Vo svojom rozbore vyslovil pochybnosti o dôkladnosti vykonaného vyšetrovania a prekvapenie nad tým, že odborníci disponujú podrobnými informáciami o pozíciách ruských mobilných komplexov Buk (nerozmiestnených na základniach), zatiaľ čo väčšinu ukrajinských Bukov zaznamenali na stacionárnych pozíciách na vojenských základniach, aj keď v tom čase prebiehala “protiteroristická operácia“ Kyjeva na Donbase, a 12. júla 2014 ukrajinské sily protivzdušnej obrany uviedli do úplnej bojovej pohotovosti.
Vyšetrovanie katastrofy
Vyšetrovanie katastrofy vykonáva Spoločná vyšetrovacia skupina pod vedením Najvyššieho štátneho zastupiteľstva Holandska bez účasti Ruskej federácie.
Na svojich webových stránkach novinár zverejnil niekoľko predtým nezverejnených dokumentov Spoločnej vyšetrovacej skupiny, oi. list oddelenia pre právne otázky holandskej vojenskej rozviedky (MIVD) z 21. septembra 2016 adresovaný prokuratúre.
Podľa tohto listu MIVD overila či sa mohli komplexy Buk podieľať na katastrofe MH17. V liste sa uvádza oi. 11 miest, na ktorých sa nachádzali v júni a júli 2014 protilietadlové raketové komplexy Buk patriace Ukrajine (osem lokácií) a Rusku (tri lokácie). Podľa informácií holandskej rozviedky sa všetkých 11 komplexov nachádzalo vo vzdialenosti minimálne 66 kilometrov od miesta katastrofy, tri identifikované ruské komplexy sa nachádzali na území Ruska.
“Z uvedených údajov je jasné, že let MH17 bol mimo dosahu všetkých ukrajinských a ruských miest dislokácie komplexov Buk,” uvádza sa v liste.
Okrem toho sa v dokumente adresovanom prokuratúre podotýka, že “vzhľadom na polohu identifikovaných systémov a rýchlosť, ktorou môžu byť premiestnené… je málo pravdepodobné, že raketový komplex Buk, ktorý patril ukrajinským ozbrojeným silám, mohol byť premiestnený za tak krátku dobu, aby bol let MH17 v jeho dostrele“.
V uvedenom dokumente sa tiež uvádza, že “MIVD preskúmal iné pozemné systémy protivzdušnej obrany, ktoré boli v tomto regióne prítomné v júli 2014 a ktoré by z hľadiska operatívneho nasadenia, technických charakteristík a polohy mohli zostreliť MH17. Podľa dokumentu ide o protilietadlový raketový komplex Ozbrojených síl Ukrajiny S–300PS Volchov M–6 a tiež o systémy S–300PM2 Favorit, ktoré má vo výzbroji RF.
Ohľadom týchto systémov novinár uvádza nasledujúci citát z textu listu: “Všetky identifikované ukrajinské S–300PS Volchov–M6 sa nachádzali vo vzdialenosti minimálne 250 km od miesta zásahu MH17. Systém S–300PS Volchov–M6 má dostrel 75 km. Na základe toho MIVD dospieva k záveru, že systém S–300PS Volchov–M6 nepoužili k zostreleniu MH17. “
Ďalej sa v dokumente uvádza, že jediným identifikovaným komplexom, “ktorý má dosť široké pásmo“, aby toto lietadlo zostrelil, sú dva systémy S–300PM2 Favorit Ozbrojených síl RF dislokované neďaleko Rostova na Done.
“MIVD má informácie (od partnerov), ktoré by poukazovali na použitie rádiolokačnej stanice pre riadenie paľby 36N85… pre navádzanie alebo štart rakety zem–vzduch série 48NS 17. júla 2014… Tieto miesta sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti veľkých obcí a štart rakety by pravdepodobne vyvolal správy na sociálnych sieťach alebo iných médiách. MIVD o podobných publikáciách nič nevie,” cituje novinár text listu.
Sám van der Werff rozoberá údaje uvedené v liste a dospieva k záveru, že “služba vojenskej rozviedky a bezpečnosti Holandska 21. septembra 2016 (týždeň pred tlačovou konferenciou Spoločnej vyšetrovacej skupiny 28. septembra 2016) nedostala žiadnu informáciu z toho či onoho spoľahlivého zdroja o tom, že nejaký ruský komplex Buk–M1 prešiel hranicu s Ukrajinou v čase konfliktu“.
Autor článku pod titulkom Vyšetrovanie MH17 vykonali patričným spôsobom? vyslovil pochybnosti o dôkladnosti vyšetrovaní. Podľa jeho slov “zaráža skutočnosť, že holandskí vojaci disponujú podrobnou informáciou o pozíciách ruských mobilných komplexov Buk (ktoré nerozmiestnili na svojich základniach), zatiaľ čo väčšina ukrajinských Bukov bola podľa informácií na svojich stálych pozíciách na vojenských základniach“.
Kladie si otázku, “či sa dá s istotou tvrdiť, že Ukrajina mala skoro všetky svoje Buky na základniach a v priebehu ‘protiteroristickej operácie‘ sa nebudú vykonávať ani raz svoje prostriedky protivzdušnej obrany za hranice základní“. “Aká veľká je pravdepodobnosť s ohľadom na skutočnosť, že 12. júla 2014 ukrajinské sily protivzdušnej obrany uviedli do úplnej bojovej pohotovosti?“ píše novinár.
“To nás vracia k otázke, ktorú sme položili na začiatku tohto článku: Prevádzalo sa vyšetrovanie katastrofy MH17 patričným spôsobom…? Po rozbore, ktorý som robil v týchto rokoch, som o tom začal pochybovať, nové informácie z týchto štyroch dokumentov moje pochybnosti len zosilňujú,” napísal v závere.
Kyjev obvinil z katastrofy domobrancov. Tí odpovedali, že nedisponujú prostriedkami, ktoré by mohli zostreliť lietadlo v takej výške. V správe medzinárodnej vyšetrovacej skupiny sa tvrdilo, že protilietadlový raketový komplex Buk, ktorý Boeing zostrelil, dopravili z Ruska, potom mal byť vrátený späť.
Moskva neraz vyhlásila, že vyšetrovanie predpojali a, že jeho závery sa zakladajú len na údajoch, ktoré poskytla Ukrajina. Experimenty koncernu Almaz–Antej, popredného podniku na výrobu systémov protivzdušnej obrany vrátane komplexov Buk, tiež potvrdzujú, že lietadlo zostrelili z územia kontrolovaného ozbrojenými silami Ukrajiny.
Jediným možným “svedkom“, ktorý sa bezprostredne zúčastnil bojových akcií v mieste, ktoré vyšetrovateľov zaujíma, je bývalý veliteľ jednotky protivzdušnej obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky Vladimir Cemach. Ten ale svoj podiel na tragédii popiera.
Súd s osobami podozrivými z útoku na lietadlo začne 9. marca.