Bratislava 4. júla (TASR) – V súčasnom letnom období, pre ktoré je typická aj zvýšená pohybová aktivita, prebieha v Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj vo verejnosti diskusia o tom, či stačia pre naše deti na školách dve alebo sú potrebné tri vyučovacie hodiny telocviku. Odpovede na túto otázku a názory na túto tému môžu byť rôzne. Je však v záujme všetkých nás, najmä z pohľadu správneho vývoja našich detí a mládeže, aby stanovený počet hodín telocviku na školách zodpovedal aj ich potrebám a správnemu vývinu.

Výsledky mnohých prieskumov o pohybových aktivitách mládeže nie sú pozitívne. Zdravotný stav detí sa zhoršuje, ich pohybová aktivita klesá a lekári, najmä detskí, bijú na poplach. Pribúda čoraz viac obéznych detí, zvýšil sa počet ochorení detí na cukrovku a u mnohých detí nevhodným výberom športovej aktivity dochádza v neskoršom veku k poškodeniu ich zdravia. Neustále rastie počet neúčasti žiakov na hodinách telesnej výchovy, pretože stačí ospravedlnenie rodiča.

Prieskumy ukázali, že len 22 % mladých ľudí sa venuje športovej príprave, 47 % športuje aspoň rekreačne a 31 % sa pohybuje výhradne na hodinách telesnej výchovy.

Dve hodiny telesnej výchovy by malo byť 90 minút pohybu za týždeň. V skutočnosti je to však sotva len 60 minút, pretože zo 45-minútovej hodiny musíme odrátať čas potrebný na prezlečenie sa do cvičebného úboru žiakov, osobnú hygienu a presun z triedy do telocvične, a to tak na začiatku hodiny, ako aj po jej skončení. Na jeden vyučovací deň tak pripadne možno 10 minút pohybu. Na 5, 6, alebo 7 hodín sedenia v laviciach počas vyučovacieho dňa je to veľmi málo.

Mnohé deti nevedia správne chodiť, behať, urobiť kotúľ alebo šplhať. Správne zvládnutie týchto techník je zároveň aj prevenciou proti úrazom. Aj spadnúť z bicykla treba vedieť, aby sa dieťa nezranilo alebo aby taký pád mal čo najmenšie dôsledky. Nezvládnutie plávania môže byť oveľa tragickejšie.

Telesná výchova na školách by mala naučiť žiakov nielen zvládnuť základné osvojenie si pohybových návykov. Mala by ich naučiť súťaživosti, motivovať dosiahnutým víťazstvom, naučiť sa k férovosti a vedieť aj prehrávať. Ak deti budú od malička vedené k pohybu a k športovaniu, je predpoklad, že v športových aktivitách budú pokračovať aj v dospelosti. Takýto prístup určite uvíta sektor zdravotníctva, pretože osvojenie si zdravého životného štýlu pestovaním športových a pohybových aktivít počas celého života sa výrazne prejaví na celkovom zdraví populácie. A to by malo byť hlavným cieľom školskej telesnej výchovy.

Hodiny telesnej výchovy na základných školách podľa nášho názoru by nemali byť hodnotené, mali by umožniť žiakom osvojiť si všeobecné princípy a orientáciu v športových disciplínach. Známkovanie, a to vo všeobecnejšej rovine, by malo byť až na strednej škole, pričom je nevyhnutné toto hodnotenie prispôsobiť individuálnym schopnostiam a talentu žiaka, pretože nie každý žiak má schopnosť zvládnuť na výbornú každý druh športu alebo pohybovej aktivity.

Nie je možné ďalej pokračovať v benevolencii a akceptovaní ospravedlňovania detí rodičmi na hodiny telesnej výchovy. Je potrebné aby lekár, či už ošetrujúci, alebo v tom lepšom prípade miestne príslušný športový lekár, stanovil, či sa žiak zo zdravotných dôvodov môže zúčastňovať štandardného vyučovania telesnej výchovy na škole. Neodmysliteľnou súčasťou toho však musí byť vytvorenie možností pre špeciálnu telesnú výchovu pre tých žiakov, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu zúčastňovať štandardnej telesnej výchovy.

Negatívnym dôsledkom súčasnej situácie v oblasti telesnej výchovy je, že športové kluby robia nábor detí na šport, a nie výber športovo nadaných žiakov. Učitelia telesnej výchovy sú tí kompetentní, ktorí vidia vhodnosť športového zamerania a nadania žiaka. Oni by ako prví mali vyhodnotiť a podchytiť jeho nadanie na šport (resp. druh športu) a odporučiť ho napr. na športovú školu, gymnázium alebo zaradiť takého žiaka do športovej triedy.

Podporujeme a chceme, aby sa vo väčšej miere rozvíjala záujmová mimoškolská činnosť mládeže zameraná na šport v popoludňajších hodinách po skončení vyučovania. Rovnako podporujeme aj formu tzv. zážitkovej telesnej výchovy, ktorá by umožňovala pohybové aktivity spoločne pre chlapcov a dievčatá. Jedna hodina zážitkovej telesnej výchovy zameranej napr. na aerobik, ľudové tance alebo zumbu, by sa mohla realizovať vo väčších skupinách, t. j. spájaním niekoľkých tried.

Výbor pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu navrhol upraviť počet hodín povinnej telesnej výchovy v krajinách EÚ na tri hodiny týždenne už v roku 2007. Ak teda chceme, aby naše deti mali v škole aspoň dve hodiny pohybu, tak vzhľadom na stratový čas pri prezliekaní a presune do telocvične sú tri hodiny telesnej výchovy nevyhnutnosťou.

Počet hodín/minút telesnej výchovy v niektorých štátoch EÚ za týždeň: (zdroj: internet)

Slovinsko 3 h Poľsko 4 h Francúzsko 5 h Nemecko 4 h Rakúsko 150 min. Fínsko 135 min. Bulharsko 120 min. Belgicko 100 min. Grécko 240 min. Luxembursko 150 min. Španielsko 180 min.

Arpád Érsek, poslanec Národnej rady SR