Môj profil 
Predplatné
V súčasnosti prebieha sondovanie preferencií pre nového prezidenta skupiny európskych ministrov financií – mocného orgánu, ktorý rozhoduje o rozpočtoch alebo pôžičkách Grécku. V skutočnosti by mal byť nový šéf skupiny zvolený o mesiac. Ale nie je to také jednoduché.
Základom pre všetky európske hry je francúzsko-nemecké porozumenie. Aj keď Angela Merkelová je v súčasnosti jediným zodpovedným vedúcim predstaviteľom nemeckej vlády, tak ako francúzsky prezident Emmanuel Macron, aj ona už jasne uviedla, aké sú jej záujmy. Federálna vláda by chcela, aby sa súčasný prezident Bundesbanky (nemeckej centrálnej banky) Jens Weidmann stal ďalším šéfom ECB. Bude to prvý Nemec na tejto pozícii v histórii: pred Talianom Mariom Draghim, ktorý z postu odíde v roku 2019, bol vo funkcii Francúz a Holanďan.
Paríž má tiež záujem o najvyššie pozície – a zameriava sa na Európsku komisiu. V Berlíne je to pomerne dobrovoľné. Potrebuje len “silnú osobnosť” v čele legislatívneho orgánu EÚ. Francúzsko-nemecký hlas, ako je počuť v diskusiách, beží ako dobre namazaný motor.
Nielenže si Merkelová a Macron telefonujú niekoľkokrát týždenne. Tiež na seba navzájom berú ohľad. Napríklad Francúz informoval kancelárku vopred o svojom senzačnom európskom prejave v septembri, v ktorom oslabil pasáže, ktoré by mohlo Nemecko považovať za citlivé. Merkelová mu vrátila láskavosť a podľa zasvätených osôb požadovala, aby sa v spoločnom európskom dokumente o takzvanej jamajskej koalícii vynechali negatívne pasáže.
Viac Francúzov na vedúcich pozíciách sa považuje za vylúčené
Aj pokiaľ ide o Euroskupinu, spolupracujú obe krajiny takmer v úplnej tichosti. Keď francúzsky minister financií Bruno Le Maire oznámil, že sa chce uchádzať o predsedníctvo skupiny, skupina kresťansko-demokratických ministrov financií EPP neskôr neformálne nesúhlasila s takouto žiadosťou. Le Maire bol diplomaticky zneužitý – s pomocou nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho, ktorý bol vždy verný Merkelovej.
Ak by Macron stále chcel presadzovať Le Maireho ako vedúceho Euroskupiny, bolo by to predbežné rozhodnutie pre budúce pozície. Proti Le Mairemu hrá fakt, že Francúz Pierre Moscovici už pôsobí ako komisár pre ekonomiku a menu. “V tejto oblasti už existuje dosť Francúzov,” hovorí diplomat EÚ.
Nasledujúci týždeň, ako zvyčajne, nemecký minister financií odcestuje do Bruselu, aby diskutoval s európskymi kolegami. Merkelová do tohto úradu presadila svojho verného Petra Altmaiera. Ako dlho tam zostane, je neisté. Jediná istota je, že bývalý šéf Merkelovej kancelárie by chcel spravovať ministerstvo. V Bruseli nebude Altmaier schopný ukázať oveľa viac ako ukazuje súčasnosti.
V piatok bolo oznámené, že v Berlíne sa uvažuje o odložení plánovaného menovania ďalšieho vedúceho Euroskupiny. Sonduje sa, či je možné funkčné obdobie súčasného prezidenta Jeroena Dijsselbloema “o niečo predĺžiť”. Oficiálne na jeho miesto nekandiduje nikto. To je však problém, pretože neexistuje zjavný nástupca Dijsselbloema.
Lagardeová ako funkcionárka EÚ?
V Paríži sa zatiaľ začala prezentácia potenciálnych kandidátov na ďalšie najvyššie pracovné miesta. V Berlíne bola venovaná pozornosť tomu, že minulý týždeň dostala Christine Lagardeová možnosť absolovavať osobný rozhovor v Paríži. Napriek tomu, že výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) nie je súčasťou blízkeho okruhu Macrona, je považovaná za silnú vodkyňu a teda za sľubnú kandidátku na post v rámci EÚ. Avšak má to zjavnú nevýhodu. Ako vedúca MMF by Lagardeová nemohla byť hlavnou kandidátkou v európskej volebnej kampani bez toho, aby sa vzdala funkcie vo Washingtone. Jej ambiciózny krajan Michel Barnier, hlavný vyjednávač rokovaní o brexite pre EÚ, by sa však mohol uchádzať bez akýchkoľvek problémov. Avšak zatiaľ nie je jasné, či by taká kampaň bola v Berlíne a Paríži žiadúca.
.JPG)
.jpg)
