V priebehu májovej návštevy ministra zahraničia USA Mikea Pompea v Soči jeho ruský kolega Sergej Lavrov vyhlásil: “Myslím si, že je načase začať budovať novú, zodpovednejšiu konštruktívnu matricu vzájomného chápania. Sme na to pripravení, keď však prejavia naši americkí partneri ústretový záujem.”

Ruský minister zahraničia takisto vysvetlil, že pravidelné stretnutia s americkou stranou budia istý optimizmus. A prezident Ruska Vladimir Putin po besede s Pompeom podotkol: “Mám dojem, že prezident Trump je naladený na obnovenie rusko-amerických stykov, kontaktov, na spoločné riešenie otázok, ktoré predstavujú obojstranný záujem. My sme zo svojej strany neraz hovorili, že by sme tiež chceli obnoviť vzťahy v plnom rozsahu.”

Podobné komentáre ruských politikov, ktorí označujú Trumpovu administratívu za partnera, svedčia o ich veľkomyseľnosti a pripravenosti na dialóg – a to prekvapuje, píše Advance.

Podľa autorovho názoru tento dojem o možnom novom americkom videní rusko-amerických vzťahov získal Putin po májovom telefonickom rozhovore s prezidentom Trumpom. Hovoril vtedy o spolupráci v mene upevnenie strategickej stability, pripomína Advance.

Prečo ale táto Trumpova iniciatíva, ktorú presadzujú dvaja vojenskí jastrabi – Mike Pompeo a John Bolton – vystúpila do popredia až teraz? Aj keď bolo Muellerovo vyšetrovanie ukončené, nie je Moskva tak naivná, aby sa domnievala, že tým to všetko skončí a že na podozrenie z “ruského zasahovania” do amerických volieb sa jednoducho zabudne, podotýka sa v článku.

“Mueller len predložil správu Kongresu. Tajné služby však budú nesporne aj naďalej pracovať na odhalenií pravdepodobných krokov, ktoré by mohli Trumpovou pozíciou otriasť.”

Preto v istom slova zmysle môžu terajšie sympatie Moskvy k americkým partnerom prekvapiť. Aj keď ruský minister zahraničia Sergej Lavrov s opatrným optimizmom hovoril o upevnení spolupráce, iste dobre chápe, že šanca na to nie sú príliš veľké, pretože sily, ktoré namietajú proti akémukoľvek zbližovaniu s Ruskom, sú oveľa mohutnejšie, podotýka sa v článku.

A predsa podobné komentáre zo strany ruského vedenia potvrdzujú, že túto iniciatívu berú v Moskve vážne a že každý pokus USA vzdať sa tradičnej bojovnosti by bol samozrejme vítaný a budil by rešpekt, píše Advance.

Na druhej strane Amerika vždy Rusko pokladala za svojho nepriateľa, podotýka autor. A zatiaľ čo Trump hovoril telefonicky s Putinom, výskumné centrum RAND Corporation uverejnilo článok pod titulkom “Neumiernené a nevyvážené Rusko”, v ktorom sú navrhnuté varianty špecifickej politiky geopolitického vnucovanie výdavkov tej druhej strane, píše Advance.

Prezident Putin mnohokrát upozornil na to, že ak začne medzi dvoma svetovými veľmocami konflikt, bude to mať pre ľudstvo nepredvídateľné následky a prežitie sveta môže byť ohrozené, uvádza sa v článku. Premýšľa o tom Trump, Pompeo a Bolton? A sú ochotní rozvíjať spoluprácu kvôli strategickej stabilite?

Ako sa autor domnieva, dávny Trumpov záujem na obnovení vzťahov s Ruskom je úplne pochopiteľný, hlavné riziká sa spájajú predovšetkým s terajšou krehkou rovnováhou síl na Blízkom východe: “Sýria, Irán, Irak a Libanon sú teraz mobilizované a plné energie. Existuje aj niečo ako spoločná niť politického porozumenia, ktorá spája všetky tieto štáty. A naopak odporcovia sýrskeho úspechu sú oslabení a uviazli vo vlastných vnútorných krízach. Avšak táto nová rovnováha síl nie je zatiaľ konsolidovaná ani stabilizovaná, úrady všetkých krajín tohto regiónu bojujú aj naďalej s bezprostrednou hrozbou terorizmu,” podotýka sa v článku.

V novom Trumpovom pláne pre Blízky východ sa navrhuje upevnenie Izraela a tiež ovplyvnenie ruskej pozície voči Sýrii a Iránu, píše Advance. Zdá sa, že práve v tom to tkvie, uvažuje autor – veď Rusko sa chystá podľa všetkého stať ďalším politickým činiteľom v Palestíne, to ohrozuje americké plány.

Ruské úsilie zamerané na rozvoj vzťahov s palestínskou administratívou sú vyvolané snahou Moskvy vyplniť medzeru, ktorá vznikla po prerušení stykov medzi palestínskou administratívou a USA, uvádza sa v článku: “Pomohlo tomu aj rozhodnutie Donalda Trumpa o Jeruzaleme. Všetka finančná podpora Palestínčanov bola zastavená a vo Washingtone bola zatvorená kancelária Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Palestínsky minister zahraničia Rijád al Maliki koncom mája vysoko ocenil politickú a finančnú podporu, ktorú Rusko aj naďalej poskytuje Palestínčanom, a tiež jeho pozíciu, ktorá napomáha dosiahnutiu palestínskych cieľov na medzinárodných fórach.”

V poslednej dobe začalo Rusko skutočne aktívne súperiť s USA v palestínskom regióne, podotýka autor. Okrem iného vlani v novembri prehovoril minister zahraničia Sergej Lavrov o ochote Moskvy hostiť izraelsko-palestínske stretnutia, aby obe strany pokračovali v rokovaniach o mieri, ktoré boli zastavené v roku 2014.

Rusko sa okrem toho pokúsilo urovnať rozpory medzi Palestínčanmi: v lete roku 2018 neraz prijímalo oficiálne palestínske delegácie a zástupcov jednotlivých frakcií. Toto úsilie tento rok vo februári viedlo k schôdzke v Moskve, na ktorej sa zišli predstavitelia mnohých politických hnutí, aby prerokovali spoločný palestínsky politický program, píše Advance.

Palestínsko-ruské styky začali už v roku 1970, kedy oficiálna delegácia Organizácie pre oslobodenie Palestíny navštívila prvýkrát bývalý Sovietsky zväz, o niekoľko rokov neskôr otvorila v Moskve svoje oficiálne zastupiteľstvo, ktoré bolo v roku 1990 preorganizované na veľvyslanectvo Palestíny, pripomína autor.

V posledných niekoľkých desaťročiach sa rusko-palestínske vzťahy vo sfére politiky, ekonomiky, obchodu a vzdelania značne zlepšili. A tieto tradičné priateľské styky sa upevňujú aj naďalej na pozadí odmietnutia USA hrať úlohu jediného sprostredkovateľa v mierových rokovaniach s Izraelom, podotýka sa v článku.

Očakáva sa, že palestínsky predák Mahmúd Abbás v najbližšej budúcnosti znovu navštívi Moskvu a prerokuje s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a s ďalšími predstaviteľmi ruskej vlády situáciu v regióne, pokiaľ ide o palestínsky problém, dohodne sa tiež na spoločných politických krokoch, píše Advance.

“Palestínčania možno ale zase nebudú mať šťastie,” varuje autor. Podľa jeho názoru nadobúda zbližovanie Moskvy a Washingtonu v otázkach Blízkeho východu stále jasnejšie rysy: “Trump chce, aby sa stal Putin policajtom v Sýrii a Iraku, potom budú USA môcť realizovať svoj rozsiahly mierový plán,” uvádza sa v článku.

“Žiadam mier na celom svete, nič menej!” Vyhlásil prezident USA Donald Trump v auguste 2018. Zároveň však zdôraznil, že každý, kto spolupracuje s Iránom, nebude spolupracovať so Spojenými štátmi, “pripomína Advance.

“Americký prezident chce, aby sa Irán vzdal svojho nezmieriteľného nepriateľstva k Izraelu (ktoré sa pokladá za hlavnú prekážku pre vytvorenie Veľkého Izraela), aby mohol Trump skoncovať s neustálou účasťou Spojených štátov v rôznych zbytočných vojnách,” uvádza sa v článku.

Keby Rusko súhlasilo s úlohou nového “žandára” a prevzalo ťažkú ​​misiu pre stabilizáciu situácie na Blízkom východe, mohli by dve veľmoci kontrolovať regionálnu bezpečnosť, vysvetľuje autor: “Táto dohoda storočia môže byť odložená kvôli ďalším voľbám, ktoré sa majú v Izraeli konať v septembri. V skutočnosti sa však prvky štruktúry tejto dohody (umiestnenie veľvyslanectvo v Jeruzaleme; izraelská zvrchovanosť nad Golanským výšinami; obmedzenie pomoci palestínskej autonómii a tak ďalej) prejavujú postupne ako hotové fakty, aj keď zostáva spoločný projekt tajomstvom.” Otázka ale je, ak bude niekedy vôbec plne zverejnený, píše v závere Advance.