Bratislava 13. decembra 2018 (HSP/Foto:Wikipédia)

Dnes slávime sviatok sv. Lucie. Tento deň je opradený mnohými zvykmi, pranostikami a toto meno má mnoho dievčat a žien žijúcich medzi nami. Prečo toto mladé dievča zo Syrakúz žijúce v 3. storočí nezavial prach času a zabudnutia? Dôvodom je jej silná viera v jedného Boha, ktorému zasvätila svoj život

Keď sledujem bežný život okolo seba, vidím, ako rýchlo sa zo života vytráca slušnosť, morálka, zodpovednosť, hodnoty. Ľudia, na ktorých sa ešte nedávno dalo spoľahnúť, vám včera niečo sľúbili a dnes už to nie je pravda. Nemyslím len na predstaviteľov moci, ktorí sa inak vyjadrujú pred voľbami a svoju rétoriku i postoje menia v okamihu zaujatia funkcie, ale aj na bežnú životnú prax, ktorá sa ma denne dotýka.

Kedysi, keď sedliak dorábal väčšinu svojho živobytia svojimi silami a prostriedkami, takéto jednanie nebolo možné. Jednoducho by neprežil. Dnes, keď si väčšinu vecí svojej spotreby kupujeme v obchodoch, možnosti ako oklamať tých druhých a získať čo najviac pre seba sa zvýšili a špekulanti a podvodníci dosahujú vrcholné rebríčky spoločenského života. Slušný človek, ktorý sa živí prácou svojich rúk, akoby ani nemal šancu prežiť, pretože sa ho mnohí snažia presvedčiť a smerovať tak,  aby z neho mali čo najviac iní, ale na jeho základné potreby neberie nikto ani ohľad.

Žijeme v spoločnosti, ktorá sa globalizuje, preto v izolácií nie je možné prežiť svoj život. Sme odkázaní jeden na druhého a na vzájomnú spoluprácu. Nedá sa uzavrieť do utlity tak, že by ma okolie nezaujímalo, nie sme ostrovy, že by stačilo, ak sa mám dobre ja, ak funguje moja rodina, moja firma, môj dom… Hodnoty, ktoré preferuje svet, sa dotýkajú a ovplyvňujú môj život, moje vzťahy, mojich blízkych, moju rodinu… a moja hierarchia hodnôt ovplyvňuje pozitívne alebo negatívne moje okolie, aj iných ľudí, spoločenstvá a cez ne aj spoločnosť. Ani vysoké múry okolo niektorých domov dokonale neochránia súkromie ich majiteľov. Zanedbať nie je možné ani vplyv médií, ktorým sme denne vystavení.

A tak na nás vplývajú mnohí, ktorí nie sú ochotní ani schopní nič pozitívneho vytvoriť, ale len parazitovať, využívať, konzumovať výsledky práce iných, stále chcú čosi spochybňovať, kritizovať, reformovať, rozkladať, rozoštvávať… pričom ich cieľom je čo najviac tak prihrať sebe, od druhých vyžadujú heroické výkony,  ale sebe si doprajú čo najviac, len si neuvedomujú, že buldozér skazy, ktorej súčasťou sa stali, zničí aj ich spoločníkov a nakoniec aj ich samotných, lebo základom úspešného života je tvorba hodnôt. Zatiaľ, čo oni sa správajú hrubo, drzo, arogantne, od iných vyžadujú absolútnu poslušnosť a podriadenosť. Inak hovoria a inak konajú. Nie to čo hovoria alebo napíšu, by malo byť pre nás, ich okolie smerodajné, ale podľa výsledkov ich práce by sme sa mali rozhodovať. Podľa toho, čo vytvorili, mali by sme vidieť či vytvárajú hodnoty, alebo žijú z rozbrojov, rozoštvávania a výsledkov práce iných. Ich reč nám môže byť signálom, či za tým, čo hovoria si aj stoja, či v ďalšej vete nepopierajú to, čo povedali v predchádzajúcej. Najvýraznejším signálom je však to, čo vyjadrujú svojimi životnými postojmi a ako žije ich rodina. Či žijú v usporiadanom manželstve, či vychovávajú svoje deti k zodpovednosti a k hodnotám, čo ponúkajú verejnosti z toho čo vytvorili, či to nie sú len prázdne frázy, povrchnosť, balast, polopravdy… Ľahko sa búra, ťažko sa buduje.

Svet sa akosi ľahko a rýchlo vzdáva hodnôt, na ktorých bol vybudovaný. Demokracia sa nám rúca v základoch. Súčasťou nášho života sú stovky mŕtvych a zranených v dôsledku teroristických, či iných útokov na verejných priestoroch v posledných mesiacoch. Nórsko, Francúzsko, Nemecko, Amerika… Protesty žltých viest vo Francúzsku, ktoré sa pokúšajú presunúť aj do iných krajín, sú výsledkom života nad pomery, ktoré nemá kto zaplatiť a nikto nemá chuť ani silu sa uskromniť.

Ani u nás z pelechov hriechu, na ktoré sme premenili v posledných desaťročiach naše byty a domácnosti, ktoré sme získali ešte v bývalom režime alebo zaťažením sa astronomickými úvermi a na ich splácanie sa hrdlačíme v provizorných dielňach na výrobu aut, určite šťastie, úspech, ani prosperita nepríde.

Nedá sa nájsť východisko, ak zoberieme do úvahy len časť pravdy a doplníme si to svojim názorom, polopravdou, alebo klamstvom. To nás zbytočne vyčerpá a my budeme ešte zraniteľnejší, slabší, ak to vôbec prežijeme. Podobne ako loď, alebo lietadlo, ale ani auto nemôže byť bezpečné len z časti. Boží Zákon, Kristova Pravda, sa nedá prijať len z časti, ako sa  to mnohí pokúšajú prezentovať. Vybrať si to, čo sa mi páči, čo mi momentálne vyhovuje. Ušiť si náboženstvo pre seba. Nakoniec  Ježiš nás pred tým varoval. Svet Boha odmieta, aj politické elity spoločnej Európy, rovnako ako elity väčšiny Európskych krajín. Svet nám kresťanom nechce rozumieť, a my sa mu snažíme prispôsobiť, mnohí jednotlivci, duchovné osoby, aj mnohé tzv. kresťanské inštitúcie už sa už svetu prispôsobili, vzdali sa podstaty kresťanstva a jej identity, vďaka ktorej Cirkev i ľudstvo prežilo dve tisícročia.

Ak chceme obstáť nezostáva nám nič iné ako zodpovedný kresťanský život, nedať sa ovplyvňovať pseudo kresťanskými názormi, ktorých terčom sa stáva osobitne naša mládež, ale všetci tí, ktorí sa viery nechcú vzdať, ale sa podľa nej úprimne usilujú žiť. Byť dôsledne verní kresťanskej morálke, správať sa zodpovedne k životu a k hodnotám, bez ktorých je šťastný život nemožný, k Pravde, Dobru, Láske, Kráse, Spravodlivosti… Byť ochotní obetovať sa a slúžiť, ale nie tam, kde sa našu službu ktosi usiluje zneužiť pre vlastné nízke a prízemné ciele. Solidarita, citlivosť na bolesti a ťažkosti iných, tiež nie slepá, ktorá sa nenechá zneužívať. Investícia do detí, mládeže a zdravej rodiny sa vyplatí a prinesie úrodu. Nenechať sa zapojiť do balastu, prázdnoty, prízemných cieľov mocných. Sedliak neseje pšenicu s kúkoľom a burinou. Musí vynaložiť nemalé úsilie aby sa buriny zbavil. Nie je možné byť aj zlý aj dobrý, ale treba sa nám usilovať o dobro a k nemu smerovať.

Nedá sa byť ani neutrálnym, treba smerovať  k Bohu, ku Kristovi, byť pevní v modlitbe, sviatostnom živote a verný Božiemu Slovu, rásť v Božských i ľudských čnostiach a tak s Božou pomocou dosiahnuť svoj cieľ. Vtedy obstojíme pred Bohom, sebou i svetom. Tak, ako to dokázala Lucia, mladé dievča zo Syrakúz, že aj po 17. storočiach nám svieti jej svedectvo živej viery.

Ľudovít Košík