Môj profil 
Predplatné
V prieskume ľudia odpovedali na to, kto by sa podľa nich mal stať predsedom vlády po najbližších parlamentných voľbách v roku 2020. Veľká skupina voličov podľa Focusu stále nie je rozhodnutá. Na otázku nevedelo odpovedať až 36,2 % opýtaných.
Najviac ľudí si vie na čele vlády predstaviť súčasného premiéra Petra Pellegriniho zo Smeru-SD, ktorý získal jednoznačne najviac 14,6 % hlasov respondentov. Ďalší kandidáti nezískali ani polovicu z toho, čo Peter Pellegrini.
Na druhom mieste v prieskume skončil šéf opozičnej ĽSNS Marian Kotleba, ktorý oslovil 6,9 % ľudí.
Ďalšie priečky zastávajú predsedovia parlamentných strán Robert Fico zo Smeru (6,7 %), Richard Sulík z SaS so ziskom rovnako 6,7 %, Boris Kollár zo Sme rodina so ziskom 4,1 % a Andrej Danko z SNS s podporou 3,9 % opýtaných.
Prezident Andrej Kiska, ktorý podľa niektorých prieskumov patrí k najobľúbenejším politikom skončil až na siedmom mieste, keď oslovil 3,4% respondentov. Za ním skončil šéf hnutia OĽaNO Igor Marovič s 3,3 %. Prvú desiatku uzatvárajú Belá Bugár zo strany Most-Híd (2,8 %) a Veronika Remišová z OĽaNO (1,3 %)
Prepadli lídri mimoparlamentnej koalície Progresívne Slovensko a Spolu, ktorí nedávno vyhrali vo voľbách do Európskeho parlamentu. To, aby sa premiérom stal šéf PS Michal Truban si želá iba 1,3 % opýtaných a jeho kolegu Miroslava Bebavého podporilo v premiérských ambíciách 1,2 % ľudí.
Alojz Hlina z KDH získal podporu 1,1 % hlasov. Za ním sa umiestnim Štfean Harabin s 0,9 % a Ivan Štefunko z PS s 0,8 %.
Prieskum sa uskutočnil v dňoch 17. až 23. mája na vzorke 1020 respondentov.
Baránek: Celá vlna Progresívneho Slovenska je založená na Čaputovej
Médiá na základe vysokej podpory Petra Pellegriniho, ktorú ukazujú prieskumy, čoraz častejšie hovoria o zmene vo vedení strany Smer-SD, ktorú v liste vyjadrili aj niektorí členovia z okresnej organizácie v Košiciach.
Podľa politického komentátora Jána Baráneka premiér Peter Pellegrini si vo funkcii počína konsenzuálne a v zásade bezkonfliktne, takže jeho podpora nie je prekvapivá.
“Medzi voličmi sa situácia možno otáča, druhou otázkou však je, či sa mení aj v strane. Jedna vec je prieskum a druhá realita v strane. Keď sa Fico vráti, uvidíme, ako to začne upratovať a ako sa to celé nakoniec vykryštalizuje,“ povedal Baránek pre denník Pravda.
Prieskum Focusu a Markízy ukázal stále pomerne silnú podporu vedúcich osobností vládnych strán resp. Mariana Kotlebu z ĽSNS. Naopak, lídri mimoparlamentnej opozície Truban a Beblavý doslova pohoreli, keď nedosiahli ani 2 percentá.
Koalícia PS/Spolu v eurovoľbách získala cez 20 %, no jednotlivé strany majú len po dva mandáty v EP, zatiaľ čo vládny Smer ich získal tri. Špecifickým faktorom výsledkov volieb do EP je aj nízka účasť.
Absenciu uznávaného lídra v tejto časti politického spektra zdôrazňuje aj Ján Baránek: “Pán Beblavý dlhodobo netróni na vysokých priečkach prieskumov popularity, neprekvapuje to teda. Truban je zas zatiaľ dosť neznámy človek. Celá vlna Progresívneho Slovenska je založená na Čaputovej a požiadavke niečoho nového.”
“Vidíme, že to so žiadnym politikom z tejto dvojkoalície zatiaľ nie je zosobnené. Pre nich to môže byť nakoniec obrovský hendikep. Aj keď sú parlamentné voľby stranícke, veľa závisí od lídrov, ako ukazuje aj príklad Mečiara či Fica. Ľudia síce volia strany, ale do veľkej miery sa rozhodujú podľa predsedov,“ vysvetlil Baránek.
Jaroslav Zajac
.JPG)
.jpg)
