovoriť o nevyužitých možnostiach hospodárskej spolupráce s Európou. Všetky symbolické objekty – od Krymského mosta, nového medzinárodného letiska Simferopol až po elektrárne a cesty Tavrida – boli postavené počas sankcií. Rovnako aj nové školy, materské školy, zdravotnícke, sociálne, športové a kultúrne zariadenia. Počas uvalenia sankcií sa za päť rokov na Kryme urobilo mnohonásobne viac ako za 23 rokov ukrajinskej anexie polostrova, keď nijaké sankcie neboli. Stačí povedať, že priemyselná výroba sa za päťročnicu zdvojnásobila. Významný rast dosiahli prakticky všetky odvetvia. Len malá poznámka – počas ukrajinského obdobia sa za rovnakých päť rokov (od roku 2009 do roku 2013) priemyselná výroba na Kryme znížila o päť percent. V podmienkach sankčného režimu sme usporiadali obrovské množstvo medzinárodných podujatí, hosťami u nás boli predstavitelia takmer polovice štátov sveta. Na druhej strane, sankcie nepochybne porušujú základné práva Krymčanov, najmä právo na slobodu pohybu. Napríklad, štáty EÚ odmietajú vydať víza obyvateľom nášho polostrova. Takúto politiku vnímame ako prejav totalitného myslenia európskych lídrov, ako politiku potrestania národov Krymu za ich voľbu, za ich lásku k slobode.

Vladimir Putin, ale aj vy ste svojho času povedali, že sankcie proti RF mali opačný efekt, ako čakali EÚ a USA, pretože v konečnom dôsledku poškodili predovšetkým štáty Európskej únie. Akými prostriedkami sa vám podarilo získať ekonomickú stabilitu?

Hlavným faktorom rastu ekonomiky našej republiky je federálny cieľový program sociálno-ekonomického rozvoja Krymu, v rámci ktorého sa vybudovali a modernizovali už stovky nových objektov vo všetkých oblastiach ekonomiky a sociálnej sféry. Vďaka realizácii tohto programu sa Krym doslova mení pred očami. Ešte jeden kľúčový faktor rozvoja – realizácia národných projektov, ktoré sa tiež týkajú prakticky všetkých odvetví. A síce, v najbližších piatich rokoch plánujeme výrazne zvýšiť kvalitu krymského zdravotníctva, školstva, zlepšiť demografickú situáciu, uskutočniť podstatnú modernizáciu cestnej infraštruktúry. Dôležitým smerom je rozvoj voľnej hospodárskej zóny (VHZ), ktorá funguje od začiatku roku 2015. VHZ predpokladá rad daňových a iných úľav pre investorov. Podľa údajov k 1. októbru sa vo voľnej hospodárskej zóne zaregistrovalo približne 1 300 účastníkov, celkový objem investícií podľa uzatvorených zmlúv predstavuje 128 miliárd rubľov. Vďaka realizácii projektov v rámci VHZ sa plánuje vytvorenie viac ako 43-tisíc pracovných miest (asi 40-tisíc je už vytvorených). Najatraktívnejšími odvetviami pre investorov sú priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, kúpeľníctvo a sociálna sféra.

Podľa mojich informácií sa efektívnou platformou stalo Jaltské medzinárodné ekonomické fórum, ktoré sa koná každý rok v apríli. Z roka na rok vám stúpa počet zahraničných návštevníkov, zastupujúce krajiny i počet podpísaných zmlúv. Nakoniec, počas tohtoročného medzinárodného ekonomického Jaltského fóra ste uzavreli vyše 100 dohôd za 215 miliárd rubľov, čo sú takmer 3 miliardy eur. Čomu pripisujete tento úspech?

Investičný potenciál Krymu je obrovský, mnohí to už vnímajú a chápu. Je však potrebné povedať, že väčšiu časť zmlúv v rámci Jaltského fóra podpísali ruské subjekty; prínos zahraničných investorov do ekonomiky polostrova zatiaľ ešte nie je veľký. No celkovo možno toto fórum považovať za významný príklad úspechu národnej diplomacie, ktorá nám pomáha preraziť informačnú blokádu a priblížiť svetovému spoločenstvu pravdu o ruskom Kryme. Myslím si, že záujem o náš región rastie ešte aj kvôli tzv. účinku zakázaného ovocia, ktoré, ako je známe, je sladké. Čím viac lží a klebiet vyrába propaganda, tým silnejšie je u mnohých ľudí želanie samostatne sa vyznať v tom, čo sa to tu v skutočnosti deje.

Na tohtoročnom ekonomickom fóre sa zúčastnilo aj 12 podnikateľov zo Slovenskej republiky a na Slovensku vznikla Slovensko-krymská obchodná komora. Prinieslo to už nejaké konkrétne výsledky a v čom si naše krajiny môžu byť navzájom ekonomicky užitočné?

Ustanovujúca dohoda o vytvorení Slovensko-krymskej obchodnej komory bola podpísaná v auguste 2018. Ale aby sme sa vyhli sankčnému a administratívnemu nátlaku, nezverejňujeme podrobnosti o vzťahoch s našimi partnermi.

Minulý rok padol rekord v počte turistov na Kryme, ktorých bolo viac ako sedem miliónov, z toho milión Ukrajincov. Podľa dostupných informácií sa okrem pobytu pri mori chce Krym sústrediť na liečebné a poznávacie pobyty počas celého roka. Stane sa teda cestovný ruch najväčším prínosom financií pre Krym?

V minulom roku navštívilo Krym 6,8 milióna hostí, v tomto roku už takmer 7 miliónov. Ak máme hovoriť o priamych daňových príjmoch do rozpočtu republiky, tak za päť rokov sa zvýšili takmer dvojnásobne: z 1,7 miliardy v roku 2014 na 3,2 miliardy rubľov v roku 2018. Podľa výsledkov z roku 2018 priame príjmy z cestovného ruchu vo forme daní predstavovali 7,3 percenta. Za prvý polrok tohto roka turizmus priniesol do rozpočtu republiky viac ako 1,46 miliardy rubľov. Je to o štvrtinu viac v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Rast objemu daňových príjmov do rozpočtu z cestovného ruchu a príbuzných odvetví vytvára významné prostriedky na vnútorný rozvoj, realizáciu infraštruktúrnych projektov v regióne a na rast blahobytu občanov. Strategickým cieľom rozvoja odvetvia v najbližších 2-3 rokoch je zvýšenie ubytovacích kapacít vytvorením aspoň 4- až 5-tisíc ďalších izieb a v priebehu piatich rokov až 20-tisíc izieb. Osobitnú pozornosť budeme venovať aj rozvoju cestovného ruchu spojeného so zdravím, podujatiami, históriou a poznávaním. V tomto smere sú jednoducho nevyčerpateľné možnosti. Stačí povedať, že na území Krymu je viac ako 4 500 pamiatok kultúrneho dedičstva, ktoré pochádzajú z rôznych období – od najstarších čias až po 20. storočie. Zároveň treba pochopiť, že cestovný ruch nebol zdrojom príjmov do regionálneho rozpočtu ani v sovietskych časoch, keď na polostrov každoročne prúdilo až 10 miliónov turistov. Dnes do hrubého regionálneho produktu najviac prispievajú také odvetvia ako priemysel, obchod, poľnohospodárstvo, stavebníctvo.

V súčasnosti k vám vraj prichádza najviac turistov z Číny a Vietnamu. Je to pravda? Viete si vysvetliť, prečo práve tieto dve krajiny?

Nie je to celkom tak. Počet turistov z týchto krajín skutočne rastie. Napríklad, počet obyvateľov Číny, ktorí navštívili polostrov v roku 2018, sa v porovnaní s rokom 2017 zvýšil 2,5-krát. Asi 10 cestovných kancelárií zabezpečuje zájazdy len pre čínskych turistov. Občanov týchto štátov zaujíma sovietske historické dedičstvo, ale aj liečebné a ozdravné možnosti krymských sanatórií. No v skutočnosti medzi zahraničnými turistami vedú občania Ukrajiny: v tomto roku ich počet už presiahol milión. Je to 49 percent z celkového počtu „zahraničných“ turistov. Ďalej podľa počtu nasledujú občania Bieloruska, Kazachstanu, Arménska, Estónska. Z krajín vzdialenejšieho zahraničia vedie Nemecko, odkiaľ prichádza na Krym približne 7 percent z celkového počtu cudzincov.

Zaujímavé je, že na Kryme bolo pred pár rokmi opätovne otvorené medzinárodné detské centrum Artek, do ktorého obnovy ruská vláda investovala 400 miliónov dolárov. Čo od tohto znovuotvorenia očakávate a aké poslanie má toto centrum pre mládež do budúcnosti?

Artek je národným majetkom Ruska, vizitkou Krymu, centrom nielen rekreácie, ale aj vzdelania, tvorivosti, všestranného rozvoja detí a mládeže. V minulom roku tábor navštívilo viac ako 40-tisíc detí. V tomto roku plánujeme zvýšiť počet detí na viac ako 43-tisíc. Len poznamenám, že od roku 2014 sa v tábore rekreovalo viac ako 4-tisíc detí z 80 krajín. Máme medzinárodných partnerov z Talianska, Francúzska, Španielska, Dánska, USA, Švajčiarska, Srbska, Mongolska, Vietnamu, Číny. V rámci podpísaných dohôd o spolupráci prebieha 25 medzinárodných podujatí, ku ktorým patria aj olympiády z ruského jazyka, súťaže o dejinách Ruska, televízne súťaže a videosúťaže. Dôležitým faktorom národnej diplomacie je vzdelávacia činnosť Arteku. Napríklad, v apríli roku 2019 sa v rámci artekovského projektu Gubernátorský tábor dosiahla dohoda v oblasti vzdelávacích programov medzi Artekom a zástupcami Mongolska a Bulharska o zorganizovaní mongolského detského tábora Bujant a bulharského tábora Kamčija počas letných turnusov. Som presvedčený, že príťažlivosť Arteku sa bude zvyšovať a zemepisné kontakty sa budú rozširovať.

Investori prichádzajúci na Krym vraj nemajú záujem len o cestovný ruch, ale aj o investície v poľnohospodárstve, stavebníctve, doprave i energetike. Znamená to, že ste mali výborný marketing súvisiaci s prezentáciou ekonomického potenciálu Krymu?

Bezpochyby sa usilujeme predstavovať investičný potenciál Krymu na najvýznamnejších ruských a medzinárodných platformách. Či už ide o Petrohradské ekonomické fórum, Východné ekonomické fórum, Ruské investičné fórum v Soči alebo mnohé iné podujatia. Plus systematická práca na vytváraní priaznivého investičného prostredia, mediálna podpora, osobné kontakty s predstaviteľmi biznisu a, samozrejme, národná diplomacia.

Naďalej však platí, že Európska únia ekonomické sankcie nemieni zrušiť, naopak, ešte ich viac pritvrdzuje. Aký vidíte ďalší vývoj vzťahov RF, Krymu a EÚ?

Myslím si, že v Európe si postupne uvedomia bezperspektívnosť sankčného tlaku na Rusko. Hovoria o tom mnohí európski politici. Ťažko povedať, kedy sa to všetko pretaví do konkrétnych činov. Osobne však nepochybujem, že skôr či neskôr budú sankcie zrušené. Z našej strany sme pripravení na spoluprácu a rovnoprávny dialóg.

Považujete sankcie EÚ za politicky motivované? Čo je ich cieľom?

Podľa mňa ten cieľ nikto ani neskrýva: „brzdenie Ruska“. V preklade do ruštiny to znamená, že sa Rusko musí vzdať svojich národných záujmov a ísť v závese politiky USA a EÚ. Ten, kto si myslí, že také niečo je možné, zle pozná históriu. Vystupovať voči našej krajine z pozície sily je nezmysel.

Vieme, že situácia na Ukrajine je mimoriadne napätá a vzťahy medzi RF a Ukrajinou sú na bode mrazu. K čomu vedie táto situácia?

Ukrajina je po štátnom prevrate, ku ktorému prišlo v roku 2014, riadená zvonku. Politika jej vedenia sa určuje ďaleko za brehmi Dnepra. Táto politika je zameraná nielen proti Rusku a škodí nielen samotnej Ukrajine a bratskému ukrajinskému národu, ale aj Európe. Je to v podstate protieurópska politika, ktorú určujú vo Washingtone. Zároveň vidíte, že milión občanov Ukrajiny každoročne prichádza na Krym. A to bez ohľadu na masírovanú rusofóbnu propagandu, na náreky o „okupácii“ polostrova a mýty o večnej vojne s Ruskom. Ľudia tým vlastne vyjadrujú svoj vzťah k tejto šialenej propagande, k tejto politike. Zdá sa mi, že to dáva nádej na obnovenie rusko-ukrajinských vzťahov. V záujme Európy nie je brániť tomuto procesu, ale pomáhať mu.

Nemusí sa Európa obávať vážnejšieho konfliktu aj vzhľadom na približovanie sa vojsk NATO k hraniciam s RF?

Ako hovoria vtipkári, Rusko rozmiestnilo svoje hranice príliš blízko základní NATO. Aj keď to v dnešnej situácii nie je vôbec veselé. Je jasné, že rozmiestňovanie vojsk pri ruských hraniciach zvyšuje napätie a znižuje úroveň bezpečnosti európskych krajín. Stávajú sa tak legitímnymi terčmi pre odvetný úder v prípade vojenského konfliktu. Dúfam, že taký konflikt sa môže rozhorieť len v prehriatych hlavách stratégov NATO.

Viete si predstaviť, že sa jedného dňa tieto vzťahy normalizujú?

Na to by musel Západ prestať používať voči Rusku výhražné reči.

Minulý rok sa podarilo v rámci ruskej modernizácie dokončiť výstavbu 19-kilometrového mosta cez Kerčský prieliv spájajúceho Čierne a Azovské more. Táto investícia v hodnote približne 3,2 miliardy eur isto pomohla so zásobovaním Krymu, ktorý predtým závisel od lodnej prepravy. Čo všetko sa dobudovaním tohto mosta pre obyvateľov Krymu zmenilo?

Za necelých jeden a pol roka, ktoré uplynuli od otvorenia Krymského mosta, prešlo po ňom oboma smermi takmer 8 miliónov automobilov vrátane 103-tisíc autobusov a 795-tisíc kamiónov. Uvedenie tohto najdôležitejšieho infraštruktúrneho objektu do prevádzky jednoznačne zvýšilo spoľahlivosť zásobovania polostrova, ktoré teraz už nezávisí od počasia, zlacnilo dodávky tovaru, zvýšilo investičnú atraktívnosť nášho regiónu, napomohlo prílev turistov. V decembri tohto roka sa otvorí osobné železničné spojenie a asi od júna 2020 pôjdu po moste aj nákladné vlaky. Okrem zjavného hospodárskeho prínosu to má aj druhú stránku. Výstavba mosta je udalosť, porovnateľná svojím rozsahom a významom s najvýznamnejšími historickými víťazstvami a výsledkami Ruska. Splnila sa túžba mnohých generácií. Je to ďalší z radu historických úspechov našej krajiny. Most je symbolom našej jednoty a našej slobody. Je to ešte jeden názorný dôkaz úplného krachu politiky blokád a sankcií, dôkaz toho, že brzdiť rozvoj Ruska a Krymu je nemožné.

Krym za päť rokov prešiel kus cesty smerom vpred v rámci ekonomického rozvoja a vytvoril lepšie podmienky na život obyvateľov. S akou víziou vstupujete do ďalších piatich rokov?

Celkovo sa životná úroveň ľudí jednoznačne zvýšila. Týka sa to aj dôchodkov a sociálnych dávok, skvalitnenia zdravotníctva, školstva. No hlavná je sloboda a bezpečnosť. Nikto nevnucuje Krymčanom hodnoty, ktoré sú im cudzie, nenúti ich, aby si ctili katov a zradcov ako národných hrdinov, nediktuje im, v akom jazyku majú hovoriť, či do akého chrámu chodiť. Na Kryme, na rozdiel od Ukrajiny, nehrozí väzenie či smrť za iné zmýšľanie. Keď máme hovoriť o plánoch na najbližších päť rokov, tak už len stručne. Naším hlavným cieľom je premena Krymu na rozkvitajúci popredný región Ruska. Pozitívne zmeny vo svojom živote musí pocítiť obyvateľ každého mesta a obce, každá krymská rodina. Som presvedčený, že nesklameme dôveru obyvateľov Krymu.

Lenka Mayerová, šéfredaktorka mesačníka Extra plus

Článok pôvodne vyšiel v mesačníku Extra plus, www.extraplus.sk