Už predchádzajúci výskum ukázal, že na území dnešnej Karpatskej kotliny kedysi žila spoločnosť známa ako Avari, a to približne od polovice 6. storočia. Veľa sa však o nich nevie – nezanechali po sebe žiadnu písomnú dokumentáciu. Doteraz sa o nich vedelo len to, že svoju existenciu začali ako kočovný národ a niekedy v priebehu siedmeho storočia začali budovať osady.

Vedcom sa pomocou genetiky podarilo odhaliť pôvod Avarov a štruktúru ich spoločnosti. Vo svojom vedeckom článku uverejnenom v časopise Nature tím archeológov a odborníkov opisuje, ako použili genetické sekvenovanie a špeciálny softvér, aby sa dozvedeli viac o avarskej spoločnosti a ich reprodukčných praktikách. Archeogenetička z brnenskej Masarykovej univerzity, Zuzana Hofmanová, sa tiež významne podieľala na špičkovom medzinárodnom výskume.

Aký je ich pôvod ?

Kočovníci mongolského pôvodu doslova vpadli do východnej a strednej Európy v 6. storočí a ovládli ju na tri storočia, píše PhysOrg. Avari boli pohromou pre Slovanov a vyvolávali strach aj vo veľkej starovekej Byzantskej ríši. O bojových činoch Avarov toho napísali doboví spisovatelia mnoho, márne sa však snažili zodpovedať otázku kto boli a odkiaľ prišli.

Národ Avarov v podstate zmizol pred približne 1400 rokmi, mal však zásadný vplyv na slovanské obyvateľstvo strednej Európy. Zo vzdoru proti nim vznikla Samova ríša a na troskách avarskej ríše sa zrodila Veľká Morava.

„Prichádzajúca avarská skupina do Európy vládla rôznorodému obyvateľstvu pomocou heterogénnej elity,“ povedala archeogenetička Zuzana Hofmanová z Masarykovej univerzity.

Kočovný národ Avarov prišiel do Karpatskej kotliny z dnešného Mongolska. V priebehu niekoľkých rokov národ prešiel približne 5 000 kilometrov. V dejinách ľudstva ide o vôbec najrýchlejšiu zdokumentovanú migráciu na takúto vzdialenosť, píšu iNovinky.

„Avari boli jasne geneticky prepojení s populáciami zo severovýchodnej Ázie,“ povedal hlavný autor štúdie Guido Gnecchi-Ruscone.

„Skupina Avarov prichádzajúca do Európy vládla rôznorodému obyvateľstvu pomocou heterogénnej elity. Zaujímavé je, že medzi avarskou elitou sa veľmi dlho udržal východoázijský pôvod, aj keď bola obklopená populáciou miestneho pôvodu (na území dnešného Maďarska),“ povedala Hofmanová.

Príbuzenské línie

V rámci svojich osád začali Avari pochovávať svojich mŕtvych na cintorínoch. V posledných rokoch boli na viacerých z týchto cintorínov(nekropoliach) objavené ich pozostatky. Skupina odborníkov v rámci tohto nového výskumu skúmala objavené kostry pomocou genetických aj softvérových nástrojov, aby tak preskúmala príbuzenské línie v ich spoločnosti.

Vo svojej štúdii tím skúmal gény 424 kostier Avarov pochádzajúcich najmä z Maďarska nájdených na štyroch cintorínoch. Tím zistil, že 298 z nich bolo biologicky príbuzných a dokázali zostaviť rodokmeň zahŕňajúci deväť generácií. Na určenie stupňa genetickej príbuznosti týchto pozostatkov použili aj špeciálny softvér s názvom yHaplo. Softvér im umožnil nájsť potrebné vzorce, ktoré odhalili, že väčšina vtedajších ľudí bola pochovaná v blízkosti príbuzných po mužskej línii.

Kosti však vypovedajú viac: odhaľujú príbuzenské väzby a vysvetľujú, ako bola štruktúrovaná ich spoločnosť. Údaje ďalej ukazujú, že Avari si zachovávali svoje tradície.

Muži v spoločnosti mali tendenciu zostať vo svojej dedine. Aby sa predišlo príbuzenským zväzkom, ženy opúšťali svoje dediny, aby sa stali partnerkami mužov v iných dedinách. Výskumníci tiež odhalili, že niektorí partneri boli pochovávaní spoločne.

Výsledky štúdie tiež odhalili, že bolo bežné, že ženy mali deti s viacerými členmi tej istej rodiny; napríklad s otcom a synom alebo s dvoma či viacerými bratmi. Takéto zistenia naznačujú, že Avarovia mali podobné reprodukčné praktiky ako iní skorí euroázijskí stepní ľudia, tvrdia vedci.

Vedeli o svojich príbuzných

Avari sa podľa štúdie vyhýbali sobášom aj so vzdialenými príbuznými. To naznačuje, že si uchovávali podrobné spomienky na svojich predkov a vedeli, kto sú ich biologickí príbuzní po celé generácie. Spoločnosť bola prepojená po otcovskej línii. Hroby v štyroch nekropoliach z Maďarska rozprávajú o rodinnej súdržnosti. Hroby otcov sú obklopené hrobmi synov a ich partneriek.

Naopak, príbuzní po ženskej línii pokolenia na týchto cintorínoch chýbajú. To dokazuje, že dievčatá teda po dovŕšení veku približne 18 rokov opúšťali svoje rodiny a nasledovali svojich partnerov do iných oblastí. Ako uvádza aj Masarykova univerzita, zvláštnosťou Avarov boli tzv. levirátne zväzky. V nich mohli mať otec a syn potomstvo so ženou, ktorá s nimi nebola biologicky príbuzná.

Analýza DNA je pre každého človeka jedinečná a vypovedá nielen o zdravotnom stave a možných príbuzenských väzbách Avarov. V jednej skúmanej lokalite sa napríklad zistilo, že jedna otcovská línia bola približne v 7. storočí nahradená inou – svedčí o tom nielen zmena v spôsobe pochovávania, ale podľa analýzy DNA aj zásadná zmena stravovacích návykov.

Podľa vedcov sú práve kosti neuveriteľnou studnicou informácií, ktoré konkrétne pre Avarov už nemožno nájsť ani v najstarších písomných prameňoch. Zo vzoriek môžu vedci v budúcnosti zistiť ešte omnoho viac.

Prečítajte si tiež :

• Spozornieť by mali rodičia aj tínedžeri: Aj takto sa dá vystaviť toxickému olovu
• Ako budú zamestnanci pracujúci z domu vyzerať o 70 rokov? Nie je to pekný pohľad