Afgánske či somálske deti z našich detských domovov miznú

Bratislava 12. júla 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Deti sa tak podľa právničky zrejme stanú obeťami pracovného vykorisťovania alebo aj obchodovania s ľuďmi

V rukách priekupníkov väčšinou skončia deti z krajín tretieho sveta, ktoré slovenská polícia pri úteku za lepším životom zadrží na našom území. Z detských domovov jednoducho zmiznú, vlani ich boli desiatky. V západnej Európe sa zrejme stávajú obeťami vykorisťovania. Aj na tento fakt upozornila právnička Katarína Fajnorová z Ligy pre ľudské práva na jednej z diskusií počas konajúceho sa festivalu Pohoda na trenčianskom letisku.

Na Slovensku nájdu bez rodičov zväčša deti z Afganistanu, Somálska a Moldavska. “Ide o cudzincov, ktorí sú tu v podstate sami a štát za nich musí prijať zodpovednosť. Musí im poskytnúť ochranu, sú umiestnení do detského domova a je im ustanovený opatrovník, teda príslušný miestny úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,” vysvetľuje právnička. Chlapcov pošlú do detského domova pri Trenčíne, dievčatá zase do Medzilaboriec. Väčšinou majú títo detskí utečenci od 15 do 17 rokov. Vlani takýchto detí bolo 52, no rok predtým 147. Po minulé roky boli vraj čísla ešte vyššie.

V detskom domove však dlho neostanú, liga tvrdí, že 97 až 98 percent z nich zmizne. “Detský domov to eviduje ako útek, my to nazývame zmiznutie. O tých deťoch totiž už potom nič nevieme, nevieme, čo sa s nimi stalo, pravdepodobne zmiznú v čiernej diere západnej Európy,” podotkla Fajnorová. Slovenská polícia tento fakt podľa jej slov zaeviduje ako utečené dieťa a ďalej sa tým nezaoberá. “Neprebieha žiadne medzinárodné pátranie.”

Deti sa tak podľa právničky zrejme stanú obeťami pracovného vykorisťovania alebo aj obchodovania s ľuďmi. Veľmi často ich totiž do Európy vysielajú rodičia, aby šli zarábať peniaze a posielali ich domov. Z tretích krajín sa dostanú cez prevádzačov. “Rodiny často predajú celý majetok alebo si požičajú peniaze aj od širšej rodiny, aby prevádzačovi zaplatili,” priblížila.

Problém nastáva, ak napríklad s peniazmi, ktoré majú prevádzačom zaplatiť, meškajú alebo ich nemajú. A dlh treba splatiť. “Ak má dieťa takýto profil, je veľmi jednoduché ho vykorisťovať. Je preukázané, že tieto deti sú ochotné pracovať za veľmi zlých podmienok a veľmi malú plácu, lebo nemajú inú možnosť,” vysvetľuje.

Fajnorová vraví, že u detí je tiež vidieť veľmi silný pocit zodpovednosti voči svojej rodine, ktorú nechali doma. Mnohokrát sú podľa nej deti polovičné siroty, ktorých otec bol zabitý a zostala len matka a mladší súrodenci. Z chlapcov vo veku 15 až 17 rokov sa potom stanú živitelia rodiny. “Rodiny dali všetko preto, aby ich do Európy dostali a dúfajú, že raz budú môcť pricestovať za nimi. Práve preto je ich misia zarábať peniaze.”

Zákon o pobyte cudzincov dnes maloletým osobám dáva možnosť získať tolerovaný pobyt. Platí však len do 18 rokov a nemožno na základe neho pracovať, vysvetľuje Fajnorová. “Ale 16-ročný Afganec cíti tlak a nechápe, že má ešte študovať a pracovať nemôže. Radšej ujde, aby zarobil aspoň nejaké peniaze,” podotýka. Po 18 rokoch tiež deti vyhostia z krajiny. “Nechcú čakať na to, že sa im to stane, radšej utečú.”

Fajnorová pripomína, že nové ustanovenie v zákone, ktoré platí od roku 2012, dovoľuje deťom, ktoré sa na Slovensku nachádzajú aspoň tri roky pred dovŕšením plnoletosti a študujú, požiadať o trvalý pobyt. “Tieto deti prichádzajú najmä vo veku 15 až 17 rokov, 14-ročných je veľmi málo. Odvtedy sme nezaznamenali žiadny prípad, že by bol tento trvalý pobyt niekomu udelený,” dodala.