Bratislava 14. augusta 2022 (HSP/Economist/Foto:TASR/AP-Andy Wong,Alberto Pezzali,Xinhua)

Podľa vplyvného britského týždenníka The Economist sa zdá, že Pelosiovej show otvorí novú nebezpečnú éru nepriateľstva medzi dvomi jadrovými a ekonomickými mocnosťami

V januári 1950, tri mesiace po víťazstve komunistov v občianskej vojne v Číne, vydal prezident Harry Truman vyhlásenie. Vyhlásil, že Amerika vojensky nezasiahne, aby pomohla porazeným čínskym nacionalistom, ktorí utiekli na ostrov Taiwan. Mao Ce-tung už pripravoval inváziu a pravdepodobne by sa mu to podarilo, keby v júni toho roku nevypukla kórejská vojna. Konflikt prinútil Trumana zmeniť taktiku, podporiť Južnú Kóreu a nariadiť siedmej flotile, aby bránila Taiwan v snahe zastaviť šírenie komunizmu v Ázii. O štyri roky neskôr, keď čínske sily zaútočili na niektoré z odľahlých taiwanských ostrovov, americkí predstavitelia pohrozili jadrovými údermi na Čínu, čím prinútili Maa opäť ustúpiť.

Pri spätnom pohľade sa zdá, že to bol prvý z radu vojenských konfliktov o Taiwan, ktoré definovali čínsko-americké vzťahy a mali dôsledky pre celý svet. O sedem desaťročí neskôr sa odohráva štvrtá takáto kríza, tentoraz vyvolaná návštevou predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane 2. a 3. augusta. Pani Pelosiová bola najvyššie postaveným americkým politikom, ktorý navštívil ostrov od roku 1997, keď ho navštívil jeden z jej predchodcov, Newt Gingrich. Hoci kríza ešte zďaleka nie je zažehnaná, zdá sa, že sa už teraz začína nová nebezpečná éra nepriateľstva medzi Čínou a Amerikou.

Návšteva pani Pelosiovej bola “maniakálnym, nezodpovedným a veľmi iracionálnym” činom, vyhlásila Čína. Jej diplomati obvinili Ameriku z porušenia záväzkov, ktoré prijala pri prvom uznaní Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) v roku 1979. Odkedy pani Pelosiová opustila Taiwan, Čína po prvýkrát vypálila balistické rakety nad ostrov, vyslala vojenské lode a lietadlá cez strednú líniu Taiwanského prielivu v rekordnom počte a uskutočnila cvičenia s ostrou streľbou v obkľúčení ostrova v rámci nácviku blokády. Čína tiež uvalila na Taiwan hospodárske sankcie a prerušila vojenskú a inú spoluprácu s Amerikou.

Zdá sa, že reakcia Číny je zatiaľ nastavená tak, aby dávala najavo svoju hlbokú nespokojnosť a nové schopnosti, ale zároveň sa vyhýbala vojne. Zdá sa, že čínsky vodca Si Ťin-pching sa chce vyhnúť priamej vojenskej konfrontácii s Amerikou. Zároveň nemôže pôsobiť bojazlivo, keďže sa štylizoval do role silného muža a sľúbil pokrok smerom k zjednoteniu. Na čínskych sociálnych sieťach sa už rozhorčujú nad tým, že Čína nezostrelila lietadlo pani Pelosiovej. V stávke je pre prezidenta Si najmä jeho pozícia pred zjazdom komunistickej strany koncom tohto roka, na ktorom sa očakáva, že si zabezpečí tretie päťročné funkčné obdobie na čele strany.

Čínske protiopatrenia sa tak pravdepodobne budú odohrávať na mnohých frontoch, v priebehu týždňov, mesiacov alebo rokov. Pravdepodobne budú zahŕňať ďalšie hospodárske sankcie zamerané na taiwanskú vládnucu Demokratickú pokrokovú stranu. Určite sa budú snažiť odradiť ďalších zahraničných politikov od návštevy ostrova. Najdôležitejšie však je, že Čína sa pravdepodobne pokúsi zaviesť “nový normál” vojenských aktivít v okolí Taiwanu vrátane pravidelných výpadov do vôd a vzdušného priestoru, ktoré si ostrov nárokuje, a možno aj ďalších raketových testov nad ostrovom. Čínske veliteľstvo Východného divadla, ktoré uskutočnilo posledné cvičenia, 10. augusta uviedlo, že v rámci cvičení splnilo “rôzne úlohy”, ale bude naďalej pozorne monitorovať Taiwanský prieliv a vykonávať tam pravidelné hliadky bojovej pripravenosti.

Ďalší vývoj situácie bude čiastočne závisieť od toho, ako Amerika a jej spojenci pomôžu Taiwanu. Amerika doteraz prejavovala zdržanlivosť, ale zaviazala sa obnoviť pravidelné vojenské operácie v oblasti vrátane prieplavov cez Taiwanský prieliv. Pravdepodobne poskytne Taiwanu viac výcviku a zbraní. Niektorí predpovedajú cyklus akcie a reakcie so zvýšeným rizikom nehôd a nesprávnych odhadov. “Historici sa môžu veľmi dobre pozerať na leto 2022 ako na moment, keď sa vzťahy medzi USA a Čínou posunuli od súperenia o relatívnu výhodu k otvorenej konfrontácii s oveľa väčším rizikom kríz a eskalácie,” hovorí Taylor Fravel z Massachusettského technologického inštitútu.

Pelosiová sa zahráva s ohňom

Štvrtá kríza v Taiwanskom prielive sa začala v apríli správami, že Pelosiová navštívi ostrov. Kritička ľudskoprávnych pomerov v Číne mala nepochybne na mysli svoj odkaz: vo veku 82 rokov je pravdepodobne vo svojom poslednom funkčnom období predsedníčky parlamentu. Jej návštevu však odložil covid19. Prezident Joe Biden v júli na otázku o ceste povedal, že podľa vojenských predstaviteľov to “teraz nie je dobrý nápad”. O niekoľko dní neskôr ho pán Si varoval: “Tí, ktorí sa zahrávajú s ohňom, sa popália (ním zahynú).” Zrušiť ju by však znamenalo podľahnúť čínskemu zastrašovaniu. A Biden nechcel spochybňovať výsady Kongresu.

Let Pelosiovej na Taiwan nakoniec zostal bez odozvy. Privítali ju jasajúci priaznivci a stretla sa s taiwanskou prezidentkou Tsai Ing-wen, ako aj s čínskymi disidentmi. Odmietla hrozby Číny a podobne ako americkí predstavitelia tvrdila, že jej cesta nenarušila status quo, pričom sa odvolávala na cestu Gingricha a pravidelné návštevy delegácií Kongresu.

V skutočnosti sa status quo rozpadá už roky. Od svojho nástupu k moci v roku 2012 Si podnecuje plamennú formu nacionalizmu a kladie väčší dôraz ako ktorýkoľvek iný vodca od čias Maa na získanie Taiwanu späť. Bez toho, aby stanovil jasný časový plán, povedal, že zjednotenie nemožno odkladať donekonečna. Spojil ho so svojím cieľom “národného omladenia” do roku 2049. Ozbrojené sily boli vybavené a cvičené, aby sa pripravili na útok: Čínske stíhačky a bombardéry sa často pohybujú v blízkosti vzdušného priestoru Taiwanu. Niektorí americkí generáli si myslia, že 69-ročný pán Si by sa mohol pokúsiť o inváziu v roku 2030 – alebo dokonca v tomto desaťročí – v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť zjednotenie ešte za svojho života.

Čínski predstavitelia medzitým v posledných rokoch nadobudli presvedčenie, že Amerika neustále oslabuje svoju politiku “jednej Číny”. Podľa tejto spletitej formulky Amerika uznáva “Peolpe Republic of China (PRC)” ako jedinú legálnu vládu Číny a “uznáva” jej postoj, že Taiwan je súčasťou jednej Číny. Amerika však neuznáva zvrchovanosť PRC nad Taiwanom a udržiava s ostrovom neoficiálne vzťahy. Podľa vnútroštátneho práva je tiež povinná poskytnúť Taiwanu obranné zbrane a udržiavať vlastné kapacity na ochranu ostrova. Amerika však dlhodobo dodržiava “strategickú nejednoznačnosti” a nešpecifikuje, či a ako by zasiahla vo vojne o ostrov.

Obavy Číny sa zintenzívnili po roku 2016, keď Trumpova administratíva rozšírila oficiálne návštevy na vysokej úrovni a predaj zbraní na ostrov – vrátane útočných zbraní. Na frustráciu Číny Biden v tomto prístupe vo všeobecnosti pokračoval. Taktiež trikrát verejne navrhol, aby Amerika priamo bránila Taiwan. Minulý rok povedal, že Taiwan je nezávislý. Jeho asistenti všetky tieto poznámky stiahli. Čínski predstavitelia sa napriek tomu rozhorčili.

Taiwan ako samosprávna demokracia s 24 miliónmi prevažne čínskych obyvateľov Chan predstavuje výzvu pre obrovskú autokraciu v susedstve, najmä preto, že jeho slobodní občania sú bohatší ako ich príbuzní bez volebného práva na druhej strane prielivu. Ostrov sa v posledných rokoch politicky vzdialil od pevniny, najmä odkedy pán Si potlačil občianske slobody v Hongkongu, čím sa vzorec “jedna krajina, dva systémy”, ktorým sa riadilo bývalé britské územie a ktorý pán Si ponúkol ako vzor pre mierové spojenie Číny a Taiwanu, stal veľmi neatraktívnym. Hoci prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina obyvateľov Taiwanu uprednostňuje zachovanie súčasného stavu pred okamžitým vyhlásením nezávislosti (čo by určite vyvolalo inváziu), len malá menšina podporuje zjednotenie a takmer všetci odmietajú “jednu krajinu, dva systémy”.

Načasovanie návštevy pani Pelosiovej bolo mimoriadne citlivé. Si už tento rok čelil neočakávaným ťažkostiam pri odobrení podpory Ruska v súvislosti s Ukrajinou a udržiavaní svojej stratégie nulového covidu napriek hospodárskemu spomaleniu. Ak sa dodrží tradícia, tento mesiac sa stranícke špičky stretnú v letovisku Bejdaihe, kde v minulosti neformálne diskutovali o politike a personálnych otázkach. Nie je isté, do akej miery sa to bude diať aj pod vedením pána Si. On a ostatní lídri však musia čoskoro prijať niekoľko dôležitých rozhodnutí o tom, kto ho bude obklopovať na vrchole a aké priority budú v nasledujúcich rokoch presadzovať – aj vo vzťahu k Taiwanu.

Si je multi-tasking

Keď už bolo jasné, že návšteva pani Pelosiovej sa uskutoční, Si zrejme vycítil príležitosť pokúsiť sa dosiahnuť niekoľko cieľov naraz: ukázať silu doma, zvrátiť trend užšej americkej angažovanosti na Taiwane, odradiť ostatné krajiny od zasahovania a uskutočniť najväčší nácvik útoku na ostrov v histórii. Zároveň sa zdá, že dal najavo svoju snahu vyhnúť sa priamej vojenskej konfrontácii s Amerikou, napríklad tým, že sa nepokúsil zachytiť Pelosiovej lietadlo a odložil cvičenia ostrej streľby až na obdobie po jej odchode.

Keď sa cvičenia začali, boli nastavené tak, aby sa opakovali a zároveň prekonali cvičenia, ktoré Čína uskutočnila počas predchádzajúcej veľkej taiwanskej krízy v rokoch 1995-96 po návšteve vtedajšieho prezidenta ostrova v Amerike. Šesť oblastí určených na ostrú streľbu bolo bližšie k ostrovu ako vtedy a na niektorých miestach sa priblížili na vzdialenosť 12 námorných míľ (22 km) od pobrežia Taiwanu, pričom sa prekrývali s územnými vodami a vzdušným priestorom, ktoré si Taiwan nárokuje. Toto “obkľúčenie” vytvára “veľmi dobré podmienky na pretváranie strategickej situácie spôsobom, ktorý prospieva zjednoteniu”, uviedol pre čínsky štátny rozhlas generálmajor Meng Siang-čching, profesor na Univerzite národnej obrany Ľudovej oslobodzovacej armády (PLA).

V prvých dňoch krízy v júli 1995 Čína vystrelila len šesť rakiet, z ktorých jedna mala poruchu. Podľa taiwanského ministerstva obrany 4. augusta, vystrelila 11. Japonsko uviedlo, že päť z nich dopadlo do jeho výlučnej ekonomickej zóny (ktorá sa rozprestiera 200 námorných míľ od jeho pobrežia). Predpokladá sa, že štyri z nich preleteli ponad Taiwan. Ďalším prvým prípadom bolo, že desiatky čínskych vojenských lietadiel a lodí prekročili strednú líniu Taiwanského prielivu počas niekoľkých po sebe nasledujúcich dní v rámci simulovaného leteckého a námorného útoku.

Taiwanský minister zahraničných vecí Joseph Wu obvinil Čínu, že návštevu Pelosiovej využila ako zámienku na nácvik plánu invázie, ktorý zahŕňa aj kybernetické útoky, dezinformácie a hospodársky nátlak. Rozsah a komplexnosť čínskych cvičení odráža transformáciu vojenskej rovnováhy medzi Taiwanom a prielivom za posledné dve desaťročia, ako aj ponaučenie, ktoré Čína vyvodila z predchádzajúcej krízy, keď nemohla urobiť takmer nič, aby odradila Ameriku, ktorá do regiónu vyslala dve lietadlové lode, z ktorých jedna prechádzala Taiwanským prielivom.

V roku 1995 bol čínsky rozpočet na obranu len dvakrát vyšší ako taiwanský, hoci Čína mala (a stále má) takmer 60-krát viac obyvateľov. Dnes Čína vynakladá približne 20-krát viac ako Taiwan. Podľa Pentagonu dosiahla PLA v počte lodí a ponoriek, rakiet zem-vzduch dlhého doletu a konvenčných striel s plochou dráhou letu a balistických rakiet, ktoré môže nasadiť, rovnakú úroveň alebo predstihla Ameriku.

Či to všetko znamená, že by mohla dobyť Taiwan, nie je známe. Vojnová hra, ktorú v máji uskutočnil think-tank Centrum pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone, ukázala, že počas týždňa bojov bola Čína schopná vylodiť sa na ostrove, ale nedokázala dosiahnuť Tchaj-pej, nehovoriac o rýchlom víťazstve. Imaginárny konflikt, ktorý sa odohral v roku 2027, sa ustálil na dlhotrvajúcej vojne.

Napriek tomu posledné cvičenia poslúžili ako varovanie, že Čína má mnoho spôsobov, ako poškodiť Taiwan, najmä prostredníctvom blokády, a to aj bez invázie. Cvičenia sa týkali prístupov k trom najdôležitejším taiwanským prístavom a vzdušného priestoru, ktorý lietadlá využívajú na zostup na taiwanské letiská. aiwanský generál sa sťažoval, že “sa rovnajú vzdušnej a námornej blokáde”.

Je to mierne prehnané, ale na znak toho, ako by sa blokáda mohla prejaviť, bola komerčná lodná doprava nútená využívať dlhšie a nákladnejšie trasy. Webové stránky so sledovaním lodí ukázali, že plavidlá sa vyhýbajú cvičným zónam. Bolo to pripomienkou toho, ako by Čína mohla izolovať Taiwan, ktorý dováža viac ako 60 % svojich potravín a 98 % energie.

Podľa Lonnieho Henleyho, bývalého pracovníka Agentúry obranného spravodajstva Pentagónu, by jedným z účinkov cvičení mohlo byť, že sa bude viac uvažovať o tom, ako pomôcť Taiwanu prežiť blokádu. “Poraziť vyloďovaciu operáciu cez prieliv je ťažké, ale relatívne jednoduché – stačí potopiť veľa lodí,” hovorí. “Prekonať blokádu je oveľa ťažšie vzhľadom na polohu a terén. Podľa môjho názoru by Čína mohla udržať Taiwan odrezaný mnoho mesiacov, možno rokov, s ničivým účinkom.”

Cvičenia tiež vyvolali nové obavy o zraniteľnosť odľahlých taiwanských ostrovov vrátane Kinmenu (bývalý Quemoy), skupiny ostrovov vzdialených len 6 míľ (10 km) od čínskeho pobrežia, ktoré boli napadnuté Maovými silami v rokoch 1954 – 1955 a opäť v roku 1958. V deň odchodu pani Pelosiovej taiwanské jednotky na ostrove Kinmen vystrelili svetlice na čínske bezpilotné lietadlá nad hlavou. Nasledujúci deň boli v blízkosti taiwanského súostrovia Matsu vypálené čínske rakety.

Ďalšie kroky Číny budú pravdepodobne čiastočne závisieť od toho, ako zareagujú Amerika a Taiwan. Ak sa bude domnievať, že budú naďalej spochybňovať jej červené línie (napríklad rozširovaním oficiálnych kontaktov), môže na ne zvýšiť tlak, hovorí Bonnie Glaserová z think-tanku German Marshall Fund of the United States. “Medzitým si PLA z ich vojenských cvičení odnesie mnoho ponaučení,” hovorí a predpovedá ďalšie podobné cvičenia.

“Nebude to žiadny návrat k predchádzajúcemu stavu,” hovorí pán Fravel. Uvádza paralely s reakciou Číny v roku 2012 na znárodnenie japonských ostrovov Senkaku, na ktoré si Čína tiež robí nárok a nazýva ich Diaoyu. Čínske sily začali pravidelne hliadkovať vo vzdialenosti 12 námorných míľ od ostrovov.

Výzvou pre Ameriku a jej spojencov bude odolávať takýmto čínskym snahám bez toho, aby vyprovokovali ďalšiu krízu. Doteraz sa snažili vyhnúť eskalácii. Let pani Pelosiovej na Taiwan viedol okľukou, ktorá obchádzala sporné Juhočínske more. Zdá sa, že Amerika nevyslala do regiónu nové vojnové lode. Pentagón tiež 4. augusta uviedol, že odložil rutinné skúšobné odpálenie medzikontinentálnej balistickej rakety naplánovanej v tomto týždni.

Do budúcnosti však Amerika bude musieť prinajmenšom obnoviť pravidelné vojenské aktivity v okolí Taiwanu vrátane prejazdov cez Taiwanský prieliv, aby si udržala dôveryhodnosť medzi svojimi regionálnymi spojencami. Námestník Pentagónu pre politiku Colin Kahl 8. augusta uviedol, že námorníctvo bude v takýchto tranzitoch pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch. To by mohlo byť ohniskom napätia, najmä ak Čína bude pokračovať v cvičeniach v okolí ostrova.

Amerika pravdepodobne posilní obranu Taiwanu aj tým, že mu predá viac útočných zbraní, vycvičí viac jeho vojakov a požičia mu alebo mu poskytne hotovosť na nákup väčšieho množstva výstroja vrátane malých mobilných zbraní, ktoré sa ukázali ako účinné na Ukrajine. “Konfrontácia bude prebiehať na vyššom stupni,” predpovedá Shi Yinhong z Renmin University v Pekingu.

Kongres bude pravdepodobne požadovať viac. V súčasnosti zvažuje zákon o taiwanskej politike, ktorý by ostrovu umožnil zapojiť sa do vojenských cvičení s Amerikou a vyhlásil by ho za “hlavného nie-NATO spojenca”, čo by uľahčilo poskytovanie modernejších zbraní. Taktiež by povolil “de facto diplomatické zaobchádzanie s Taiwanom, ktoré je rovnocenné s inými zahraničnými vládami”. Čína by takmer určite považovala každý z týchto krokov za prekročenie červenej čiary.

Amerika musí nejakým spôsobom prispôsobiť svoju reakciu, aby sa vyhla ďalšiemu ohrozeniu Taiwanu a zachovala si súdržnosť so spojencami a partnermi. Skupina G7 odsúdila čínske cvičenia, rovnako ako Japonsko a Austrália. Južná Kórea, ďalší americký spojenci, však nie. Krajiny juhovýchodnej Ázie sa tiež zdráhali postaviť na jednu stranu, rovnako ako mnohé z nich po prvej kríze v rokoch 1954 – 1955.

Jedným z poučení z predchádzajúcich taiwanských kríz je, že ich dôsledky sú nepredvídateľné. Keď Čína začala v roku 1958 ostreľovať odľahlé taiwanské ostrovy, Amerika opäť zasiahla a prerušila delostreleckú blokádu na ostrove Kinmen eskortovaním zásobovacích plavidiel. Keď však taiwanské vedenie naliehalo na protiúder a Amerika zvažovala použitie jadrových zbraní, Sovietsky zväz pohrozil odvetou a Amerika čelila odporu Západu, ktorý riskoval vojnu kvôli skupine ostrovov. O takmer štyri desaťročia neskôr kríza v rokoch 1995 – 1996 odradila Čínu od vojenskej akcie, ale podnietila nálady proti zjednoteniu na Taiwane a presvedčila pevninu, aby urýchlila svoju vojenskú modernizáciu.

Dôsledky najnovšieho konfliktu sa môžu prejaviť až o niekoľko rokov. V krátkodobom horizonte stále existuje nádej na mierový výsledok, ak každá strana predvedie demonštráciu sily a potom sa stiahne a vyhlási sa za víťaza, ako to urobila v roku 1996. Z dlhodobejšieho hľadiska sa však zdá, že všetky strany smerujú do nebezpečných vôd, keďže Čína je teraz odhodlaná upevniť svoje domnelé zisky v okolí Taiwanského prielivu a Amerika je odhodlaná ich odraziť, uzatvára britský The Economist.