Bratislava 18. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Moderátorka Adela Vinczeová Banášová priniesla na svojom blogu zaujímavé zamyslenie na tému náboženstva a duchovna v súčasnom svete. Bohom sa podľa nej v modernom svete stávajú mnohé iné veci ako len kresťanský Boh, moslimský Alah či Budha. V texte naráža aj na svoj televízny rozhovor so spisovateľom Štefanom Chrappom, ktorý pracuje aj ako náboženský redaktor Slovenského rozhlasu.
Nejde o konkurenčný boj Šivu, Višnu, Budhu, Alaha alebo všetkých bohov z Olympu. Bohom je pre teba to, čomu venuješ pozornosť. Keď ráno aj večer vstávaš s myšlienkou, že nemáš to, čo druhí, je tvojím Bohom závisť. Keď zaspávaš s myšlienkou, že si menejcenný než iní, je tvojím Bohom nepokora, lebo zhadzuješ svoju hodnotu. Keď celé dni premýšľaš len nad uznaním, úspechom, pochvalou alebo peniazmi, stanú sa tvojím Bohom.
Zo skúsenosti viem, že s týmito bohmi sa nežije dobre. Mne osobne spôsobujú guču v bruchu, nespokojnosť a nervozitu. Tú guču mi niekedy posiela asi skutočný Boh, aby mi poslal upovedomenie o tom, že v jeho partii by mi bolo lepšie. Niekedy partie striedam, podľa miery môjho vedomia. Občas to býva o to ťažšie, že si nesieme kadečo z detstva – nedôveru, strachy, skúsenosti, ktoré prevzali miesto dôvery a pokorného odovzdania sa.
Rýchlo som si uvedomila, že mám mnohých bohov. Celý Olymp by im nestačil. Museli by sa ešte rozložiť aj v základnom tábore. Podľa tohto prikázania mi vychádza aj to, že naozaj sme na obraz boží. Podľa Boha, ktorého nosíme v sebe, ktorému sa klaniame, sa aj správame a napĺňame svoje životy.
Boh je také neuchopiteľné slovo, že by som sa mu vlastne rada vyhla. Každý veriaci za ním cíti niečo iné, neveriaci ho odmieta. Boha sa vysvetliť nedá, dá sa len slovami opísať, čím nie je. Na to tento článok nestačí. Takže aby som to zhrnula do reči všetkých skupín – vedie nás to, čomu dávame moc. Niekedy sa môže zdať ťažké zbaviť sa tohto nadriadeného, pretože si nás rokmi podriadil. Často si ho ani neuvedomujeme a prežívame v mylnej ilúzii, že sa riadime sami. Niekto sa potom opýta – „Aký je teda ten Boh, ktorého mám mať jediného? Prečo by som si ho mal osvojiť, keď mu nerozumiem? Pocit krivdy je pre mňa uchopiteľným bohom.“
Spoznáme ho naozaj, až keď sa zbavíme všetkých ostatných. Možno pomaly, možno postupne, možno spočiatku len na malú chvíľu, vtedy sa nás dotkne. Dokonca si môžeme prestať všímať a posudzovať čudných bohov iných ľudí. Povedať si len „boha jeho…mne je takto, s tým mojím lepšie“. Pekné požehnané sviatky vám želám.
Adela Vinczeová
7.2°C
Nedeľa 
Utorok 
7.0°C
6.9°C
Pondelok 
4.9°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
