Vaping (alebo vapovanie) je známy svojou spojitosťou s ochoreniami dýchacích ciest a závislosťou od nikotínu. Nová štúdia, ktorá nadväzuje na predchádzajúce poznatky, teraz zistila, že časté vapovanie môže u dospievajúcich zvýšiť riziko vystavenia olovu a uránu, čo môže poškodiť vývoj mozgu a orgánov mladých ľudí.

„E-cigarety sú batériami napájané zariadenia, ktoré vytvárajú aerosóly zahrievaním tekutého roztoku kovovou cievkou,“ tvrdí autorka štúdie, Dr. Hongying Daisy Dai. „Tento proces zahrievania môže mať za následok uvoľňovanie kovových častíc do kvapaliny, ktorú vdychujú používatelia e-cigariet,“ dodáva.

“PATH”

Americkí vedci použili výsledky z časti štúdie PATH (Population Assessment of Tobacco and Health), ktorá zahŕňala amerických tínedžerov vo veku 13 až 17 rokov, dodáva The Independent.

Do analýzy, ktorá bola uverejnená v časopise Tobacco Control, bolo zahrnutých približne 200 tínedžerov, ktorí vapovali. Tínedžeri boli následne zaradení do kategórie podľa priemerného počtu šlukov za deň.

Z celkového počtu 81 tínedžerov uviedlo, že vapuje často, to znamená, že si z cigarety potiahli aspoň 27 krát. 65 tínedžerov uviedlo príležitostné vapovanie ( 7-9) šlukov a 45 z nich uviedlo, že vapuje len zriedka, 0-9 šlukov denne.

Tínedžerom bol počas štúdie odobraný moč. Biomarkery v moči sa následne hodnotili na prítomnosť ťažkých kovov – olova, uránu a kadmia.

Prítomnosť ťažkých kovov

V štúdii sa zistilo, že tínedžeri, ktorí boli zaradení v skupinách ako častí a príležitostní používatelia e-cigariet, mali v moči vyššie hladiny olova ako tí, ktorí vapovali iba zriedka. Častí fajčiari mali v porovnaní so zriedkavými používateľmi aj vyššie hladiny uránu v moči .

„Medzi dospievajúcimi, ktorí vapovali príležitostne – celkovo šesť až 19 dní z posledných 30 dní – boli hladiny olova v moči o 40 % vyššie v porovnaní s tými, ktorí vapujú zriedka – teda jeden až päť dní z posledného mesiaca. U tých, ktorí vapovali často – 20 a viac dní – boli hladiny o 30 % vyššie,“ uvádza štúdia.

Štúdia tiež zistila, že hladinu uránu v moči ovplyvnili aj rôzne príchute elektronických cigariet.

Vaperi, ktorí uprednostňovali sladké príchute, mali vyššie hladiny uránu v moči ako tí, ktorí uprednostňovali mentolovú alebo mätovú príchuť.

Príchuť

Už v štúdii z roku 2021 sa zistilo, že etylmaltol, umelé sladidlo používané v niektorých vapovacích tekutinách, ktoré má príchuť cukrovej vaty, môže pomáhať pri prenose ťažkých kovov do buniek a v prítomnosti medi môže spôsobiť odumieranie buniek v pľúcach.

Čo sa týka respondentov, približne 33 % vaperov uprednostňovalo mentolovú alebo mätovú príchuť. 49,8 % vapovalo s ovocnou príchuťou a 15,3 % vapovalo so sladkou príchuťou. Podľa amerického Národného prieskumu o tabaku(National Youth Tobacco Survey) takmer 90 % mladých ľudí, ktorí vapujú, uprednostňujú e-cigarety s príchuťou.

Podľa výskumníkov mali tí, ktorí používali vapy so sladkou príchuťou, vyššie hladiny uránu v porovnaní s tými, ktorí uprednostňovali mentol alebo mätu. „Sladké príchute môžu predstavovať ďalšie riziko vystavenia uránu,“ stojí v štúdii.

Výskumníci uznali možné odchýlky vo výsledkoch štúdie vzhľadom na to, že prítomnosť uránu v moči môže byť spôsobená vystavením určitému životnému prostrediu alebo príjmom potravy.

„Napriek obmedzeniam táto štúdia zaznamenala zvýšené hladiny olova a uránu v moči v súvislosti s frekvenciou vapovania,“ uvádza štúdia.

„Používanie e-cigariet počas dospievania môže zvýšiť pravdepodobnosť vystavenia kovom, čo by mohlo nepriaznivo ovplyvniť vývoj mozgu a orgánov,“ varujú vedci.

„Tieto zistenia si vyžadujú ďalší výskum, reguláciu vapingu a cielené intervencie v oblasti verejného zdravia s cieľom zmierniť potenciálne škody spôsobené používaním e-cigariet, najmä medzi dospievajúcimi,“ uvádzajú vedci.

Kontext

„Je potrebné starostlivo monitorovať používateľov e-cigariet a poukázať na skutočnosť, že e-cigarety nie sú bez rizika. A práve preto by ich nemali používať ľudia, ktorí nikdy nefajčili, najmä dospievajúci,“ povedal profesor Lion Shahab, spoluvedúci výskumnej skupiny

Uviedol však, že zistenia treba vnímať v širšom kontexte. Do analýzy podľa neho nebola zahrnutá ani kontrolná skupina tínedžerov, ktorí nefajčili. „Z tohto dôvodu nám táto štúdia nemôže povedať nič o absolútnom zvýšení vystavenia ťažkým kovom z používania e-cigariet v tejto populácii, len o relatívnom vystavení medzi menej a viac častými používateľmi e-cigariet,“ povedal Shahab.

„Napríklad urán má mnoho rôznych dôležitých zdrojov expozície (vrátane potravín, vody spojených s geografickou polohou), ktoré neboli v tejto analýze kontrolované. Okrem toho predchádzajúce práce nezistili rozdiely v expozícii uránu medzi nefajčiarmi a fajčiarmi e-cigariet, ani nezistili urán v aerosóle e-cigariet, čo naznačuje, že toto zistenie možno vysvetliť inými faktormi,“ tvrdí Shahab.

Shahab však dodal, že v predchádzajúcom výskume bolo v aerosóle e-cigariet zistené olovo. Napriek tomu sú hladiny v moči uvedené v tejto štúdii, dokonca aj u častých fajčiarov, nižšie alebo podobné ako v bežnej populácii a u dospelých, ktorí nefajčia. „Napriek tomu je dôležité poznamenať, že žiadna úroveň vystavenia olovu nie je bezpečná,“ povedal Shahab.

„Vzhľadom na to, že vystavenie ťažkým kovom závisí najmä od typu používaného zariadenia, v budúcich štúdiách by sa malo skúmať, či existujú nejaké významné rozdiely medzi rôznymi typmi e-cigariet, aby sa regulačné orgány mohli informovať o obmedzení používania zariadení, ktoré používateľov vystavujú väčšiemu množstvu ťažkých kovov,“ uviedol.

„Relatívne malá veľkosť vzorky v tejto štúdii znamenala, že túto otázku nebolo možné preskúmať,“ dodal.

Záver

Štúdia však varuje: “Chronické vystavenie kovom, dokonca aj v nízkych hladinách, môže viesť k škodlivým vplyvom na zdravie, ovplyvniť kardiovaskulárne, renálne, kognitívne a psychické funkcie.”

Prečítajte si tiež :

• Baktérie, mikróby a vírusy zodpovedné za rastúci počet prípadov rakoviny u ľudí mladších ako 40 rokov