Môj profil 
Predplatné
Nitra 25. augusta (TASR) – Svet by sa mal vrátiť k tomu, že ľudia budú jesť najmä potraviny, ktoré sú vyprodukované v oblasti, v ktorej žijú. „Výrobky z čerstvého mäsa majú určite inú chuť ako výrobky z dovezeného mäsa, niekoľko mesiacov zmrazeného. Zámer ministra pôdohospodárstva, predávať na domácom trhu 80 percent výrobkov vyrobených na Slovensku, má svoju logiku a opodstatnenie. Naplniť však tento zámer bude veľmi ťažké,“ uviedol počas tohtoročnej medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex v Nitre Stanislav Šilhár z Výskumného ústavu potravinárskeho. Sériu odborných diskusných stolov, ktoré priblížili odborné a aktuálne témy z poľnohospodárskej problematiky širokej verejnosti, pripravilo na veľtrhu Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Agroinštitútom Nitra a internetovým portálom polnoinfo.sk.
Podľa Šilhára by si mal spotrebiteľ u mäsových výrobkov všímať na etikete predovšetkým podiel mäsa vo výrobku. „Po vstupe do Európskej únie sme začali súťažiť na trhu s výrobkami napríklad z Nemecka, kde je tá chémia na skutočne krásnej úrovni. Sú v tom vynikajúci a ponúkli nám také aditívne látky a prísady, že v podstate saláma s desaťpercentným podielom mäsa vyzerá ako mäsová. Zvyšok tvorí voda a prídavné látky,“ zhodnotil súčasnú situáciu na trhu. Je presvedčený, že len spotrebiteľ môže rozhodnúť, čo bude obchodník ponúkať. „Kým bude zákazník ochotný kúpiť čo len o cent lacnejší výrobok dovezený zďaleka, dovtedy sa to nepohne. Pritom medzi menej kvalitnými a kvalitnými výrobkami nie je taký finančný rozdiel, aby to ohrozilo ekonomiku rodiny. Ak si kúpi salámu s 80-percentným podielom vody, o desať percent lacnejšou od salámy, v ktorej je skutočne mäso, to je predsa veľmi drahá voda, to určite nie je ekonomické,“ tvrdí Šilhár.
V prípade mliečnych výrobkov odporúča preferovať prírodne fermentované výrobky typu ovčí syr zo surového mlieka, bryndza či jogurt fermentovaný jogurtovou kultúrou, ktorá má deklarovaný účinok. „Nevidím potrebu zahusťovať jogurty škrobom, vyrábať ich z odtučneného mlieka a nahrádzať mliečny tuk. Najnovšie vedecké poznatky hovoria, že mliečny tuk vôbec nie je taký nebezpečný, neprijateľný pre zdravú výživu, ako sa hovorilo, práve naopak. “ Podľa Šilhára je kvalita potravín na Slovensku pod prísnou kontrolou a spotrebiteľ sa nemusí báť, že by mu výrobok mohol ublížiť. Iné je to, čo spotrebiteľ hľadá u jednotlivého druhu výrobku. „Ťažko povedať, že jeden výrobok je lepší a druhý horší, záleží na tom, čo spotrebiteľ od konkrétneho výrobku čaká. Ovčie či kozie mlieko a výrobky z nich však považujem za kúsok lepšie ako výrobky z kravského mlieka. Je to preto, že ovce a kozy sa u nás iba pasú, mlieko je generované zo zdroja, ktorý je úplne prirodzený, plný pozitívnych mikroorganizmov, na ktoré sme zvyknutí.“ Zároveň odporúča spotrebiteľovi preferovať výrobky s kratšou dobou spotreby. „Je menej pravdepodobné, že u nich prišlo k neželateľným zmenám. Naše kontroly však potvrdili, že aj jogurty s dlhšou dobou trvanlivosti obsahujú žiaduce baktérie, že v nich prežívajú. Prirodzený systém však takto nebol nastavený,“ skonštatoval Šilhár.
Upozornenie: TASR vydáva k správe zvukový záznam a videoreportáž.
.JPG)
.jpg)
