Washington 07. augusta 2015 (HSP/washingtonpost/Foto:TASR/AP-University of Leicester)
Americká DARPA financuje veľa divných vecí, no v posledných rokoch sa stále viac a viac venuje ľudskému mozgu
DARPA – Defense Advanced Research Projects Agency alebo teda Agentúra pre výskum pokročilých obranných projektov – je agentúra ministerstva obrany USA zodpovedná za výskum a vývoj nových vojenských technológií. Jej ročný rozpočet je viac ako 3 miliardy dolárov.
Jej cieľom v tomto odbore je akési rozhranie spájajúce počítač s ľudským mozgom a siaha niekoľko desiatok rokov do programu bio-kybernetiky, ktorý sa snažil o umožnenie priamej komunikácie medzi ľuďmi a strojmi. V roku 2013 sa DARPA dostala na titulky, keď oznámila, že má v úmysle v priebehu piatich rokov minúť viac ako 70 miliónov dolárov, aby svoj výskum dostala na ďalšiu úroveň tým, že vyvinie implantát, ktorý by mohol pomôcť obnoviť poškodené funkcie alebo pamäť u ľudí s neuropsychiatrickými problémami.
Menej známy je projekt s názvom Narrative Networks (alebo N2), ktorého cieľom je lepšie porozumieť tomu, ako príbehy – alebo rozprávanie – ovplyvňujú ľudské správanie a vyvinúť sadu nástrojov, ktoré môžu pomôcť uľahčiť, urýchliť a zlepšiť predávanie informácií.
„Príbehy vyvíjajú silný vplyv na ľudské myšlienky, emócie a správanie a môžu byť obzvlášť dôležité v bezpečnostných kontextoch,“ vysvetlili výskumníci DARPA v apríli v článku publikovanom v časopise Journal of Neuroscience Methods. Dodali, že „v riešení konfliktov a protiteroristických scenárov má odhaľovanie nervovej odozvy základnej empatie vyvolanej príbehmi zásadný význam.“
Vedci z Georgia Institute of Technology prijali vysokoškolákov, ktorí sú napojení na MRI prístroje a sledujú zruba 3 minúty dlhé filmové klipy. Ukážky boli vyberané z napínavých filmov, vrátane troch Hitchcockových hororov. Medzi ukážkami boli filmy „Votrelec,“ „Misery“, „Mníchov,“ „Cliffhanger“ a mnoho iných.
„Vlády často pomocou príbehov prezentujú informácie, takže je dôležité poznať, ako ich dokážeme pochopiť,“ vysvetlil spoluautor Eric Schumacher, profesor psychológie na Georgia Institute of Technology.
To, čo vedci zistili, je fascinujúce: keď napätie rástlo, mozgová aktivita v periférnom videní divákov poklesla. Schumacher to nazval „neurónový znak tunelového videnia.“ Momenty zvyšujúceho sa napätia boli tiež spojené s väčším zásahom do sekundárnych úloh – v tomto prípade išlo o reakciu stlačenia tlačidla po zaznení tónu.
Štúdia ukazuje, že ak mozog spracováva „emocionálnu hrozbu,“ ovplyvňuje to pozornosť osoby a to ako priestorovo (zrak), tak aj koncepčne (sekundárne úlohy).
„Výsledky naznačujú, že keď sa sústredíme na potenciálne hrozby, znížime naše zameranie na svet okolo nás,“ napísal Schumacher a jeho kolegovia v časopise Neuroscience tento pondelok.
Projekt N2 financovaný organizáciou DARPA má obrovský potenciál uplatniť sa v zdravotnej sfére, zábavnom priemysle, marketingu a ďalších odboroch, no mnoho vedcov vyjadrilo obavu, že stále užší vzťah medzi národnými bezpečnostnými organizáciami a výskumnými pracovníkmi by mohol spôsobiť viac škody ako úžitku.
Hugh Gusterson – antropológ na George Mason University – raz vyhlásil, že „väčšina racionálnych ľudských bytostí verí, že ak by sme mohli mať svet, kde neexistuje vojenská neuroveda, všetci by sme sa mali lepšie. No pre niektorých ľudí v Pentagone je to príliš zaujímavé na to, aby to mohli ignorovať.“
Podľa vedcov využívanie neurovedy v armáde generuje napätie a upozorňujú na riziko používania poznatkov tejto vedy na „vylepšovaní vojakov.“
16.0°C
Streda 
Piatok 
Sobota 
Piatok 
15.6°C
14.6°C
9.7°C
15.0°C
14.6°C
Sobota 
.JPG)
